Keď žeravý sa leje kov

Človek zohnal meď a cín na liatie bronzu. Po prvý raz sme do remeselného tábora zaradili aj liatie kovov. Pôvodne zvažoval rozcvičiť sa liatím ľahko taviteľného cínu do voľajakých formičiek, ktoré si spravíme z dreva a z hliny, ale všimol si, že kým vyrobil rukoväte na nože,  kováči Slavoj a Majo už mali jednoduchú lievárenskú piecku hotovú a takisto aj nádobku vyrobenú zo šamotovej tehly. Tá akurát sedela do narýchlo ukutých klieští a po prvých skúškach uchopenia bolo jasné, že začneme naostro rovno liatím mosadze, ktorá je na teplo podobne náročná, ako bronz. Mosadz je vlastne bronz so zinkom správa sa veľmi podobne. Do piecky sme nasmerovali rúru, do ktorej namiesto kováčskeho mecha fúkal fén na vlasy. V piecke z hliny a šamotových tehál už dlhšie horel malý ohník, aby sa dosušila. 

Keď už bolo všetko pripravené,  najprv sme rozpálili drevené uhlie, okolo hniezda zo šamotovej misky. Po čase sme pritvrdili  čiernym, kováčskym uhlím a onedlho začali mosadzné piliny a vyštikané kúsky mosadze, čo sa zvýšili zo záštit nožov a z praciek, meniť farbu. Mosadzné kúsky postupne v šamotovej miske ľahli. Nakoniec sa mosadz  rozliala a rozsvietila. Vo chvíli, keď vyzerala, že výrazne prekračuje teplotu tavenia, chytil Slavoj  misku do klieští , vrtko prechytil a zručným spôsobom ju naraz vylial do pripravenej hlinenej nádobky, ktorá vlastne bola odtlačkom dreveného prívesku ducha predkov. Takýto kov sa nesmie liať postupne, lebo by stuhol za liatia a podarilo sa to presne tak, ako sa to podariť malo. Hlinená formička, nie celkom preschnutá, začala praskať, ale  odliatok si pekne podržal tvar. Po vykefovaní zažiaril v slnečnom svetle zlatým leskom a dávnym vzhľadom. Ďalšie pripravené formy, hlinené i drevený, si musia počkať na bronz. Ale to už bude iný deň. Prvý krok na našej kovolejárskej ceste bol uskutočnený a zato – chvála. Precítili sme niečo z toho, čo mohli cítiť predkovia pred tisíckami rokov, keď liali tak vzácne kovy – vtedy ešte bez fénu na vlasy. Ten by sme mohli nahradiť viacerými menšími kováčskymi mechmi, pri ktorých by sme sa prestriedali. Ale zatiaľ sme radi aj týmto výsledkom.

       

Dosušovanie piesky i čerstvo vyrobených formičiek na liatie bronzu.

Skúška klieští, ktoré pekne obopínajú zo šamotovej tehly vysekanú mištičku na kov.

V miske už čakajú kúsky mosadze

A už putuje do ohňa.

Piecka sa pekne žeraví, ako do nej rúrkou privádzame vzduch.

V miske svieti roztopený kov.

Liatie do formičky

Je to tam

A už to chladne.

ten kov bol naozaj horúci

A v hline dostal novú tvár.
Ešte ho trochu vykefovať.
Kým ochladí sa na doske.
A zahľadí sa do hory. Snímky – pisateľ. Z remeselného tábora r. ´22. Ak chcete podporiť naše hodnoty, podporte zbierku na CD Zvieratá.

Detský tábor TU

****

PODPORTE ZBIERKU NA STARTLABE NA VYDANIE CD – Žiarislav a deti: Piesne o zvieratách

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je TITULKA_m.jpg

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/ked-sa-zeravy-kov-leje

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.