Tatry už nemajú byť skutočne chráneným národným parkom.
Tatry sú naším národným symbolom, našimi posvätnými horami. Sú na našej zástave, našom štátnom znaku a v našej hymne. Naši predkovia sa rozhodli že ich budú chrániť ako národný park.
Po víchrici v roku 2004 sa začalo s jednou z najväčších vlastizrád v dejinách nášho národa.
Viaceré skupiny na finančný zisk orientovaných ľudí, začali trhať z tela oslabených Tatier. Po roku 2006 boli prepustení zamestnanci ochrany prírody, ktorí sa postavili moci, a snažili sa toto drancovanie zastaviť. Na ich miesta boli do rozhodujúcich pozícii dosadení ľudia, ktorí už aktívne pomáhajú týmto ničiteľom. Potom ako slobodní ľudia vlastnými telami bránili Tichú a Kôprovú dolinu, sa situácia na čas upokojila.
Ďalším krokom na ceste ničenia Tatier je vládny (mocenský) návrh zonácie Tatranského národného parku. Ide o postupné ukrajovanie z Tatier salámovou metódou. Vo vládnom návrhu zonácie, na rozdiel od odborného návrhu (správa TANAPu 2006), sa počíta s ťažbou dreva v súčastných prírodných rezerváciách. Ide hlavne o Tichú a Kôprovú dolinu a Belianske Tatry. Celkove sa plánuje povoliť ťažbu dreva vo viac ako 5000 hektároch súčastných prírodných rezervácií. Toto zníženie výmery prísne chránených území by umožnilo aj zničenie prirodzene rodiaceho sa lesa na dne Tichej a Kôprovej doliny kolesami ťažkých ťažbových strojov. Tento mladý les, ktorý prirodzene vyrástol bez ľudskej pomoci, je tŕňom v oku pre tých, ktorí nám všetkým klamú v tom, že to bez motorovej píly, chémie a štátnych dotácií nejde. Ich krivé svedomie nedovolí, aby každý mohol vidieť takýto dôkaz hneď vedľa cesty.
Vládny návrh súčasne sa na rozlohe väčšej ako 800 hektárov umožní vyklčovanie lesa a výstavba ďalších chát, vlekov a zjazdoviek. Ide o lokality Spálený žľab v Západných Tatrách, okolie Štrbského plesa (Solisko) a Belianske Tatry. Zásahové územia vbiehajú ako kliny do doposiaľ nenarušených oblastí. V minulosti chránené celky strácajú svoju nedotknuteľnosť.
Ohrozenie Tatier je však aj v niečom inom, čo na prvý pohľad nevidno. Štát vlastní približne polovicu výmery Tatranského národného parku. Na zvyšnom území sú súkromné lesy. Štát v návrhu zonácie znižuje úroveň ochrany prírody na štátnej pôde a presúva časť území s vyšším stupňom ochrany na pôdu v súkromnom vlastníctve. Preto aby sa o území dalo hovoriť ako o národnom parku je potrebné, aby aspoň polovica jeho územia bola prísne chránená. Štát však dlhodobo bráni vytvoreniu mechanizmu na odškodnenie neštátnych vlastníkov (napríklad z európskych peňazí). Takže je dosť nepravdepodobné že súkromní vlastníci pôdy budú súhlasiť s prísnou ochranou prírody na ich území. To znamená, že výmera prísne chránených území môže byť v konečnom stave ešte výrazne nižšia. V Tatrách potom už nebude národný park, ale len územie s nižšou úrovňou ochrany prírody – chránená krajinná oblasť (alebo papierový národný park) .
Jednou z možností ako pomôcť Tatrám je podpora hromadných pripomienok (do 31. 3. 2010):
http://www.ekoforum.sk/peticia/tanap-zonacia
http://www.ekoforum.sk/peticia/tanap-zonacia-ekoforum
Ďalšie možnosti ako ICH zastaviť prídu. Nevzdávajme sa !
Zdroj: Ved.sk
