Pôvodne sviatky, ktoré znamenali predzvesť k jari. Sviatok bol zasvätený Perúnovi – staroslovenskej svätosti, ktorá sa spájala odjakživa s počasím a s úrodou. Ľudia teda oddávna žiadali Perúna o úrodu, je možné, že v čase Hromníc aj o príchod jari. V tej dobe sa obradne zapaľovala hromničná svieca, ktorá mala chrániť pred nepriazňou i pred zásahom blesku. Hromnice prenikli z pôvodného duchovna i do kresťanských kalendárov, kde majú nejasné postavenie.
Pôvodne to boli dlhšie sviatky, počas ktorých sa – v ľútej zime – v mesiaci „ľuteň“ (malý sečeň, február), schádzali Sloveni v družných rodoch, obciach i mestách a zahrievali sa duchovnými sviatkami i zábavami. Dnes sú tieto sviatky známe skôr pod neskorším menom „fašiangy“. Patria k nim i neodmysliteľné masky (pôvodne obradné). Perún bol predovšetkým hospodárskym božstvom. No mal aj ochrannú úlohu.
V čase obrodenia v 19. storočí sa dostal aj do národných piesní ako ochranné božstvo. Preto nie čudo, že práve v čase hromničných sviatkov nájdeme v národopise zmienky o prijímaní chlapcov za mládencov. Odtiaľ označenie (i meno) Sokol – mládenec, pôvodne snáď člen družiny sokolov – v čase ohrozenia už bojovník. Sokol bol u Slovenov jedným z chránených (nedotknuteľných) vtákov a bol zasvätený práve Perúnovi.
Dnes máme trocha iné spoločenské podmienky, ako kedysi. Zima nás až tak neohrozuje, ako dávnych roľníkov. Dokonca je zimy bolo o nejaký stupeň menej, než ako by to bolo správne – nevedomci narušili Matku pírodu a jej posvätné kolo. Avšak hromničné slávnosti sú dôležité…
Ž.slav
(Slovenská Runa č.6, sečeň r.2001)
20.2.11 PERÚNOVE DNI r.11 – Košice KS Jazero obrazovésvedectvo TU
Zdroj: Ved.sk
