Tak sme si „oslávili“ Deň ústavy, práve v čase, keď hrozí, že ústavný poriadok vystrieda čosi celkom iné. Zhromaždení Košičania skandujúci „Pomáhať a chrániť“ vytlačili z námestia kordón policajtov, v Bratislave na zhromaždení vanul slzný plyn a strieľalo sa gumovými nábojmi. To všetko pár dní po oslavách SNP, keď to v Bystrici vyzeralo všelijako, len nie dôstojne. Vládni predstavitelia sa skrývali tak výdatne, že to naozaj pripomínalo ak nie vojnové, tak aspoň prevratové roky a – povedzme si pravdu – v tejto dobe sa už skrývajú nielen v Bystrici, ale na celom území svojej kovidovej vlády plnej všakovakých zvláštnych opatrení. Ak by si niektorí mysleli, že tieto opatrenia s kovidom pominú, alebo že pominú v dobe, keď mutácie kovidových vírov splynú s doteraz bežne sa vyvíjajúcimi mutáciami iných koronových chrípok, ktoré sme prinajmenšom po desaťročia úplne v pohode zvládali – tak nie. Jednoducho nie. Slobodu obmedzujúce opatrenia nepominú. Akurát sa zhoršia, keď Národná rada prijme vládny návrh novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Túto novelu podajedni zjednodušene označujú ako „návrh zákona o policajnom štáte“.Návrh novely, uverejnenej na stránke Ministerstva vnútra SR, sa síce hneď v úvode odvoláva na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS), mnohí sa nemôžu ubrániť dojmu, že v niektorých veciach ide vládny návrh nad rámec už aj tak krízového vývoja v Európe.
Keď niektorí klamne tvrdili, že EÚ nám prináša len a len väčšiu slobodu, hneď úvod novely hovorí, že nie. Jednoducho nie. Pretože odteraz sa má monitorovať pohyb osôb aj cez monitorovanie osobných dokladov a platobných kariet,kamkoľvek vkročíte, a to celkom legálne. Nie že by si doteraz národ myslel, že sa to tak cielene nedeje, ale teraz má byť úplná kontrola pohybu „veľkým nebratom“ zákonne ustanovená. Keď sme už pri platobných kartách, novela zavádza možnosť prelomiť bankové a telekomunikačné tajomstvo pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku proti majetku. Teda nie ako doteraz – pri podozrení z trestného činu, ale už aj pri podozrení z priestupku. Podozrenie z priestupku je tak široký pojem, že asi len málokto za takýchto okolností uverí, že čosi ako bankové tajomstvo pri takomto zákone ešte bude nejakým uznávaným pojmom. To, pravdaže, pri súčasnom stave dnešného hospodárstva väčšinu občanov azda ani nemusí zaujímať, lebo ich účty nemajú čo skrývať.
ŽEBY „KOPY SEBAOBRANY“?
To, že policajti už nemajú podľa novely nosiť menovky, nie je tá najväčšia ujma heslu „Pomáhať a chrániť“. Aj keď je nám jasné, že ak by občana zmastil policajt označený napríklad ako „poručík Ján Stodola“, zapamätá si to ľahšie, než ako nejaké číslo, ktoré si najskôr zapamätá občan jednostranne vynikajúci v oblasti číselnej pamäte, ktorého si pamätáme pod prezývkou „Fero Kaukulačka“, ten si pamätal akékoľvek čísla, za naozaj akýchkoľvek okolností, ale vyhodnocovanie skutočností mu unikalo.
