Prírodný človek ku koncu zimy šetril drevom, jedlom, senom, zásobami. Ak prišla nejaká živelná alebo ľudská pohroma, bol odkázaný na pomoc blížnych. Tiež pri zdravotných mimoriadnych okolnostiach.
Hromnice a fašiangy
Predjarné svatky s tým akoby rátali a poskytli ľuďom vyžitie. Hromnice, ktoré prirovnávajú niektorí s rímskymi luperkáliám, zjavne prináležali hromovládnemu božstvu, ktoré môže priniesť počasnú zmenu. A tou bola – jar. A tak ťažisko hromničných úsloví mieri práve k očakávaniu jari. Na Hromnice – o hodinu více. Hromnice – končia sa sanice… Z počasia ľudia usudzovali, aký bude rok a rôzne úkony mali prispieť k lepšej úrode. Na základe čara podobného mali viesť detské šmýkačky k veľkej, dlhej konope, ukončenie mesiaca sečeň bolo na Hromnice sprevádzané zákazom sekania stromov. Aj niektoré ženské práce boli v hromničnom čase zakázané, napríklad pranie alebo šitie. Vidíme, že šitie bolo zakázané aj na Perúnov deň – vo štvrtok. A tak nás neprekvapuje, že aj na Hromnice, keďže práve Perúna – ako výrazné pôvodné božstvo – si predstavujeme ako tvorcu hromov a bleskov. Niektorí vravia, že na Hromnice zvykne aj zahrmieť. Pisateľ, ktorý zvoláva na Hromničné dni ľudí už cez 20 rokov, si tento úkaz v tom čase nevšimol, a to žije asi tak dlho na lesnej samote. Ak zahrmí, tak nie v tom telesnom svete, skôr v duchovnom. Avšak – pre tých, čo žijú v prírode, sa mesiac ľuteň, únor či február zdá teplotne znesiteľnejší ako mrazivý sečeň – leden – január. I keď – ako mokrejší mesiac, v ktorom už mnohým chýba tak drevo, ako aj rastlinné živiny, je to mesiac krutý – ľúty. Teda v dobe bez veľkoobchodných skladov. Preto živel ohňa bol dôležitý – na rozohriatie tela aj duše.
O tom, že na Hromnice možno odliať sviece, ktoré majú chrániť dom pred hromami bleskami, isteže vieme. Hromničky sú veľké sviece, kedysi starostlivo na tento účel uskladňované. Dnes dodajme, že v starej dobe z včelieho vosku. A čo robia včelári v tomto čase? Tak ako aj pisateľ týchto statí, chodia od úľa k úľu a klepkajú po nich, aby začuli očakávané bzučanie. Ak bzučanie nenastane a úľ po klepnutí vzrušene nezašumí, ale len duto a sucho odpovedá, ako keď buchneš po stole v prázdnej miestnosti, tak to je zlé. Vtedy už môžeš len zo včelieho vosku uliať sviečku.
Zima bola dlhá, hlavne pre tých, čo kúrili papečinou a haluzinou A tak – akoby sa v tom čase žiadalo, aby prišlo niečo veselé, radostné, povzbudivé. Čo to bude? No predsa – fašiangy. Niektorí odvádzali ich názov aj z indického jarného Vasantu, avšak nemecký „fašang“ je predsa len bližšie. Dejinne vzaté – rímske luperkálie boli na juhu ak nie jarné, tak určite predjarné sviatky a Hromnice sú dodnes zastreté tak trochu „pohanským“ závojom, naproti tomu Turíce sú viac-menej uznané, lebo ony znamenajú začiatok kresťanského pôstu – dobrovoľného vzdania sa besnenia. Besnenie sa najjednoduchšie ukončí tak, že vyvrcholí. A tak tu máme všetko, čo v pôvodnom duchovne nájsť môžeme. Turoňov – teda plodonosné masky s býčími, capími, či baraními rohmi, ktoré tancujú – nad nimi vyčnievajú postavy nadľudských rozmerov zvané chriapy – s veľkými čeľusťami, plnými hrozivých zubov, vo zvieracích kožuchoch, zatiaľ čo opodiaľ tancuje smrtka, sitár so sitom na hlave, slameník, ktorý má azda privodiť úrodu, ako aj všakovaké ďalšie bytosti rôznych pohlaví, s jednou i dvoma tvárami, to všetko aby sa veselilo, hralo a spievalo, tancovalo a vrcholilo. A potom prichádza – akože inak – spomalenie a posmutnenie – pochovávanie basy sa považuje za zvláštny, kresťanstvom posunutý pôvodný zvyk – spojený skôr s akýmsi ľudovým divadlom, ktoré má skôr opačné výsledky – výsmech ustanoveného, ktorý má ukončiť veselie, aby sa po pôste mohli konať oslavy jari. Treba ale povedať, že určité pôsty pred sviatkami boli už aj v prírodných duchovnách a mali aj nejaký význam – napríklad vo včasnojarnom období mohli byť pôsty hybnou silou k vyhľadávaniu rôznych rastlinných živín ako klíčkov a pukov jedlých stromov a kríkov, tiež vykopávaniu rôznych výživných koreňov či chytaniu brezovej šťavy v lesoch a hájoch.
Svätenie jari bolo sprevádzané radom zvykov, ktoré hovorili o posolstve tohto sviatku.
Pokračovanie –
snímka: LM
Vedomecká cesta viacej správ TU
Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom, alebo poukázaním 2% z dane z príjmu – tuto: CHCEM PODPORIŤ
