nahraté 24.2. r.9 v Kokave nad Rimavicou
Ž. – Žiarislav
L. – Ladomíra
L. Na našich stránkach sa zjavila zmienka o vedomeckej univerzite. O čo ide?
Ž. Takže tento rozhovor má byť o vedomeckej univerzite, o vedomeckom učení, ktoré vlastne je prvý raz zostavené tak, aby ľudia, ktorý sa doňho vnárajú a ktorý v sebe obnovujú vedomectvo, aby ho mali prehľadné, teda nadväzne uložené – systematicky, aby bolo celostné. Má svoju postupnost a teda metodiku.
Možno povedať, že vzniká na určitých podkladoch, ktoré sú zjednodušiteľné, zjednodušené a sú takisto rozvinuteľné a rozvinuté. Teda oboma smermi sa dá ísť – od názorného k všeobecnému a od všeobecného k názornému. Všetkých dvanásť odborov je navzájom poprepájaných, napríklad divotance s duchovnou vedou, štyri živly s užitým vedomstvom a liečiteľstvom, a tak ďalej, a všetky smery sú v popísané, vysvetľované tým istým slovníkom, v ktorom aj koreňoslovne živa súvisí so životom a živlom (nie tak energia s elementom), duch s dušou a dychom (nie tak gost-spirit-element). Čo v učeniach, ktoré sa nazývajú ezoterické, nie vždy býva, alebo často nebýva. Ten základný slovník je v zásade slovanský koreňoslovný jazyk. A teda na slovensku obrodené vedomstvo je hladko preložiteľné do akéhokoľvek slovanského jazyka niekoľko ľudí dnes dlhší čas pracuje na koreňoslovných (etymologických) súvislostiach s inými, hlavne indoeuropskymi jazykmi. Napríklad kniha Čaro 4 živlov je už 10 rokov preložená do angličtiny, ale zatiaľ nechávame veci zrieť a nepúšťame to veľmi vonku, robili sme výuku len pre cudzincov z Nemecka, Ameriky, Británie a Austrálie, ktorí sa učia po slovensky. A samozrejme, slovenské vedomectvo šlo aj k Čechom, Moravákom, Poliakom, Rusom, čo ale nie sú celkom cudzinci. Človek mal napríklad prednášku v Moskve, a keďže chýbal prekladateľ, núdzovo ju predniesol v slovanskej koreňoslovnej slovenčine s použitím ruských slov len na objasnenie. A tomuto jazyku s iba miernym použitím mimozmyslového dorozumievania Rusi veľmi dobre rozumeli.
Rozumieš aj iným slovanským jazykom?
– Srdcom. V mestách sa dajú zohnať na DVD poľské, ruské, ukrajinské, srbské, chorvátske, slovinské historické i súčasné filmy. Máte v nich na výber jazyk. Človek si vyberá pôvodný, original. Tam niet čomu nerozumieť, ak si otvoríte srdce. Takto môžeme aj vidieť stav toho ktorého národa. Napríklad jeden národ ešte stále nahána pohanov a čarodejnice, iný sa vysporadúva s imperialistami, ďalší im vytrvalo nadbieha. Treba sa nad to povzniesť a vnímať samotnú reč, koreň slovanského duchovného jazyka. Lebo tento po mnohých, mnohých storočiach opäť zohrá dôležitú úlohu. Slovenský jazyk je stredovým slovanským jazykom, už aj menom, ale aj polohou a živodráhami. Ak načúvate aj rôznym slovenským nárečiam, chvaladivom, sú ešte zachované, tak môžete s ovorenou dušou porozumieť všetkým slovanským rečiam. Tu Slovensko je zdanlivo malá krajina, ale skutočne s veľkým prameňom. Ak konáme podľa svojich daností, sme Hopiovia Európy.
Takže naše vedomectvo je dôležité aj pre iných?
Je to veľmi dôležité pre ľudstvo.A nielen pre ľudstvo, aj pre iné bytosti.
L.Prečo?
