Oslavy slnovratov sa stávajú bežnou záležitosťou či už v komornom prostredí, alebo za účasti desiatok či stoviek ľudí.
Z dnešnej literatúry
Keď dnes v bežnej etnografickej literatúre hľadáte zvyky našich predkov, letnému či zimnému slnovratu je napríklad v knižke „Rok vo zvykoch nášho ľudu“ venovaná len jedna necelá strana. Na tejto knižke sa mi však páči to, že na mnohých dnešných „tradičných“ sviatkoch privezených inváznym náboženstvom poukazuje, že mnohé tieto sviatky boli len poupravené z pôvodných sviatkov tak, aby približný dátum a činnosť sedeli, ale už sa neoslavovala príroda a kolo roka, ale konkrétne osobnosti nového náboženstva či udalosti v ich živote. Noví náboženskí hodnostári si našli cestu, ako nahradiť pôvodné duchovno týmto novým, dnes vydávaným za naše tradičné. Dnes si len málokto vie predstaviť, že napríklad taká koleda, ktorá sa nám dnes spája napríklad šírením „radostnej noviny o narodení spasiteľa“, bola kedysi náboženskými autoritami zakazovaná a to pod hrozbami rôznych trestov.
Uvádzame zopár citátov:
O Vianociach:
Vo vývojovo i funkčne širokej palete týchto obradov nachádzame ako najstaršie prvky solárneho kultu. Zvyky spojené s vítaním znovu sa rodiaceho Slnka boli v tradícii európskych národov natoľko zakorenené, že vo štvrtom storočí cirkev presunula výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie Slnka.
str. 53
O Štedrom dni:
Pôvodné oslavy Slnovratu boli spojené s bohatou hostinou, pri ktorej sa jedlo hlavne mäso. Cirkev v úsilí potlačiť čo i len spomienku na slnovrat prikázala na 24. decembra pôst. No ľud spájal hostinu, hody s blahobytom v nastávajúcej etape, preto sa usiloval situáciu riešiť dvoma spôsobmi: Mäso dali na štedrovečerný stôl aj keď ho často jedli až po polnoci. …. Na okolí Bánoviec a Topoľčian, ako i na východnej Morave presunuli bohatú večeru,….. na predchádzajúci deň.
Str. 54
O koledách
Termín koleda je odvodený od rímskeho slova kalendae, ktoré sme spomínali v súvislosti s Novým rokom a prvými dňami januára. Slovania ho prevzali ešte v predkresťanskom období na označenie staroslovanského slnovratového obradu. Kresťanská cirkev sa spočiatku voči koledám ako pohanskému zvyku stavala jednoznačne zamietavo. Dokazujú to okrem iného „Príkazy svätých otcov“, ktoré zostavili v deviatom storočí vo Veľkomoravskej ríši pre potreby arcibiskupa Metoda a jeho žiakov. V spomínanej zbierke trestov nájdeme príkaz, že „ak niekto prvý deň januára ide na koledu, ako prv činili pohani, tri roky nech sa kája o chlebe a vode“
str. 115
O letnom slnovrate:
Takmer na celom svete bol od nepamäti sprevádzaný obradmi, motivovanými kultom Slnka a ohňa. Postupne sa k nim pričlenili i ďalšie, bohato zastúpené aj v slovanských kultúrach. Niektoré momenty dokonca naznačujú, že slávnosti letného slnovratu boli u Slovanov nielen jednou z najvýznamnejších udalostí roka, ale že na sklonku pohanstva predstihovali podobné oslavy u okolitých národov.
str. 217
Letný slnovrat bol kedysi najväčším sviatkom Slovanov, i keď slávili či pripomínali si ho i iné národy, nakoľko slnovrat platí pre celú planétu Zem. Je to v podstate jednoduché. Zem sa otáča okolo Slnka, pričom jej os je naklonená. Preto počas letného slnovratu Slnko osvetľuje najväčšiu časť planéty a počas zimného je zasa väčšia časť planéty od Slnka odvrátená. To spôsobuje, že noci sú raz krátke a raz dlhé. Vyskúšajte si to na glóbuse a žiarovke. Človek dnešnej doby sa môže pýtať prečo oslavovať či si pripomínať takýto jav.
Prečo sláviť slnovrat?
Dnešnému človeku, ktorého život je takmer každý deň v roku rovnaký, teda -práca, nákup, televízia či internet sa to môže zdať zvláštne, no pre ľudí hospodáriacich na Zemi, žijúcich viac s prírodou či vnímajúcich Zem inak, ako len objekt na ťaženie, má kolo roka množstvo míľnikov.
Na jar slávia a preciťujú zrodenie nového života, prosia o dobrú úrodu.
