Sústredenia vedomeckého učenia už sme uskutočňovali v desiatkach ubytovacích zariadení na Slovensku, v Čechách a na Morave. Ak nerátame Cestu koncovky v Poľsku. A vždy bola hlavná ťažkosť – aby tam bol les, alebo aspoň nejaká príroda, a aby tam bola možnosť ohniska. Tiež – aby sme spevom a hrou nerušili nejaké tesné, alebo blízke osídlenie. No a nájsť niečo také, najlepšie s možnosťou okúpania sa v potoku, je naozaj ťažkosť.
Druhou možnosťou je vytvoriť na súčasnom vedomeckom stanovisku také ubytovacie možnosti, aby sme nemuseli neustále prenajímať ubytovacie a rekreačné strediská. Aj by sme mohli ísť s poplatkami na nižšiu hranicu, aj by sme mohli robiť pre skalných bezpoplatkové sústredenia a dielne, aj by sme mohli založiť neustálu posádku, ktorá by mohla rozvíjať vedomecké možnosti pre seba a časom i pre okolie.
V súčastnosti máme na ubytovanie jednu malú štvormiestnu chatku, ktorá má časom slúžiť ako štúdio a máme zastrešený spoločenský dom, ktorý síce má strechu, ale stojí na koloch a nemá steny. Na chatke treba vymeniť jednu stranu strechy a na spoločenskom dome treba už riadne urobiť strop, na jar vybiť hlinou steny, predtým vyrovnať a odizolovať základ. No a postaviť aspoň dve drevenice, ktoré sú už prevezené, vymeniť im niektoré pokazené hrady a zatepliť ich. Toto je možné urobiť aj svojpomocne. Povrch zeme v okolí prispôsobujeme tomu, aby vznikali plošinky a prístup k nim, len toto si vyžiadalo nemalé prostriedky, ale na to, aby na tých plošinkách vznikli prírodné, zväčša drevené ďalšie stavby, na to zatiaľ svojpomocné možnosti nemáme.
Preto zatiaľ robíme, čo sa dá, aby sa stredisko posúvalo k osídliteľnému cieľu – aby slúžilo na posvätnú vec vedomeckej obrody. Obroda prírodného duchovna je vecou časovou, je to vecou prežitia tejto kultúry a v konečnom dôsledku je to aj vec prežitia a súladu na Matke Zemi. A ten, keď sa pozrieme okolo, vidíme, že naozaj chýba a že sme ohrození. Naše pôvodné duchovno, vrátane prírodných schopností a zručností, vždy bolo stredovou žilou prežitia národa, národov a ich vnútorných , i keď trochu zastretých kultúr. Teraz, v rozhodujúcej chvíli, je potrebné naše najvlastnejšie hodnoty vzkriesiť a rozvinúť. A práve toto robíme. Nie len tu, ale aj tu. V budúcnosti to zohrá pre naše prežitie veľkú úlohu.
Pre toto a pre iné robíme dnes, zajtra a pozajtra hutný podklad drevenice – platňu – k už hotovým základom a treba dokončiť podkladový múrik, Pretože drevenica nebude celoročne osídlená a vykurovaná, musí byť dobre odizolovaná, aby aj bez kúrenia nevlhla, aby sa v nej dali aj uskladniť remeselné náradia a suroviny na naše podujatia a aby drevenica a to , čo bude v nej uskladnené, nevzali skazu. Človoek bol v skanzenoch a hľadel do domov a aj tieto stavby z minulých storočí sú dnes odizolované, takže výčitky svedomia pre použitie nejakého cementu a smolnej vrstvy naozaj mať nemusíme. Nechceme predsa postaviť 141 ročnú drevenicu a nechať ju zhniť. Pri nej by malo potom vzniknúť aj viacúčelové javisko na vatru, kultúrne a vzdelávacie vystúpenia snemy… Tiež z dreva, ale s dobrým podložím. No a na ďalšie veci, ako napríklad zariadenia na výrobu priestorov, tiež treba nejaký úložný priestor.
Tieto veci sú vo videní dlho a rok čo rok sa im trasy prispôsobujú. Máme priestor, na ktorom by mohla vzniknúť aj trvalá vzdelávacia jednotka pre školy v prírode i pre vedomeckú osadu. Samozrejme, že by pomohli nejaké podpory v podobe obeživa, za ktoré by sme prinajmenšom kúpili tie stavebné hmoty, ktoré nám tu chýbajú, ale pomaly varíme z toho, čo máme. Teraz sa boríme takými „prízemnými“ vecami, ako vymeniť strechu na chatke (budúci týždeň) a dokončiť základy a podklad na liptovskú drevenicu (najbližšie dva dni a budúci týždeň). A ďalšie „drobnosti“. Takže ak niekto zvažoval tu niekedy prísť, aj sa porozprávať, aj pomôcť, tak teraz je naozaj dobrý čas, skôr, než prídu mrazy.
Možno to bude vyzerať nadnesene, ale pre nás je to bežná vec – urobiť niečo pre záchranu našej kultúry, urobiť niečo pre súlad na Zemi – môže vyzerať aj tak, že vezmem si svoje kladivo alebo sekerku, alebo si len vezmem teplú bundu a spacák a vyrazím Na Medzu.
Víkend teraz: 11. – 13.11. Na Medzi
Budúci víkend: 18. – 20.11.22 Na Medzi
FB Skupina dreveničiari – neverejná skupina, prihláste sa, pridáme vás.
Ak chcete podporiť našu činnosť môžete TU