Nie náhodou je tu reč o „zmastení“ občana policajtmi. Pretože rozsiahly úsek o nadstavbe policajných práv v tejto novele zdá sa, že umožňuje, aby občanov, ktorí napríklad počas blokády cesty gazdami a farmármi, policajti doslova bili, kopali (!) a púšťali na nich psov (!?!). Pretože v novele stojí: „Z donucovacích opatrení sa rozširuje použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a použitie služobného psa pri ohrození alebo narušení iných druhov dopráv“. Logicky sa teda mnohí obávajú, že policajti majú mať právo mlátiť občanov nie len na odvrátenie útoku, ale aj na prekonanie odporu napríklad pri blokáde cesty. Pritom právo na organizovaný odpor občanov je stále právom ústavným. Ak by ústavným právom nebolo, tak potom je tu otázka, že načo by tu bola zmena v 89. roku. Počas ktorej policajti do občanov aspoň nekopali. Pri takejto zmene v občianskom a policajnom práve by niektorí mohli očakávať aj uľahčenie zatýkania občanov, ktorí kládli odpor a policajti na nich uskutočnili tie svoje hmaty, chvaty, kopy a zadržanie služobným psom. A – čuduj sa svete – práve čosi také novela obsahuje. V tej istej časti pod názvom „Nové oprávnenia pre policajtov“. V druhom bode sa pri zaistení občanov políciou upúšťa od potreby vydávať o zaistení osoby rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale spíše sa iba úradný záznam. Teda už stačí len nejaký záznam nejakého policajta.
Návrh novely má umožniť umiestňovanie osôb obmedzených na osobnej slobode do určeného priestoru (po dobu do 24 hod) namiesto ich umiestňovania v celách policajného zaistenia . Čo sú tie „určené priestory“, sa v novele neuvádza. Či sa môžete prechádzať po nejakej chodbe, cvičiť v kancelárii, alebo budete ležať s putami zacvaknutými o nejaký radiátor, z návrhu nijako nevyplýva.
Obmedzenie bezpilotných lietadiel zákazom lietať nad 120 metrov je v tomto zákone skôr odsekom na odľahčenie, ktorý sa bežných občanov príliš netýka. Papierový drak tak vysoko aj tak nedoletí a toho jupíka Muska to nijako neobmedzí, pretože tieto obmedzenia sa „svetovládnych“ netýkajú. Tie jeho družičky majú totiž „vyššie poslanie“ – zabezpečiť, aby sa nikto neocitol mimo signálu. Lebo tam by naň „veľký nebrat“ na chvíľu náhodou nevidel.
PODOZRENIE – CESTA K OBSADENIU
V ďalších bodoch novely sa tvorcovia po malom úlete vracajú k zemi, ešte nižšie, ako nám letel včera nad domom ten maskáčový vrtuľník. A polícii (po rozbití blokády údermi, kopmi a tesákmi), dávajú „oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta už pri hrozbe hromadného porušenia verejného poriadku“. Teda nielen pri porušení verejného poriadku, ale už pri „hrozbe porušenia“. Čo to je??? Akože – stačí, že niekto v náležitom úrade si povie – že čo ak niekto poruší poriadok, a môže sa stať, tak priestor už aj obsadí polícia? Teda ak nahlásite zhromaždenie, tak vám to polícia vopred obsadí a zhasla fajka? Lebo podozrenie?
Keď už sa skutočne máme obávať bezpečnostnej hrozby, tak pozrime sa na hrozbu tejto novely. Pretože v prípade prijatia takéhoto zákona by šlo o hrozbu trvalejšieho rázu.
Za bežných okolností by sa človek potešil nejakému opatreniu na ochranu zvierat. Keby to nebolo v súvislostiach tejto novely. Ktorá dáva polícii oprávnenie otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor – to sa rozširuje aj o situáciu, ak je dôvodné podozrenie, že sa v byte nachádza týrané zviera. Keďže polovica občanov chová nejaké to zviera, dúfame, že to „dôvodné podozrenie“ nebude dôvodne zneužívané – akože vám policajti vyrazia dvere s odôvodnením, že niekto na vás povedal, že vás toho týždňa nevidel v parku s korytnačkou. Pretože doteraz na vstup do bytu bolo treba povolenie od prokurátora. A teraz – stačí nejaké podozrenie, napríklad, že ste rybičkám nevymenili vodu?
No a na záver tohto výberu dve oprávnenia pre políciu, ktoré dúfame, že neznamenajú nedobrovoľné narušenie tela injekčnou striekačkou smerovaním krvi von a smerovaním biochemických tekutín do krvného obehu.