V lete slávia a preciťujú plnú silu Zeme, keď všetko rastie a dostavuje sa úroda.
Na jeseň zbierajú a spracovávajú plody, ďakujú za úrodu, chystajú Zem na spánok a nové prebudenie.
V Zime majú viac čas utlmiť sa do seba, majú viac času napr. na šitie odevov alebo dlhé večery s rodinou, priateľmi, alebo na čítanie užitočnej literatúry, na ktorú si v letnom období nenájdu mnoho času.
… a po zime sa už nevedia dočkať jari, prvého teplého Slnka a prvých prác na záhrade. Bez zimy by nebolo jari.
Všetky tieto javy sú sprevádzané svetlom. Raz je na vzostupe, inokedy trvá len krátko. To isté svetlo hospodárovi umožňuje v lete pracovať na poli či budovať hospodárstvo. Tma ho v zime zaháňa oveľa prv do domu, avšak nie z poľa, ktoré je pod snehom. A aj preto sa v časoch, kedy ešte ľudia nevedeli, že cez kábel je možné viesť energiu z točiaceho sa telesa až ku žiarovke, pripomínal a slávil letný a zimný slnovrat. V oboch prípadoch ľudia slávia svetlo. V lete slávia jeho plnú silu a v zime ho vítajú. Slávia koniec temna. Oba sviatky poznáme aj v pokresťančenej podobe. V lete ide o sviatok sv. Jána (24.06) a v zime o Vianoce, ktoré sú spájané s narodením Ježiša Krista.
Slnovraty dnešných dní
Oslavy slnovratov sa pomaly – i keď nie v masovom meradle, vracajú a organizujú ich rôzne skupiny ľudí, no konajú sa aj v kruhu rodín, ktoré si ctia pôvodné prírodné duchovno. Otázne je naviazanie na minulosť pokiaľ ide o samotné obrady. Niť bola dlho pretrhnutá a aj doba sa nám trošku zmenila. Kriticky zmýšľajúci sa však opýta: „A či je potrebné presne napodobňovať to, čo bolo pred 1000 rokmi? A koho napodobňovali vtedy?“ Autor s takýmto zmýšľaním súhlasí. Asi najznámejší je fakt, že starí Slovania robili štyri vatry na štyri svetové strany. Tiež je známe, že Slovania ako aj iné národy uctievali štyri prírodné živly – oheň, vzduch, vodu a zem. Tieto živly sú prítomné v každodennom živote a bez nich by život na Zemi neexistoval. Neraz na nás ale i okolitú prírodu vrátane našej záhradky pôsobia všetky naraz.
… k základným zložkám slnovratových zvykov patril oheň vo viacerých formách. Boli to predovšetkým vatry, okolo ktorých nie len mládež, ale aj ženy a muži spievali, tancovali a často ich aj preskakovali. Týmto ohňom a fakliam pripisovali ľudia magicko-očistnú a zdravotno-preventívnu funkciu. Predstavy o klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali horiace kolesá spustené z vrchov do dolín.
Podľa rituálneho kúpania všetkých účastníkov vznikol východoslovanský názov celého sviatku kupala. S tečúcou vodou a rosou súviseli aj ďalšie zvyky zamerané na privolanie dažďa, zabezpečenie zdravia a tiež na otázky osobného života v blízkej budúcnosti.
Rok vo zvykoch nášho ľudu, TATRAN 1984, str. 217
Oveľa podstatnejšie ako „napodobňovanie“ či „verné kopírovanie“ obradov z pred 1000 rokov je skôr precítenie a nastavenie človeka. Aj dávne obrady sa vyvíjali a neboli po stovky rokov vždy rovnaké. Podobne sa za posledné stáročia menili aj pokresťančené sviatky. Stromček a darčeky neboli kedysi hlavnou témou Vianoc. Tiež tú boli a sú regionálne rozdiely v obradoch. Aj u dnešných kresťanov vidíme, že zatiaľ čo jedni sa snažia v živote nasledovať odkaz Ježiša Krista, iní sú len obyčajnými obradovými byrokratmi a tešia sa tomu, keď si niekto v nedeľu odpíli prst na cirkulári či nadávajú tým, ktorí nemajú pokrstené deti. Koľkí ateisti majú svadbu v kostole či dávajú krstiť deti “zo zvyku” alebo “zo slušnosti”? Koľkí ľudia považujú hlásenie sa iba k tomu svojmu náboženstvu či ideológii za “jedinú garanciu dobroty človeka”? Preto nastavenie a vedomie človeka je pre nás dôležitejšie ako formálna stránka tých či oných obradov.
