V posledných dňoch zviedol človek niekoľko rozpráv týkajúcich sa základov stavby, ktorá má zvonku vyzerať len ako kameňmi murovaná stavba. Vzhľadom na podmienky okolitých voľne sa pasúcich desiatok zvierat kamene „lepí“ betónom. Samotná stodola, v ktorej sú ustajnené zvieratá, bola ohrozená tým, že kozy lízali hlinu medzi kameňmi, až sa kamene múru začali uvoľňovať. Takže použitie muriva tu má svoje jasné opodstatnenie, napriek záľube pisateľa v stavaní z čisto prírodných hmôt, ktoré tu vrátane múrikov v minulosti uskutočňoval. Tie si pravdaže vyžadujú väčšiu údržbu a ochranu a vzhľadom na väčší počet stavieb v stredisku niekedy používame pevnejšie spôsoby stavania.
Tentoraz šlo o stavbu dielne, na ktorej podlahe majú byť uložené nie len kováčske vyhne, ale aj drevoobrábacie stroje. A teda si to vyžaduje pevnú a rovnú podlahu.
Aby to nebolo jednoduché treba povedať, že dielňa už tu stojí v podobe občas zaplavovaného kolostanu po mnoho rokov, prináša úžitok a vzhľadom na okolnosti nie je vhodné ju pred zimou zbúrať a postaviť na holom priestore novú. Riešenie výmenných kolov nie je obsahom tohto článku, ale je to hneď prvá vec, ktorá vylučuje vžitú predstavu bežného staviteľstva – nestaviame na zelenej lúke ale premieňame kolostan na pevnú stavbu. Nemožno teda len jednoducho vyliať základ a previazať ich platňou zaliatou do debnenia. To jednoducho nie je možné aj preto, pretože vrch podlahy (platne) je vyvýšený povrchu okolitej zeme zhruba o 20 cm. A teda zvonku nemá byť vidno betón s odtlačkami dosák, ale majú tam byť viditeľné pekne murované kamene. Na ktorých bude stáť zrubová stavba z dreva, čo tu rastie- hlavne z osík.
Riešenie podlahovej platne v už jestvujúcej kolovej budove malo len dve možné riešenia. Buď najprv obmurovať vonkajší obvod kameňmi a to tak, aby vnútro obvodového múra v základe nebolo vymurované do takej istej výšky, ale do viditeľne nižšej výšky, aby došlo po zaliatí k previazaniu so základom. Takto sa to stalo v severozápadnej strane základu drevenice, kde už bol kúsok múrika s požadovanou výškou a kde počas vylievania platne (začali sme z druhej strany) človek spájal kamene betónom, ktorý si domiešal na rýchle schnutie, takto položil ešte jeden – dva rady kameňov. Toto mu napriek chladu behom dvoch hodín zavädlo natoľko, že to udržalo vzápätí naliatu platňu. V tom mieste totiž vzhľadom na kamenné murovanie nebolo možné dať „šalungovú“ latu.
Na ďalších stranách boli zhruba do polovice šírky základového múrika, zvonku už murovaného kameňmi, zapreté laty. Zvonku ich držali rady väčších kameňov pripravených na murovanie.
Po zavädnutí, alebo po zatuhnutí betónu takto možno v murovaní kameňmi pokračovať, a to od úrovne zeme. To by nebolo možné, keby bolo vpred pripravené obvodové debnenie. Naše laty „ debnenia“ sú len približne uložené v polovici hrúbky základového múrika, aby platňa bola previazaná so základom, ale pritom aby nebránila v obvodovom murovaní kameňmi. kamene možno teraz klásť na vyvýšenú časť základu, ale aj na časť základu prikrytú platňou platňu Takýto spôsob síce nie je bežný, ale je nanajvýš účinný. Umožňuje totiž obe požadované veci: previazanie základu s podlahovou platňou a pritom murovanie kameňmi z podstatne nižšej úrovne, ako je výška podlahovej platne. Lata kameňmi zapretého „debnenia“ , ktoré vlastne ani nie je debnením, nemusí a ani nemá byť presne uložená. Na druhý deň ju možno vybrať a pokračovať v murovaní, splnila účel a to, čo ohraničila svojou „nedbalou“, ale presne určenou prítomnosťou, zanikne v obvodovom múre. Ak bola niekde viac vpredu a inde viac vzadu, umožňuje to niekde použiť na murovanie širší a niekde užší kameň, pretože kamene nie sú tehly a majú nepravidelný tvar, využijú sa všetky privezené kamene.
Druhá vec, ktorá je tu dnes dôležitá, je skutočnosť, že najprv je dôležitá platňa a potom až múrik, lebo veď zatiaľ stojí kolostan. A je lepšie budovať najprv platňu aj z hľadiska mrazov – múrik neskôr ľahšie prikryjeme, ak mrazy nie sú priveľké a skúsenosti sú také, že to tak je.
Ide teda o zvláštny druh stavby. Miestni traktoristi a ešte niekto povedali, že „takto sa to nerobí“. Áno, človek pracoval v minulosti aj na stavbe, a vie, že bežne sa to takto nerobí. Pretože všetci tí , ktorí boli zvyknutí liať betón do pevne a presne pripraveného debnenia, už nevedia to zvonku murovať kameňmi pod úrovňou platne i na jej úrovni, to ešte nerobili a teda vyjadrujú sa k inému postupu, než aký poznajú. Síce je možné ešte taký vyliaty múr olepiť kúpenými tenkými bridlicami, ale to určite nie je to, čo by sme my chceli (zdať sa a nebyť).
A tak si človek vyvinul spôsob, ktorý „sa nerobí“, ale mu pekne vychádza. A aby to nemusel zakaždým vysvetľovať, napísal to do tohto článku. Výhoda je, že aj vie ukázať, ako to v skutočnosti vyzerá, na stavbách, kde už bol tento spôsob uskutočnený.
Zajtra, teda v sobotu budeme murovať kameňmi základ s dvoma dreveničiarmi.
Žs