Ž. V podstate na našich územiach, teda stredoeurópskych, sa vlastne 1000 až 1500 rokov deje rozbitie vedomia a oddelenie duše od ducha, na Západe ešte dlhšie. Teda oddelenie, odťatie vedomia – ducha, od duševna – citu, hĺbkového vedomia – citového vedomia od rozumového, teda vlastne umného vedomia. Toto oddelenie okrem iných ťažkostí spôsobilo aj to, že sa človek oddelil od prírody – zdanlivo, lebo vo skutočnosti je stále uprostred prírody. Lenže oddelil sa od nej vo vedomí a začal utlačovať ostatné časti sveta, zdanlivo okrem seba. Tento ľudský rasizmus, ľuďostrednosť, sa nazýva latinsky antropocentrizmus. Antropocentristi sa v prírode vyhlasujú za akúsi nadrasu, ktorej má celý svet slúžiť a bez ktorej vesmír nemá žiadny zmysel. Je to len jeden z mnohých druhov sebeckej a nadutej filozofie, ale stojí za zmienku, keďže je v dnešnej dobe pri kormidle ľudského diania. Antropocentristi prisúdili svojej rase vlastnosti, ktoré iní nemajú mať, aby ospravedlnili, alebo zdôvodnili svoje nemúdre činy, veď sú to oni, čo nás môžu priviesť do jaskýň, nie ochrancovia prírody. Prisvojili si niektoré domnelé vlastnosti, napríklad múdrosť, len pre seba, avšak podľa nich nie je vyvolený jeden národ, alebo jedna rasa, ako to bolo trebárs u sionistov, alebo nacistov nemeckých, alebo iných, ale vyvolený je celý nimi vedený druh ľudský, čo znamená pomernú znášanlivosť, zdanlivú znášanlivosť jedných ľudí vôči iným ľuďom. Ale v skutočnosti to spôsobuje neustálu vojnu zo všetkým ostatným, čo je vo všehomíre. Navyše to neprináša ani porozumenie mezi ľuďmi. Antropocentrizmus nie je schopný udržiavať mierové podmienky, je v rozpore s tým, čo hlása. V dejinách antropocentrizmu nemáme ani rok, kedy by bolo naozajstne porozumenie mezi ľuďmi. Jednoducho, takzvaný humanizmus v antropocentrickom vydaní, v inom ho vlastne takmer ani nemáme, tak nepriniesol v zásade to, čo hlása. Nepriniesol hlbšie porozumenie mezi ľuďmi. Pretože neprírodný humanizmus je vlastne istý druh rasizmu. Tak, ako nemohlo byť porozumenie mezi nacistami, pretože voči všetkému ostatnému bojovali, tak ten boj sa prenášal aj mezi nich, šli si navzájom pokrku. Takisto necelostný humanizmus je vývojovo slepá vetva. Nemôže byť porozumenie mezi ľuďmi, keď všetko ostatné je menejcenné, pozornosti nehodné, trápenia hodné, údajne bez duše. Vedomectvo nehovorí, že sme rovnakí, ako zvieratá, rastliny a iné bytosti, ale že máme iný stupeň vedomia. Oni majú tiež vedomie, aj my máme vedomie, ale my máme iný stupeň, inú akosť, síce výnimočnú, ale táto akosť nás neobrávňuje na bezohľadnosť voči ostatnému. To že má človek najpriesahovejšie vedomie, ako najvetro-ohnivejšie (odkedy ovládol štvrtý živel, oheň, tak sa výrazne vyčlenil, dnes nám oheň prerastá cez hlavu), tak v podstate to ešte neznamená, že by iní nemali vedomie a dušu. Vedomectvo vychádza z prastarej múdrosti, ktorú mám násilím utláčali, že všetko, čo je živé, má dušu. Všetko je živé a všetko je presiaknuté životnou silou – živou, tá je uctihodná, tým pádom celý svet je úctihodný. Nedelíme zvieratá na dobré a zlé, jednoducho každé zviera má svoje poslanie, každá rastlina, každá riasa, každý prvok…
L. Takže vedomectvo a vedomecké učenie by malo byť zamerané na to, aby sa ľudia vrátili sami k sebe, k prírode?
Ž. Hej. Ale na to, aby sa ľudia stali ľuďmi, nestačí, aby boli ľuďmi. Na to, aby sa stali ľudia ľuďmi, sa musia stať znova bytosťami. Vrátiť sa do vesmírnej spoločnosti. Tak, ako nemôžem byť dobrým Slovákom, keď nie som dobrým človekom, tak nemôžem byť dobrým človekom, keď nie som dobrou bytosťou. A teda vlastne, nahrazujeme humanistický cieľ bytostnosťou, ktorá obsahuje aj humanizmus, ale je o mnoho širšia. To je predpoklad duchovného naplnenia a dobrej cesty. S týmto základnejším cieľom, a to je pre mnohých prekvapivé, ľahšie dosiahneme taký menej obsiahly cieľ, akým je ľudskosť. Neučme sa skákať, keď nevieme chodiť, naučme sa najprv chodiť, a potom si poskočíme.
