Hromnice. Najzáhadnejší sviatok. Prevzal ho aj kresťanský okruh – z pôvodného duchovna. Súvisia s uctievaním hromovládneho božstva. Sloveni, ktorí obývajú najväčšiu časť Európy, ho nazývali menom Perún. U árijských Indov je meno hromovládneho diva Indra, v iránsko-árijskom jazykovom okruhu sa vyskytuje Peržanja – označenie nám podobnejšie.
Perún bol v čase sťahovania národov najznámejším slovanským božstvom. A súčasne je to božstvo všeslovanské. Mnohí ho prirovnávajú ku germánskemu Thorovi. Toto prirovnanie však celkom nesedí. Perún nie je len ochranca v boji (Boh je s nami, kto proti nám, toho Parom zmetie…). Perún (v novoslovenskej výslovnosti známy aj ako Parom) bol aj ochrancom detí a hlavne ochrancom úrody (ktorú zavlažoval) a chleba. V slovenských povestiach Perún aj trestá zneuctenie chleba – zasiahnutím bleskom a skamenením. Perúnovými znakmi je sekera (ktorou metá blesky), azda aj výmetné nástroje, ako šípy (viď slovenské kliatie „strela Perúnova“, z rastlín je mu zasvätený dub, tiež borievka (jalovec) a kosatec (u južných Slovanov zvaný perunica). Ako „Perúnov kríž“ je označovaný šikmý kríž v tvare písmena X, známy u Rimanov ako Diov, u kresťanov neskôr ako kríž ondrejský. Perúnov kríž sa ako ochrana kreslí v predslnovratových sviatkov na komín. Slnečné znaky medzi Perúnove nepatria, tie prislúchajú slnečnému božstvu, ich priraďovanie k Perúnovi je buď vymyslené, alebo len pozostatkom nevedomia – akože všetko z dávneho duchovna má byť spojené s Perúnom. To možno vybadať aj zo slovenského zvratu „za starého Perúna“, čo znamená veľmi dávno. Na východnom Slovensku sa ako „peruni“ neskôr označujú i blesky (ucekali jak peruni). Ide nie o dávne označenie, ale o pozostatok spájania bleskov s Perúnom.
Vo štvrtok podľa vedomeckých zvyklostí sa nemali uskutočňovať niektoré práce, napríklad pradenie. Zato zábavy vo štvrtok byť mali. Dá sa povedať že u pôvodných bolo práve štvrtok ctený podobne, ako u židov sobota a u kresťanov nedeľa. Vo vedomeckom učení je perná sila oproti ladnej a ich zladením sa dostávame do súladu. Koreň „per“ je aj v slovách, ako „prať“, ale aj práca, pero (perie) a pery. Je to teda hybná zložka, veterno-ohnivá. Potrebná aj na prebúdzanie, prekonávanie odporu, zahriatie. Prebúdzanie pernej sily je teda prirodzene vnímané ako skôr mužská vlastnosť, vo zvykosloví však môžeme vidieť i to, ako dievčiny na východnom Slovensku viazali ako šatky na „Perunovo drevo“, teda na strom, do ktorého udrel blesk.
Hromničnému času ľudia prikladali význam aj v hospodárstve – deti sa mali na Hromnice šmýkať, aby vyrástla dlhšia konopa… V náboženskom okruhu vidíme vysväcovanie hromničnými sviečkami, ktoré sa majú zapáliť na ochranu pred udretím blesku v čase búrky.
Dnes, v čase úpadku duchovných celkov, ale aj v čase obnovy prírodného duchovna, si Hromnice hľadajú svoje staronové miesto.
Ďalšie články o Hromniciach TU
4.2.23 – Perúnove HROMNICE – Žilina – trojkoncert – Žiarislav a Bytosti, Ramchat, Poludnica – viacej TU
18.2.23 – Perúnove HROMNCE – Prešov – trojkoncert – Žiariaslav a Bytosti, Ramchat, Svätoslav Hamaliar – viacej TU
