Ako sme lovili a piekli ryby

S malými vrchármi na dobrodružnej výprave.

Malý vrchár už nie je malý. Dorastá. Najmenší vrchár je malý vrchár. Rastie. Kým ten starší sa vyhýba mäsu, ten mladší nie. Ale obaja jedia občas ryby. A tak si človek povedal, že keď ich už jedia, bolo by načase, aby vedeli, ako sa ryby chytajú. Ako sa dajú upiecť na ražni. A ako chutia, takto pripravené, pri večernom ohni. Aby aj oni zažili niečo, čo človek zažíval v rokoch detských a dorasteneckých. A tak sme si zbalili malé vaky. Malý vrchár našiel na pôjde lieskový prút s rybárskym vlascom. V kápezetke háčik. A dve harpúny – jednu z dlhého prúta, čo človek vyrezal pri mori, s trojzubcom na konci, druhú v tvare obrovského šípu, s trojitým hrotom so spätnými zárezmi, s operením a na konci a s istiacou šnúrou. Dva šípy s hrotitými uzubenými dvojzubcami, vyrobenými z hrubého plechu. A luky. A vybrali sme sa k jednému nášmu známemu, ktorý má pri chalupe jazierko s nasadenými pstruhmi a potrebuje ho každé dva roky vyloviť. My sme sa na to podujali. Ako inak by sme mohli cvičiť rybolovné a kuchárske umenie pre mladých divochov na prežitie?

A tak sme sa pobrali k nášmu priateľovi s jazierkom vo vrchoch.. Rád nás privítal. Človek vybalil med a syry. A využili sme dávnejšiu ponuku – vyloviť niečo z jeho pstruhového chovu, čo sme robili už pred dvoma rokmi, ale vtedy ešte najmenší vrchár s nami nebol. Ryby boli v ten deň nažraté, svietilo slnko a nechceli sa ukazovať. A tak harpúna zostala opretá o strom. Dorastajúci vrchár si skúsil udicu. V ten deň sme chytili len jednu rybu. Na druhý deň to bolo lepšie. A tak sme mohli pristúpiť k príprave rýb na pečenie. Dorastajúci vrchár síce bez nadšenia,. ale predsa len jedného pstruha očistil. Najmenší s tým nemal ťažkosť, rybu zručne rozrezal, človek mu pomohol s vyvrhnutím. Ukázal im vzduchové vankúše, vďaka ktorým lepšie plávajú; a i keď malé, predsa len vydelil srdiečka, pľúca a pečienky. Zvieratá, pravdaže, mali najprv obrad odprevadenia duše a tiež sme vzdali chválu za dary…

Celý článok TU: