Ako to vyzerá s tlačeným časopisom Rodná cesta, na ktorý už sa tešíme, že vyjde?
Časopis pripravujeme. Zatiaľ dodalo články asi desať ľudí, z toho sme traja, čo už v nejakých redakciách pracovali a ostatní sa zaúčajú. Pracujeme na článkoch a v poslední deň starého roku sme začali pracovať s grafikom. Tak sme strávili aj nový rok. Takže Napredujeme a snažíme sa tak, aby sme to stihli do koncertu v Hlave 22 v Bratislave, čo je onedlho.
Ako dopadla verejná zbierka na časopis?
No, očakávali sme, že dôjde k niečomu ako verejná zbierka. Prekvapivý je počet ľudí, ktorí podporili časopis.
Koľkí?
Šiesti. Zatiaľ podľa našich znalostí podporili časopis peňažným darom šiesti ľudia. Nerátam tých, čo pomohli prácou, ako napríklad písaním.
To vôbec nie je veľa – skôr málo, nie? Pôjde to aj bez ďalších darcov vôbec vydať? Však to nemusia byť závratné sumy, čo človek dá?
Určite sme očakávali iný ohlas, ako šesť ľudí. Vyzeralo to, že je nás zapálených viac, ako svojho času boli Štúrovcov. Ale ich podporili aj chudobní roľníci, a my v čase, keď nikto u nás nebojuje s hladom, podľa počtu zapojených do zbierky sme na tom veľmi biedne, až som uvažoval o tom, či ten časopis nezavesiť na klinec a nevydať nejaké knihy. Lenže dal som slovo takže časopis bude. Spravili sme dokonca benefičný koncert. Do tomboly som dal fujaru, bolo tam množstvo iných darov a výnos z tomboly bol sto eur. Pričom len fujara stojí tristo Eur. Na benefičnom koncerte nás podporil peňažným darom jeden človek.
Ak to nie je tajomstvo, koľko peňazí treba na vydanie časopisu?
Časopis má mať viac, ako tridsať strán, asi 36. Z toho vonkajšia štvorstrana a vnútorná reportážna štvorstrana tiež by boli vo farbe. Len za tlač dáme s cestou okolo 2 000 Eur, teda aj s DPH. Nemá zmysel tlačiť menej, ako 4 000 kusov časopisu. Lebo napríklad 1000 kusov by stálo 1 500 eur a teda náklady na tlač jedného čísla by boli omnoho vyššie, trikrát vyššie. Takže aspoň 4 000 kusov vytlačiť musíme a dáme to aj do novinových stánkov. Tam to samozrejme väčšinou stánkari nevyvesia, nemáme žiadne peniaze reklamu, takže sa predajú len tie kusy, ktoré si ľudia vypýtajú. Zvyšok nám vrátia len keď zaplatíme ďalšie peniaze, inak sa to šrotuje. Takže ani druhé číslo sa nebude dať vydať z obratu prvého. Okrem toho, tlačiareň je len jedna z položiek. Treba zaplatiť grafika, dobrého grafika, ktorý zvládne prvé číslo za dva týždne. Museli sme kúpiť výkonný fotoaparát, výkonný prenosný počítať, lebo v horách nemáme dostatočný signál a teda ani internet, museli sme kúpiť skener s redakčnou tlačiarničkou na obťahy, skrátka vybavenie. Máme na to zatiaľ zázemie šiestich dobrovoľných darcov, čo je isté, že nestačí, znie to ako žart. Takže teraz veľa riskujeme. Ľudia si asi myslia, že nás podporia tým, že si kúpia za jedenapol eura časopis. Lenže náklady na prvé číslo my máme oveľa vyššie, ak rátame, že žiadny časopis, ani ten známy, nepredá celý náklad, tak ešte vyššie… A ten časopis nemôže stáť tri – štyri euro, lebo to by si ho kúpilo len pár ľudí. A nemáme ani príjem z reklamy. Vieš si predstaviť Rodnú cestu s reklamou na nejaké banky, pivá, a tak? Žiadni píšťalkári alebo tvorcovia náušníc a malogazdovia si reklamu do časopisu nedajú, veď im ju zdarma poskytujeme na internetovej podstránke Gazdovská obroda. Náklady na internet, pohonné hmoty, to ani nerátam, a tiež zatiaľ nerátam honoráre pre troch – štyroch kmeňových redaktorov. S dopisovateľmi je roboty jak na kostole, lebo ich musíš zaučiť do základov žurnalistiky, ak má byť časopis dobrý, a to je práca navyše, je to náročnejšie, ako napísať vlastný článok. Ale nemôže celé číslo napísať jeden človek, lebo tento časopis sme zahlásili, že bude o dve hlavy ďalej a to je slovo a bude o dve hlavy ďalej, najmenej o dve hlavy. Takže prvé číslo časopisu je omnoho náročnejšie, ako vydať knihu. Nepodporujú nás ani žiadny politici, ani firmy, žiadne loby. Takže tak je to, že sme sa asi prerátali, keď sme rátali, že ľudia sa zapoja do zbierky. Neostáva nič iné, len veriť na zázrak.
Veríš?
Hej.
Ak by chceli ľudia podporiť tlačený časopis Rodná cesta, ako to majú urobiť?
Úplne jednoducho. Najrýchlejšie je ísť do banky a na účet Rodnej cesty uložiť peniaze. Alebo ešte rýchlejšie – odoslať to z bankomatu, čo je takmer bez poplatku. Potom, hlavne ak pôjde o vyššiu sumu, nám môžu poslať internetom oznam o zaslaní so svojou adresou. Dajme tomu 100 a viac eur keď obetuje, budeme to považovať aj za predplatné časopisu a môžeme mu poslať aj iné diela, ktoré vydáme, ako knihu, cd a podobne. Prípadne mu môžeme poslať už vydané diela, ktoré si zažiada, ak ich máme.
Myslíš že by sa takto časopis mohol rozbehnúť?
Mohol by sa rozbehnúť, ak do neho vložíme živu a my už na tom robíme. Je na to dobrá doba. Je na to teraz ten správny čas. Obroda nastane len vtedy, ak pre to niečo obetujeme.
vše o pripravovanom časopise, ako pomôcť,…:
PODPORTE VYDANIE časopisu RODNÁ CESTA
číslo účtu Rodnej cesty: 034 30 30 332/0900 Slovenská sporiteľňa
darujte Rodnej ceste 2% z dane – napíšte nám na diva@ved.sk – my vám pošleme návod ako to urobiť
ĎAKUJEME
Zdroj: Ved.sk
