Od istého času už prádlo vraj nie je slovenské slovo. Rozhodli sa o tom jazykovedci, aby nás viac odlíšili od Čechov, ale to celkom nevhodne, lebo nás obrali o ďalšie slovo, ktoré sa oddávna používa na Slovensku na východe, aj na západe.
To, na čom, sedíme, je sedlo. To, čím to myjeme, je mydlo. To, v čom to umývame, je umývadlo. A to, čo perieme, je prádlo. Prádlo je od slova prať, kým bielizeň je od slova bieliť. Nie každé prádlo je bielizeň. Napríklad ponožky a nohavice – hnedé, čierne, modré, zelené, to predsa nie je biela bielizeň, však nie? To je prádlo. Takže my, Slováci, máme aj prádlo, napríklad farebné, a aj bielizeň, napríklad posteľnú. Tak uznajte, páni jazykovedci, že nám nemôžete len tak z ničoho nič zakázať prádlo. To v stredoveku zakazovali poddaným farbené látky. Niektorí farári na synodách zakazovali červenú a zelenú, lebo vraj sú to pohanské farby, a páni zase zakazovali poddaným farbené látky, aby sa poddaní dali ako ovce ľahko rozoznať od farebných šľachticov. Odvtedy máme v krojoch takmer len biele košele. Poddaní mali nefarbenú bielizeň a páni mali aj bielizeň, aj prádlo. Snáď vás to, páni, neurazí, že aj my chceme aj prádlo. Dávni Sloveni mali aj farebné prádlo a aj ja mám prádlo a keď mi to budeš, počítač, stále podčiarkovať, tak si daj pozor, aby si neskončil v prádle.
Zdroj: Ved.sk
