141 ročné prekvapenie:
Drevenica, ktorú sme na jar tohto roku previezli z Liptovských Revúc, bola v tej chvíli neznámeho veku. Stropné hrady, na ktorých zvykol byť vyrezaný nápis s rokom výroby, boli v jednej izbe zalepené omietkou, v druhej boli začernené opakovaným náterom prepáleného oleja bez viditeľnej rezby.
Keď sme tie hrady zložili z vétriesky, z jednej už omietka opadávala a objavil sa pod ňou nápis: Tento dom zbudoval Martin Jacko roku 1881. Tento nápis bol vyrezaný krasopisným písmom z boku hrady a na spodku tej istej hrady boli vyrezané tri slnečné kolá – v strede pravotočivá, oblá, 4–ramenný, točiaci sa slnečný znak a na oboch stranách boli ružice šesťlupeňové, znázorňujúce 4 strany Slnka (rannú, poludňajšiu, večernú a polnočnú), i strany Nebies i Zeme.
Druhé prekvapenie nás čakalo koncom leta, keď búrlivý vietor strhol z hrád ochrannú plachtu a lejaky zmyli zvrchu nátery prepáleného oleja, ktorým si majitelia kedysi chránili svoj dom. Pod čiernym povlakom sa zjavili – na inej stropnej hrade z druhej izby – tie isté svargy, ale vyrezané plytkým vruborezom, aký sa používa na fujarky a vyfarbené boli modrou a červenou farbou. Aj tie človek nasnímal s tým, že ich zvýrazní, keď zistí, aké farby sa bežne používali v roku 1881. V slnečných kolách sú ešte nabité klince, ktoré držali drôty a omietku. Nabitú už pokoleniami ktorými na slnečných kolách až tak nezáležalo. Tak si človek povedal, že tieto slnečné znaky vyčistí a napustí prírodnými olejmi ešte pred Vatrou, aby účastníci mohli vidieť znaky Slnečného duchovna v plnej kráse.
Trám s hlbším vruborezom, bez farieb , má oproti tomu druhému s tými istými znakmi po bokoch hrady dva dvojkríže, ktoré kedysi znamenali v pôvodnom duchovne stromy života. Sú na stranách svárg, podobne, ako v iných domoch pisateľ často videl vyrezané stromy, ktoré sa na dvojkríž nepodobali. Pripomeňme, že staviteľ vyrezal, alebo dal vyrezať tieto znaky 13 rokov po založení Matice Slovenskej v tom istom – liptovskom kraji. Bolo to teda nejaké 4 desaťročia po slovenskom protiuhorskom povstaní a na matičnej zástave už bolo trojvršie s dvojkrížom, takže jeho štylizácia pri svargách na miestach, kde v iných domoch bývali stromy už mohla byť takto ovplyvnená. Človek dume že i modro-červené svargy mohli byť ovplyvnené matičnou, či povstaleckou slovenskou zástavou, pretože napríklad na podpolianskych krížoch, ale aj inde, sú dodnes maľované svargy vo farbách 4 svetových strán – zelená, žltá, červená a biela na severe – tento spôsob dodnes prevažuje, bez modrej, ktorá sa v prírode na rozdiel od ostatných ťažko získava a nebola ňou v pôvodnom duchovne vyznačená nijaká svetová strana, či ročné obdobie .
A teda – základy pre tú drevenicu sú potiahnuté tesne nad zem a tak človek uvažuje – skôr než základy vykameňuje do základnej roviny, na ktorú už pôjdu trámy , urobiť ešte jednu výpravu a vziať ponúknutú dreveničku, tentoraz trochu menšiu, na ďalšiu pripravovanú plošinku. Tá by mohla byť – podľa toho, či bode pomoc, alebo nie, skladaná buď koncom tohto roka, alebo k jari. Človek uvažuje znovu vziať do učenia a na pomoc, čo je vzájomná služba, aspoň jedného šikovného človeka, ktorý bude bývať v chatke. Čo je ale zatiaľ dôležité – 1. 10. v sobotu – teda o jeden a pol týždňa – by sme mali previezť ešte tú jednu dreveničku z liptovských Revúc. Pár dní predtým bude potrebné stavbu na prevoz pripraviť – obiť omietky a dôsledne zaznačiť každý trám.
Dreveničky, ktoré uvoľnia miesto modernejším stavbám, tak budú zachované a vo vedomeckom stredisku bude v budúcnosti aj možnosť ubytovať sa v dobovom slovenskom dome – s kresanými lavicami, kolovrátkom v kúte, tkaným koberčekom na stružliaku a na stene zavesenou gubaňou…
Tak to človek vysníval, aby bol aj taký nejaký kút v duchu predkov. Kde sa môžu zastaviť alebo aj pobudnúť ľudia so záujmom o vedomý chodník.