Otázka bola?
L. No, že vedomecké učenie je teda na to, aby sa opäť spojilo vedomie a srdce? Aby sa ľudia vrátili k sebe a k prírode?
Ž. Áno, ľudia v dnešnej dobe, civilizovaný ľudia, si pestujú neustálu duševnú poruchu. Táto porucha je viditeľná aj v usporiadaní krajín. Aby sme začali o duši, že myslenie je iné ako viera. Myslenie sa pohybuje úplne v iných sférach, ako viera. Jednoducho – racionálny človek robí racionálnu prácu, potom príde do kostola a robí úplne neracionálne úkony, v ktorých sa vlastne ani nevyzná. Takže jeho duša je vlastne vydaná napospas veciam, ktoré on nepozná a nemá ani možnosť ich, dá sa povedať, celostnejšie, v tomto vedomí zvládať. V modernom svete sice náboženstvo akoby nie je, ale v Amerike je známe, že takmer každý druhý človek má svojho psychóloga, alebo psychiatra a to ten, ktorý má peniaze. Takže vlastne, ľudia civilizácie sú zväčša duševne nevyrovnaní ľudia.
L. A prečo zakládate dnes univerzitu?
Ž. No, dnes zakladáme ešte len základy prírodnej univerzity. Ale je dobré vedieť, akej stavby robíme základy. Univerzálnosť by sme tu mohli nahratiť slovenským slovom celostnosť. Je to dôležitý jav – vedomecké vzdelávanie sa začalo vlastne v týchto dňoch prvým kolom – 4 živly. Univerzita je istým spôsobom vzdelávanie, ktoré má pochopiteľnu a zaručiteľnu podstatu. To znamená, v starej dobe bol dajme tomu vedomec, niekto ho nazýva vedomý šaman, (čo je isteže cudzie slovo a neznamená úplne to isté), ktorý za svoj život zaučil jedného, možno dvoch ľudí, napríklad do úlohy liečenia, pochopenia prírody, vedenia výročných sviatkov, podľa toho, či to bol muž, alebo žena a na čo bol zameraný. Lebo to boli na nespočetne mnoho vecí zameraný vedomci, každý bol iný, každý mal trošku inakosti. To dneska máme tiež, ale vtedy sme nedospeli do tej potreby, aby sme vyžadovali nejaký všeobecne viditeľný, či skôr potvrditeľný základ, nejaké záruky. Dnešná spoločnosť vyžaduje nejaké záruky. To znamená, že keď niekto ide do školy vysvetlovať pôvodné sviatky, dajme tomu do základnej školy, potrebujeme, aby dával určité záruky akosti a bezpečnosti svojho vzdelania a stavu. Spoločnosť sama si to vyžaduje. Takže vlastne vedomecká univerzita by mala poskytovať tie základné záruky, niečo ako keď inžinier staviteľstva musí zvládnuť určité základé vedomosti o statikách budovy, teda o bezpečnosti práce, o všetkých možných súvisiacich veciach a potom sa môže zamerať na staviteľstvo domov, priehrad, alebo čohokoľvek iného. No, drevený záchod môže postaviť hocikto aj bez diplomu, pravda, ak sa vie obracať so sekerkou a pílou, ale na verejnejšie stavby si zavoláte radšej odborníka. To isté je aj v duchovnej kultúre, že určité záruky nie sú na škodu, aj keď takmer každý si dnes myslí, že je odborník na duchovno, podobne, ako na politiku, poctivá práca je niečo iné, ako názory. Vedomec sa nestáva vedomcom názormi, ale tvrdou duchovno-duševnou denno-dennou a aj nočnou prácou. Z času na čas, raz za niekoľko pokolení sa narodí samvedomec, bytosť, ktorá sa akoby bez učiteľa dopracuje k duchovnému naplneniu. To ale dnes nestačí na rovnováhu sveta. Prírodná kultúra ťahala tisíc rokov za kratší koniec, pretože sa dosť pevne neustanovila v písmach a v spôsobnosti. Dnes tento stav meníme. Aj prírodná kultúra potrebuje na prežitie vzdelanostný základ. Učeník na sebe dlho pracuje, aby nadobudol základný vedomecký stav. A on sa už potom môže zamerať, môže to aj tvorivo vyvýjať, alebo už pred tým, ale ide o to, aby základy boli jasne uchopitelné a pomenovatelné. No a to má za úlohu súčasné vedomecké vzdelávnie, ktoré prešlo okrem iného aj dlhodobouou prácou na duchovnom slovníku.
