V minulom sčítaní ľudu (2011) sa mnohí prívrženci pôvodnej kultúry, aj takí, čo mali uskutočnené pôvodné obrady, využívali jeho vymoženosti a viditeľne dávali najavo svoju nespokojnosť s výraznou nadvládou invázneho duchovna, správali sa ako slabí jednotlivci, a nie ako spoločnosť. Keďže nemajú kde utiecť, pretože nemajú inú rodnú krajinu s rodnou kultúrou, kde by mohli pomerne pohodlne (na tom mnohým záleží) žiť, tak sa skryli. Niektorí skryli a neprihlásili sa ku svojmu. Tí uvedomelejší samozrejme vedia, že prihlásiť sa ku svojmu duchovnu je dôležité. Ak by aj boli pod nátlakom okolia, čo sa niektorým možno stalo ak si majú zachovať osobnú česť , musia o ňu zabojovať. Pripomeňme, že ak niekto pod nátlakom rodiny si zakrúžkuje náboženstvo, ktoré nevyznáva, tak to je podobné úteku, s tým rozdielom, že pri úteku v snahe zachrániť si život strata cti nie je zákonitá. Keď však nejde o záchranu života, len o bežnú bojazlivosť alebo lenivosť ducha, strata cti zákonitá je. Dospelí ľudia, ktorí si vypisujú dotazník, predsa bojovať vôbec nemusia. Ak by sa aj niekto rýpal do ich práva na sebaurčenie, pri troche základného sebavedomia, odhodlania a zmysle pre česť si napíšu svoje. Sčítanie nemá byť podporou duchovného násilia v rodinách, ale má byť sčítaním občanov a cieľom je okrem iného zistiť, kto je akého vyznania, čo sa potom použije pri odôvodnení tých – ktorých spoločenských pravidiel. Je to dôležitá vec. Neskoro je potom plakať a sťažovať sa, aký je svet zlý, keď sa neprihlásime o svoje miesto pod Slnkom.
Minule pisateľ nechal jednému známemu nové CD (on sa pýtal sa, že – ako sa máš – tak človek mu odpovedal plodom práce) , aby si ho pustil, lebo vraví sa, že každý si v ňom svoju pieseň nájde. O pár týždňov on tú dosku vrátil. Nerozbalenú. Človek vraví – veď ty si si to ani nepustil. Nemáš prehrávač? A on že: „Žena mi zakázala“. „Čo ti zakázala, pustiť si nahrávku?“ A on, otec dvoch detí – že hej. „Nechcel som jej robiť napriek“. Človek sa len ešte raz uistil či dobre počuje a či to nie je žart a potom to nechal tak. Najprv sa musí zaoberať živými, ktorí o to majú záujem a až potom nemŕtvymi, čo dobrovoľne chodia bez ducha.
PRVÝ KROK JE PRIHLÁSENIE SA K RODNÉMU
Prečo ten úvod z oblasti postupu sebaobrany? Aby sme si uvedomili, že mnohí sa správajú ako jednotlivci a nie ako skupiny, nie ako riadna kultúra. Mnohí by utekali, skrývali sa, zmätkovali. Hľadali by donekonečna dôvody, ako sa to nedá. Zapeklitá krútňava. Von, z tejto krútňavy von!