Za najdôležitejšie považujeme súžitie a zladenie sa s prírodou, Zemou i vesmírom, úprimný záujem pochváliť živly. Taký Slnovrat môže mať rôzne množstvo jednotlivých obradov.
Obrady a podoby dnešných slnovratov
Chvála Žiarislavovi, ktorý sa začal návratu k pôvodnému duchovnu Slovanov zaoberať už v 90. rokoch minulého storočia. Nebyť jeho, dnes by bol stav v tejto oblasti podstatne nižší, prípadne by namiesto slovanstva duchovného prevládalo skôr slovanstvo (geo)politické.
Pred slnovratom by sa mal človek pripravovať, sústrediť i očistiť sa napr. aj pôstom. Vopred je potrebné pripraviť aj obradové miesto. U nás sa koná niekedy v lese, inokedy vzadu na záhrade. Slnovratové oslavy si robíme lokálne sami, ale zúčastníme sa aj tých, ktoré pripravuje Rodný kruh. Treba pripraviť drevo, upraviť (prípadne vyčistiť) okolie a podobne. Pomôcky, odevy či hodovný stôl by sa mali niesť v domácom, prírodnom a remeselnom duchu. Duch komercie a fabriky nech ostane za ochranným kruhom. To, čo prinesieme, nech je spojením prírody a našej práce či už na poli, záhrade, alebo v dielni či za stolom. Po nachystaní vatry sa zapáli živý oheň, zväčša pomocou ocieľky a práchna. Tento oheň sa potom roznesie na štyri svetové strany a zažnú sa štyri vatry. Pokiaľ je však obrad komornejší, alebo sa odohráva v interiéri počas zimného slnovratu, zapáli sa len jeden oheň a na štyri svetové strany sa roznesie v podobe sviečok. U nás sa tento obrad veľmi páči deťom.
Potom privítame či pochválime svetlo, vzdáme vďaku štyrom živlom, chválime život. Nasleduje očista vydymovacími bylinkami odpálenými od tohto ohňa, prípadne očistné umytie v horskom potoku. K tradičným obradným jedlám patrí koláč svargovník so slnečným symbolom. Ten hospodár drží pred sebou a pýta sa: „A či ma vidíte spoza tohto koláča?“. Keď ostatní odpovedia pravdivo, tak hospodár dodá: „Keď sa tu o rok stretneme, nech je koláč tak veľký, že ma spoza neho nebude vidieť“. Predtým, než otvoríme hodovný stôl, darujeme kúsok z neho každému živlu. Kúsok hodíme do potoka, kúsok zahrabeme do zeme, kúsok rozmrvíme a hodíme do vzduchu a kúsok do ohňa. Ohňu sa zvykne obetovať aj domáca medovina či iné doma kvasené nápoje. Po otvorení hodovného stola nasleduje hra na ľudové nástroje, voľná vrava a zábava.
Obradov spojených so Slnovratom je viac a sčasti sú odlišné pre obdobie letného a zimného slnovratu. Napríklad nosenie Roda na paliciach s piesňou „voláme Roda“, obrad prijímania duchovných mien, obrad postrižín, obrad divíc, chodenia po uhlíkoch a iné.
Pohľad do blízkej budúcnosti
Do budúcna vyslovujeme nádej, že sa slnovratové obrady prenesú viac do regiónov a vatry sa stanú pevnou súčasťou tohto obdobia i keď je pravda, že v lete sa to križuje s pokresťančenými svätojánskymi vatrami. Tie sa zvyknú spájať napr. s kultúrnym programom pre verejnosť a vystúpením folklórnych súborov v nejakom areáli novodobej „koliby“, alebo pokiaľ je to na kopci nad dedinou, tak prevažne s pitím alkoholu. Tie naše dôvody osláv slnovratu sú však odlišné od prvého i druhého prípadu.
Ďalšia otázka vyvstáva ohľadom dátumu prípravy takéhoto dňa. Pokiaľ slnovrat vychádza na pracovný deň, človek ho nedokáže poriadne pripraviť a doslova len „odbehne“ od roboty rýchlo nachystať drevo, napiecť koláč a podobne. Pokiaľ sa jedná o oslavu v kruhu priateľov, tí idú na druhý deň do práce a oslavy sa nemôžu veľmi natiahnuť. Zvlášť v lete, kedy je ešte o pol desiatej svetlo. Preto sme sa aj u nás dohodli, že na budúci rok spravíme slnovrat v sobotu bez ohľadu na dátum.
Stanislav
článok prevzatý z: https://www.kolchozliptov.sk/2022/07/24/slnovraty-ozivaju/
****
PODPORTE ZBIERKU NA STARTLABE NA VYDANIE CD – Žiarislav a deti: Piesne o zvieratách