L.
Ž. Je to vlastne asi dosť podstatný počin, po tom ako niekedy v prvom tisícročí na nemeckom území bola založená univerzita kráľom, ktorá mala za následok to, že sa inštitucionalizovalo v Európe určité učenie, ktoré je pôvodom exotické, nie je z našich krajín, preberá krútňavy a duchovné nemoci iného kmeňa a ako nekompatibilné nám zhodilo vlastné programy. Namiesto toho, aby ich obohatilo, ich zničilo nainštalovanými vírmi. Z vlastným pôvodným kresťanstvom to nemá veľa spoločného. To prinieslo také aj onaké ďealekosiahle výsledky. Pod vplyvom tohto činu, došlo vtedy k velmi vážnym pochodom. Napríklad zrušenie demokracie na (nielen) slovanských územiach – to je jedna podoba. Potlačenie prírodných duchovien, to je ďalšia vec, ktorá vyvrcholila genocídou tých, ktorý sa nechceli prispôsobiť takzvanej druhej ríší rímsko-nemeckého cisárstva. Napríklad úplne boli vyvražďovaní, aj so ženami a deťmi, alebo ponemčení Slovania mezi Labou a Odrou. No a na nás sa to odrazilo tak, že sme prijali tento spôsob, aby nás nevyvraždili. Česi a Poliaci z podobných dôvodov dodávali „druhej ríši“ pomocné zbory pri krížových výpravách proti polabským slovanským bratom. Na takúto výpravu doplatili napríklad Slavníkovci, ktorí tiahli s Nemcami na polabských, keď ich hradisko vyvraždili Přemyslovci. Pomoranskí Slovania, aby si zachránili životy vo svojich demokratických mestkých štátoch, (nakoniec ich križiaci aj tak dobyli) na svojom sneme dokonca odhlasovali zánik snemu (veče) a vzdali sa pôvodných duchovných prúdov, a to len preto, aby neboli vyvraždení, aby im neznásilňovali ženy a aby im nezabíjali v kolískach malých chlapcov, tak, ako to robili ríšski križiaci slovanským Veletom, „aby sa už žiaden Velet nenarodil“. Veleti už nie sú na Veľkej Matke Zemi. Ale ich duše a duše ďalších potlačených prírodných národov ožívajú v nových telách a spievajú rodné piesne. Aj staroslovenskí vladykovia sa v pude sebazáchova vzdali rodného duchovna. Daň bola krutá, okrem iného sme na tisíc rokov stratili samosprávu. Ale teraz naše duše prežívajú znovuzrodenie. Teraz sme sa znovu stali slobodní, aspoň do tej miery, do akej vieme byť slobodní. My však chceme byť aj duchovne slobodný, to znamená – ustanovujeme si základy svojej vnútornej kultúry, ktorú si pod Tatrami pestujeme vlastne už veľa tisíc rokov. Genetický výskum v poslednej dobe dokázal, že sa tu Slovania nezjavili z nejakého neznámeho priestoru pred tisíc päťsto rokmi, ale že nosíme gény stredoeurópskych neolitikov najmenej 8 tisíc rokov, a to nie ako zlomkové, ale ako väčšinové gény – Slováci. Na tomto stredoeurópskom území. Takže v podstate možno to nie je náhoda, že v tejto genetickej rezervácii Európy sa súčasne nesie aj genetická rezervácie duchovna, prírodného a to je vedomstvo, alebo vedomectvo. Je to tradičný názov, starý mnoho tisíc rokov, dokazateľne, vedomec je v Indii vadin. Vedy – u nás duchovné vedy sa v slovanských jazykoch volaju vedy a v inoárijskom sanskrite a védskom jazyku takisto – védy. Takže v podstate v tejto genetickej, teda