Skupina ľudí, ktorých spája spoločné duchovno, by v prípade ochrany svojich záujmov mala mať určitú postupnosť (taktiku) a určité vedenie obrany (stratégiu). Ak niekto nadhadzuje, že tu nie je sloboda, že je tu nerovnosť ustanovujúca vatikánska zmluva, že v školách sa vyučuje namiesto vedy o duchovnách náboženstvo, že nemáme ustanovený ani jeden pôvodný sviatok, len tie privezené, ktoré kruh pôvodných sviatkov prekryli a preonačili, že sa tu pestuje nenávisť ku svojeti a k pôvodnej kultúre, keď niekto takto zmätkuje v bludnom kole, namiesto toho, aby si vyhrnul rukávy a pustil sa do obrodnej práce, treba mu povedať: Dosť! Ideme urobiť rad dobrých vecí, rad vecí, ktorými napravíme choré a prehnité spôsoby, pozametáme to, upraceme, nastavíme, obrodíme ale – prvá vec je – úplne prvá vec a to sa začne už o dva týždne, prvá vec je prihlásiť sa ku svojmu duchovnu, prihlásiť sa ku svojej duši. Pretože kto zapredá svoju dušu či už pohodlnosťou, alebo lenivosťou, strachom alebo podriadením sa zlodušnosti, akú si zaslúži budúcnosť? Nebude život preňho peklom? Uvedomme si, že v našej krajine sa s potlačením pôvodného duchovna potlačia aj občianska sloboda, z zo slobodných občanov sa stali poddaní a nevoľníci… A trvalo veľmi, veľmi dlho, kým sa podarilo zrušiť nevoľníctvo. A vydobyť si osobnú i národnú slobodu. Ale keď sa dobre poobzeráme okolo seba, vidíme, že stále to nie je ono. Prvý krok, úplne prvý krok, aj keby sme dovtedy nič iné neurobili, prvý krok je prihlásiť sa ku svojmu duchovnu.
A teda – ak chceme pestovať a chrániť pôvodnú duchovnú kultúru, prírodné a teda rodné duchovno, potrebujeme urobiť ako prvú vec – dať ostatným najavo, že tu sme. Po minulom sčítaní hovorca štatistického úradu nám odmietol dať správu, ktorú by sme ako občania mali dostať – že koľko ľudí sa k pôvodnému duchovnu prihlásilo. Už sa tým ani netreba zaoberať, starajme sa o toto sčítanie. Čím viac ľudí sa prihlási k rodnému duchovnu, tým je istejšie, že sa to zviditeľní. To je cesta.
Kto sa má prihlásiť? Stupeň uvedomovania si a preciťovania rodného duchovna môže byť rôzny. Niekto vníma výročné sviatky, ako slnovraty, vítania jari, niekto si ctí prírodné živly, niekto prírodné liečiteľstvo, niekto vníma, že všetko živé má dušu a niekto vníma posvätné sily , ktorých mená sú známe z kultúry predkov. Toto bude predmetom iného článku, rôznosť vnímania sa s pôvodným duchovnom nevylučuje, je dokonca jedným z jeho prejavov. Pisateľ živo vníma všetky tieto črty pôvodného duchovna a preto môže o tom podať svedectvo.
ÚCTA AJ KU SVOJETI. LÁSKA BEZ ÚCTY JE LOŽ!
Po tisícročí útlaku a násilníckych režimov sa môžeme konečne slobodne prihlásiť k pôvodnému, teda rodnému duchovnu a dať to aj ostatným najavo, že takáto možnosť tu je.
To teraz je cesta, pravda, úcta. Úcta je základom lásky. Láska bez úcty je len lož. Bez úcty k pôvodnému duchovnu predkov nieto nadstavby, ktorú predstavujú rôzne novšie kultúrne výhonky. Ak padá úcta k pôvodnému duchovnu, novšie kultúrne prejavy sa len potácajú v prevratoch, zvôľach a krviprelievaniach, stavajú proti sebe občanov i národy, pretože prírodné duchovno na rozdiel od ideologických nezmieriteľných (antagonistických) učení uznáva aj rôznosť v živloch, zameraní, slobodu vo svojeti. Už vychodí nové Slnko, naša doba. Čo môže zabrániť nášmu duchovnému oslobodeniu, je naša neprebudenosť a z nej vyplývajúce vlastnosti. Lenivosť ducha, strach a nerozhodnosť sú našimi nepriateľmi. Vraj to je posledné sčítanie s voľbou vyznania, lebo Únia tlačí, aby sa to už nabudúce ani nezisťovalo. Je to naše hlasovanie za našu duchovnú slobodu. Nemáme inú krajinu, kde by sme to mohli uskutočniť. Je to dejinná príležitosť – jedinečná v čase a v priestore. Tak ju nepremeškajme!
Snímka: Ladomíra
V záujme ochrany našich práv a pôvodnej – prírodnej kultúry – prírodného duchovna – v blížiacom sa sčítaní ľudu sa hlásime v odseku vyznania (náboženstva) k „INÉ“ a po rozkliknutí si píšeme „RODNÉ DUCHOVNO“.
