Mali sme zase len tri sliepky. Ako už mnohokrát. Jednej je smutno, dve je málo, lebo čo keď sa niečo stane, a tri je tak akurát, lebo – veď my aj tak veľa vajec nespotrebujeme. No a z tých troch nám jedna zmizla, ostali po nej len pierka. Druhá – Kokoška – po čase zhynula. Na starobu (my sliepky nezabíjame). No a tá tretia – Pipoška, tu žila nejakú dobu sama s kohútom, čo nám bol priniesol Zoran. Neohlásene, kohúta sme nikdy nemali. To bol kohút – kikiríkal vo dne – v noci. Vlastne preto nám ho priniesol. No a tú tretiu, ostatnú kurku, nám napadol pred domom jastrab. Kričala a kotkodákala , Lada si to všimla a spustia naň krik, takže jastrabisko sa dal vnohy, vlastne vlety. Ale tá sliepka Pipoška si iste povedala: Keď ma tuto zabije voľajaký jastrab, alebo líška, čo po mne zostane? Chcela by som kuriatka vysedieť!
Po príhode s jastrabom Pipošku nebolo vidno. Už sme si aj hovorili, že či ju predsa len niečo neuchmatlo, ale kde -tu sa predsa len zjavila. Na plote pod šindľami pred kozou stajňou však už pri kohútovi nespávala.
No a v jeden deň hovorí Malý vrchár človeku: „Tato, to aké vtáčiky takto čvirikaju?“ Človek načúva a odpovie: „Takto predsa čvirikajú – kuriatka“. No a jak to človek vypovedal, tak sa aj začal obzerať. Reku – tu sme ešte kuriatka nikdy nemali, jastrabou je tu priveľa a hlavne – na tom veľkom statku máme najmenej osem kocúrov a mačiek, to by tu také kuriatka ani hodinu neprežili. No ale jak sa človek rozhliadol, hneď si aj všimol, ako vo vozovni sedí na zemi Pipoška a nad ňou sa ozýva žalostné – pi-pi-pi! Pozrie sa lepšie na kurku – voľajaká je našuchorená. Zdvihne ju a – pod ňou kuriatka. A ďalšie hore na sene, už-už že skočia dole. Obzrie sa – mačky si to ešte nevšimli. Hneď aj sa s malým vrchárom snažíme zohnať nejakú krabicu a kuriatka rýchlo zachraňujeme, pretože keby ich mačky zbadali pred nami, bol by s nimi veruže rýchly koniec. Už ich aj kladieme v škatuli do chodby v dome, kde mačky nesmú., pretože vchod chránia čuvače. S Malým vrchárom dumeme, ako im spraviť voľajakú klietku. Tak zo strešných lát zbijeme pol metra vysoký rám – poldruha metra krát dva – a oboženieme ho zo všetkých strán okrem spodku jemným pletivom. Celý rám umiestnime na trávičku pod domom a už sa tam aj kuriatka na očiach pasú a veselo pípajú. Len z okna tak na nich hľadíme. Občas k nim príde kocúr, maškrtne sa pritom oblizuje, ale cez pletivo sa nedostane. Ešte aj dvierka tam má Pipoška a tak keď sme pri ich, občas pustíme kuriatka na lúčku v ohrade pod domom. A potom – zasa – šup s nimi do klietky. Tá je priestranná a tak ju možno poľahky každý deň presúvať a stále majú čerstvú trávu.
Lenže ako sme tie kuriatka aj so sliepkou dali do tej pletivovej ohrádky, kohút posmutnel. Sklesol. Chodil so zvesenou hlavou, polihával, i keď sme ho dali ku ohrádke, aby videl, že je všetko v poriadku. Našli sme ho ležať pri tej klietke bez známok života. Ešte žil, ale behom pár hodín vyvanul.
Ladomíra kŕmi kuriatka zrnom a oni utešene rastú. Občas sa naháňajú s dážďovkou v zobáku, čo si ju vyhrabú spod trávy, ale inak si tam pokojne nažívajú – sliepka s jedenástimi kuriatkami. Ktovie, koľko z nich sa dožije dospelosti? Predsa len tie mačky stále obkukujú, či sa na klietke predsa len nenájde nejaká škárka… A keď budú von, či občas nejakú jastrab neuchytí?
Dožili sa všetky. V záhrade im Lada vyčlenila na jeseň, keď už aj tak nič nerastie, dosť veľký kút a ten po obohnaní plôtikom slúži ako dobrý úkryt. Kuriatka vyrástli na kurence a už sú aj dospelé. Malý vrchár im spravila prístrešok a človek im začal stavať kuraciu bytovku.
Čo je zaujímavé, že kurky sú zväčša kohúty. Je ich osem. Občas sa pretekajú v zápasoch, ale častejšie v kikiríkaní. A všetci tí hrabavci sú krásni, veľkí, urastení. A majú pekné lesklé pierka.
Len tri sú sliepky. Akoby Pipoška chcela dodržať tradíciu. Vždy sme mali len tri sliepky, s Pipoškou sú štyri. V každom prípade, plán udržania života sa jej podaril. Na poslednú chvíľu. A ukázala nám, že navzdory všetkým nebezpečenstvám, ktoré na jej potajomky, v sene vysedené kuriatka, čakali, navzdory dravcom, akými sú mačky, psy, kuny, jastraby a líšky, dokázala odvážne a rozvážne vysedieť, vychovať a vyviesť svoje potomstvo. Národ by sa mohol od nej učiť.
Snímky: ŽS a LM
Dodatok: Keď chce niekto do chovu kohúta, radi ho poskytneme.
Ak chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto: CHCEM PODPORIŤ