Prvým záhadným bodom je (policajné) „oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu“. Toto navrhované opatrenie nenesie stopy logiky. Ak je predpoklad, že by osoba sťažovala vykonávací úkon, alebo ho marila, tak vyzvanie na (odber krvi?) tento predpoklad ako odvráti? Pokiaľ nejde o dopravnú záležitosť, tak výzva je len výzvou, občan môže povedať „nie“ a nič to nerieši. Alebo to už má byť donútenie k odberu krvi na základe akéhosi zas len púheho predpokladu že občan bude niečo sťažovať? Zase len predpoklad polície? S akými následkami? Keď ťa zákonne môžu vyzvať, nie je to krok k donúteniu? Zbalia ťa počas zhromaždenia do auta, (predpokladáme, že fajčil), a odvezú ťa niekde preč? Na stiahnutie krvi? Lebo predpoklad?
AKTÍVNY ODPOR – CESTA K „OŠETRENIU“ ?
Druhá vec je opačná – v čase, keď viacerí politici hovoria o povinnom očkovaní – mnohí občania sa oprávnene obávajú, že novela umožní očkovanie násilné. Teda – násilné narušenie tela injekčnou striekačkou – tentoraz aj s tokom smerom dnu. „Rozširuje sa oprávnenie použiť putá alebo spútavací opasok aj na osobu, ktorá má byť na základe rozhodnutia lekára dodaná do zdravotníckeho zariadenia a kladie aktívny odpor alebo napáda iné osoby, alebo ohrozuje svoj život alebo zdravie alebo poškodzuje majetok. Ide najmä o prevozy psychicky chorých osôb do nemocnice“, píše sa v novele. No iste. Doteraz sa bežne dialo spútanie pacientov psychicky chorých, alebo domnele chorých a ich násilná preprava na ošetrenie, ale táto novela sa neobmedzuje len na oblasť psychicky chorých, pretože hovorí – že sa to týka „najmä“, ale nie len, nie iba psychicky chorých pacientov. Podľa mnohých zverejnených názorov sa občania, ktorí v súlade so zákonne zakotveným dobrovoľným a informovaným ošetrením očkovanie neprijímajú, z pohľadu mnohých – a to i verejných činiteľov a politikov – ohrozujú tým svoje zdravie (alebo zdravie svojich detí). Podľa nich by vlastne táto novela umožnila polícii spútanie týchto občanov a ich následné násilné zavlečenie a „dodanie do zdravotníckeho zariadenia“ (s následným nedobrovoľným vstreknutím biochemického roztoku do tela). Veď vstrekovanie vakcíny je podľa štátom presadzovanej, jednostranne obhajovanej očkovacej kampane vlastne zákrokom, ktorý údajne zabraňuje ohrozeniu zdravia. Keďže odborný pojem prirodzenej imunity je mediálne, mocensky a politicky vytesňovaný, slučka by sa takýmto zákonom mohla uzatvoriť.
Pisateľ pracoval ako novinár od začiatku roka 1990, ale s tak zle napísanou a tak nebezpečnou novelou zákona v oblasti bezpečnosti sa ešte nestretol. Povolené bitie a kopanie do demonštrantov a nasadenie psov z dôvodu blokády cesty, obsadenie priestoru, zadržanie bez riadnych záznamov, vniknutie do bytu a odvlečenia a násilné ošetrenia – na základe čoho? V tejto novele ako príčiny možného policajného násilia prevažujú samé predpoklady a podozrenia, ktoré v súvislosti v posledným vývojom vyznievajú prinajmenšom znepokojujúco. Táto novela policajného zákona oprávnene vyvoláva v občanoch, ktorí si vážia slobodu a demokraciu, veľké znepokojenie. Pritom vychádza z kruhov, ktoré sa dostali k moci prísľubom väčšieho hlasu ľudu a zlepšením stavu občianskych práv. Posledný vývoj tomuto smerovaniu vôbec nenasvedčuje. Zjavne im nedochádza, že ak by novela prešla, môžu sa nadmerné policajné zásahy obrátiť aj proti ich vlastným kruhom, lebo veď nebudú oni večne pri moci. To je zlé tak, či tak. Cesta do zapeklitej krútňavy. Pri prečítaní novely policajného zákona si nejeden občan povzdychne – sloboda už bola. Nemusí to však byť také čierne. Sloboda byť môže – v budúcnosti – a to väčšia, ako bola… Ale – záleží to od nás. A v tejto chvíli – vo veľkej miere – od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A túto novelu v tejto podobe treba jednoznačne odmietnuť – ako mimoriadne nebezpečnú.