dedičnej rezervácii je aj duchovná rezervácia. A stalo sa to, že my sme nevyhynuli, že my dokonca máme silu na to, aby sme to spravili. My sme neboli zatlačení na maličké percento obyvateľstva, ako americký indiáni v rezerváciách, ale naša rezervácia bola vyhlásená za štát. Takže v podstate my sa nenapájame na nejakú francúzsku, alebo americkú demokraciu. My obnovujeme prirodzené zriadenie ktoré tu bolo po veky spolu s rodným duchovnom, to spolu súviselo, ale vo vylepšenej podobe, pre potrebu novej doby. A na zelenej lúke zakladáme nové vedomecké vzdelávanie, ale tentokrát v celostnom, a teda univerzitnom duchu. To znamená na rozložitelnom a zložitelnom učení. Rozložitelné na jednoduché podstaty a zložitelné do siahodlhých dôsledkov. Zrelosť si môžu ľudia overiť, to znamená, že pokial je to tak, tak na otázku by mala byť vedomecká odpoveď.
L.A ako sa liší táto univerzita od tej čo založil Karol?
– predovšetkým – Karol, ktoréhoho niektoré západné kruhy už vyhlasovali za patróna Európskej únie, bol kráľ, v podstate aparátnik, ktorí založil tradíciu križiackych vojen, ktoré viedol najprv proti bezprostredným susedom, dával popraviť tisíce ľudí, ktorí mu odmietli prisahať poslušnosť, nebol na celostnej duchovnej ceste. Bol to politik a bola to politická vec, jeho univerzita. A mala cirkevno – náboženské podhubie. Vedomecké vzdelávanie je oproti tomu skromné. Je politicky nezávislé a je nenáboženské. Prišlo duchovne zhora a spoločensky zdola. Môže sa ho zúčastňovať takisto kresťan ako ateista. Duchovno prekladáme ako kultúru, a nie ako náboženstvo, to je obrovský rozdiel. Vedomecké vzdelávanie bolo spriechodnené v podstatne bez peňažných prostriedkov. V podstate je to takmer vo všetkom iné. Vedomecké vzdelávanie je takmer bez formy, neživí sa z grantov, ale z ducha. Všeduch a jeho živa nesídli v „kastli“ – hrade, či kostole, nesídli v budove, sídli vo všehomíre, v prírode, môže sídliť aj v srdci. Tak, ako v prírode na Slnovrat zapaľujeme 4 vatry, tak, ako v prírode svätíme jar, a nie v chráme, tak aj vzdelávanie máme v prírode. Popritom, aby sme príliš nemrzli a nemokli, použijeme budovy, ale vedomecké vzdelávanie je univerzita, ktorá nemá školu ako budovu. Niektoré veci sa naučíme pod strechou, ale zápočty pokročilejších sú aj z chodenia po žeravej pahrebe. Tí prví musia byť nielen vedomí, ale aj húževnatí a otužilí, hlavne chlapi. Je jedna spoločná vec – obe vzdelávania používajú písmo. Vedomstvo je celostnosť, je to univerzita, ktorá prináša opäť mier, kde bola vojna. Ale tými prvými nemôžu byť bojácni. Vedomectvo si ctí oheň, ale prináša vodu, tam, kde je zem vysušená. Úctu a slobodu. Nie je to univerzita na národnom základe, ale na duchovno-kultúrnom základe, preto sa nevolá slovanská, alebo slovenská, ale vedomecká. Základné veci sú spriechodnené v slovanskom koreňoslovnom jazyku, alebo ak chcete v slovenskom duchovnom jazyku. Zrozumiteľnom pri troche snahy aj v Čechách a na Morave, lebo taj tieto krajiny sú dôležité a javia o to výrazný záujem.
-dokončenie nabudúce-
Zdroj: Ved.sk
