Vianoce sú sviatky Slnovratu. Ako na tretí deň po Letnom slnovrate je Vajano, tak na tretí deň po Zimnom slnovrate je Štedrý deň. Čakaj, ešte čakaj – 3 dni a 3 noci… Aj keď niektorí písali o tom, že názov pochádza z „Vánice“, teda od vanutia vetrov, iní sa dívajú na slnovratový veniec, teda v pokresťančenej podobe adventný „vianok“, takéto vysvetlenia by mohli mať význam v prípade prechýlenia názvu do slovanskej podoby, keďže sa predpokladá prienik z nejakej podoby nemeckého označenia „wai-nacht“ (nežiadajte teraz spisovný prepis dobovej nemčiny, bo strúhať darčeky mi ešte treba). Aj Štedrý deň je teda sviatok slnovratový – sviatok Zimného slnovratu a preto naň uplatňujeme slnovratové obrady.
PO STOPÁCH SLNOVRATOVÝCH STROMČEKOV
Stromček ako znak rodostromu mal preniknúť z vtedy čerstvo germanizovanej, slovanskej oblasti Nemecka, kde neďaleko Lipska sa narodil Martin Luther, a v tej dobe tam ešte boli uctievané „slovanské“ posvätné stromy, keďže ich pne sa zachovali v nemeckých skanzenoch dodnes (uvidíme ich v máji na výprave na Rujanu). V tej dobe ešte na posvätné stromy Slovania dávali obetné dary, čoho nasledovníctvom je dnešné zdobenie stromčekov. Zdobený stromček je teda tiež prvok našich pôvodných zvykov, v starej dobe Sloveni nosili z posvätných hájov vetvičky stromov – doložené aj na Slovensku napríklad nosenie dubových vetvičiek zo svätohája nad Levočou – neskôr premenovaného na Mariánsku horu. V zimnom období nosili vždyzelené rastliny – okrem smreka a jedličky aj na juhu imelo, v horách a záhradách aj iné „vždyzelenky“, nič z toho v biblickej zemi nerástlo a ani sa nestavalo. V pôvodnom – našom duchovne – dávali vetvičky či stromčeky význam či už ako znak rodostromu, alebo stromu života, či ako ďalšie prejavy prírodného – rodného duchovna. V privezenom – inváznom štátnom náboženstve tu tak nebolo, preto dnes treba tento pôvodný, prírodný význam týchto obradových prvkov vo svojom vedomí obrodiť. ….