Ako bolo na tábore prírodných remesiel a prežitia – foto: Ladomíra, slovo: ŽS a LM.
Prišli a hneď strihali
A ovce v tom teple vďačne držali
Hlavné je neťahať za vlnu, aby sa koža nezranila.
Strihačov bolo viac než oviec
Baran pozerá na svoje holé baby
Poďme sa hjať bajan-baja-buc
Ručná práca tá sa cení,
bude z toho lyžica?
Podmastené, narezané,
nastrúhané,
na stôl vykopané
máme čas pred obedom
Píšťaly vŕtaš vrtáčikom,
misky kopeš kopáčikom
Kožky z pôjdu namočili, vyvesili,
očistili.
Keby mrazy udreli,
kožúšky by ušili
Nožíkom to zadrapni,
strhni blanu, natiahni.
Svargy a iné pravzory
si podľa plánu nahodí.
Šuhaj švárny dobre mieri,
divica mu šíp rozstrelí.
Pre prežitie dôležitý je duch,
no na prácu netreba zabudnúť.
Zakľagáme biele zlato,
na oštiepky. Ruku na to!
Pekne sa nám veru seklo.
Vlnu pekne namočiť,
oprať, potom vysušiť.
Nožom pekne osekať,
krivky luku vystrúhať,
ešte zárez na tetivu,
minúty nám pekne plynú.
Luk sa dá aj vystužiť,
a lučište zaobliť,
po prvýkrát vystreliť.
Pero páre do zásoby
šípy nesie a aj zdobí
Mierny zostrih šípu svedčí,
do ďaleka potom letí.
Hroty potom spravíš sám,
a už luk i šípy mám.
Vyrovnaní v strede byť,
čapy treba dohladiť.
Presné musí ver to byť,
koly treba odkôrniť.
Ajhľa, krpce aj črievice,
vyrežeš si z hladenice.
Takto tancujem si hop,
a Rajanu diva, chlop.
V rozjímaní nám to chutí,
Tekvica sa v kriakoch krúti, s kukuricou zdieľa svet
nejeden je pri nich kvet.
Divozel sa v rose jagá,
hovnivál si bobok hľadá.
pletený plot, ten je taký,
v neolite stačia kriaky.
z tých urobíš pekne val,
bys úrodu dohliadal.
Vlna ako z loktibrady,
plstí sa – v mydle sa hľadí.
Najprv pekne splstená,
Potom šumne zdobená.
Nie každému sa priadza darí,
no zahoja to s plsti dary.
Píšťalôčke dušu strúha,
Dierky tuto, tamto, tuná…
potom kolík ošúpať, by píšťalka mohla hrať.
toto divá loboda,
pórik ako príloha.
Od kapusty hlopi hustí,
od fazuľe vetrík duje.
Pražmo dávnych Slovenov – pochúťka či spln,
či nov.
Naše s šumné uchárky
placky – žiadne oškvarky
Aj drevo na dob vydlabali
misly, lyžky osekali
barana tiež ostríhať je treba
10 rúk mu pokoj nedá
na kožuščok, na gate
bude teplo chlpaté.
Ešte koža na bubon,
bude dunieť ako hrom.
Ako lúka rozvoniava, koža iné pachy dáva.
Ráno tielka prehriať treba
v divotancoch do obeda.
Táborové chvíle končia, výrobcovia už so lúčia,
odnášajú vyrobené veci,
spokojný sú veru všetci.
podobné články:
18.7.12 ČLOVEK ZRUČNÝ EŠTE ŽIJE!– alebo ako bolo na tábore prírodných remesiel a prežitia
Zdroj: Ved.sk