K NÁVRHU PREDSEDU VLÁDY NA ZMENU ÚSTAVY SR
Slovenský premiér zverejnil svoj návrh zmeny ústavy, v ktorej by boli len dve prirodzené pohlavia a – povedzme si to s dôrazom na význam – podľa jeho návrhu by nebolo možné si podľa tejto novely ústavy prehlásiť si svoje pocitové pohlavie, teda akési vyznanie v rodovosti či sexualite.
Treba naozaj priznať – že Únia to v niektorých veciach preháňa. Veď osobný doklad, ako občiansky preukaz, je na to, aby v ňom boli základné, jasné rukolapné údaje, ktoré potvrdzujú totožnosť občana – bytosti. To v základnom chápaní veci nie je doklad na prehlasovanie svojho vyznania – ani v duchovne, ani v sexualite. Teda – má tam byť, či je telesne mužom alebo ženou, a nie ako sa práve v tom roku cíti, napríklad po nejakej vzdelávacej, alebo hormonálnej terapii .
Zaujímavé , že „pokrokári“ sa tak výrazne zasadzujú o vyznanie v oblasti pohlavných záležitostí, ale napríklad o vyznanie v oblasti slobody duchovna sa nejako viditeľnejšie počas svojej vlády nezasadili. Na tom našom „vatikánskom“ Slovensku.
Taká maličkosť pánovi premiérovi, že rodičia sú tí , ktorí rodia a manželia ešte nemusia byť rodičmi. Čo sa týka používania jazyka. Teda – deti si chcú osvojiť azda častejšie bezdetní manželia a nie len rodičia – ktorí už deti majú, pretože dajme tomu rodili, teda aspoň jeden z nich. Niekto by takéto výstupy mohol pred zverejnením predsa len aspoň jazykovo pripomienkovať.
Čo sa týka snahy o zabezpečenie akejsi bezpečnosti vo vzdelávaní, tak v tomto možno premiéra pochopiť. Prednášať deťom o tom, že si môžu zvoliť pohlavie, tak to je už len aká veda? Matematika to nie je, fyzika a prírodoveda tiež nie, dejiny asi ťažko, biológia nie, občianska náuka či nejaké iné, zodpovedné spoločenské vzdelávanie v novom šate tiež nie. Pojedaním cudzích hormónov občan neporastie, zarobia na tom výrobcovia liekov, plastickí chirurgovia v oblasti zohavenia a psychiatri, pri ktorých pristane nakoniec mnoho takýchto nešťastníkov, ktorí sa pozahrávali s prírodou. Keď chce niekto prejavovať svoju inakosť v oblasti iného, ako bežného šuchorenia, nepotrebuje, aby ho na to nahovárali v škole. Čím viac nám vzdelávanie upadá, tým viac nezmyslov v ňom nachádzame.
Lenže vzdelávať deti v duchu Cyrila a Metoda, čo vy, pán predseda, stále viac pretláčate, tak prepáčte, ale nie. Jednoducho nie. Prečo by áno? Aj preto mnohí vzdelávame svoje deti doma, či v alternatívnych školách, a keby to aj niekto zakázal, prehlásime ich do zahraničia. Do doby Cyrila a Metoda žili naši predkovia Sloveni – „pohania“, teda pôvodní, i kresťania – v mieri. Cyril a Metod so svojim „Súdnym zákonom pre ľud“ vniesli náboženskú diktatúru a Sloveni to vtedy odmietli – aj počas pôsobenia Cyrila a Metoda tu boli v chode archeologicky potvrdené pôvodne svätyne v Pohansku a Moste pri Bratislave, a pravdepodobne na celom území Slovenov. A skončilo to tak, že Cyrila a Metoda vyhnali. Mnohí by radi rovnoprávne spolužitie v národe, ktorý máme radi, a nie vládu akože „vyvolených“, takže nechoďte na nás s touto mantrou.
Niektorí upozorňujú, že nie je reč o voľbe pohlavia, ale o voľbe rodu. V skutočnosti s prihlásením sa k nejakej pomyslenej pohlavnosti vôbec nejde o rod v slovenskom jazykovo-významovom chápaní, rod si nemožno voliť takto. Je predsa rod Javorských, Dubovských, Hrabovských , či Brezovských, alebo ak chcete inak – Montekovcov a Kapulekovcov. To sú rody – keď sa človek rodí, má svoj rod – latinsko-grécky má svoj „gen“ , národy ako kmene sa označujú v latinsky písaných kronikách ako „genes“. Rodné znamená pôvodné. A áno, je mužský a ženský rod, teda rod, v ktorom sme skutočne rodení. Takže nejaké sexuálne vyznanie nie je otázka rodu, to slovo je už obsadené iným významom. Gender treba prekladať inak, ak vôbec. Preto ani „rodovosť“ tomu úplne nezodpovedá, ale viac, ako rod. V našom rode to máme jasné.
Takže premiér chce niektoré veci dať do ústavy, aby mali vyššiu právnu úpravu.
No a tu padla kosa na kameň a otázka je, či tie kamene dáme na hromadnicu.
Ako vždy, keď národné štáty sa chcú správať ako národné a samosprávne, z Únie im dôjde „nazdarek“. Od nejakého vysokého komisára, úradníka z nejakého eurosprávneho úseku. Zemepisne vzaté, je to zo Západu. Západ má také komisárske kladivko na východné štáty, ktoré si myslia, že to bude tak, ako keď sme do Únie vstupovali. No nebude. Únia zaťahuje slučky. Keby boli zákony Únie úplne nadradené nad ústavy národných štátov, tak by tie ústavy boli vlastne zbytočné. Poliaci tomu neveria, preto ich ústavný súd po západoeurópskych „nazdarkoch“ rozhodol , že Únia nie je nad ich národnou ústavou. Ani Maďari si to nemyslia, preto v roku 2011 zmenili svoju ústavu. A dostali z Únie hneď niekoľko „nazdarkov“. Komisári únie teraz budú tvrdiť, že to tak je, ale nie sme si istí, kedy sa tá voda v hrnci zahriala natoľko, že žaba lapá po dychu.
No a sme pri koreni veci: či práve otázkou pohlavného pociťovania sme mali otvoriť otázku národnej zvrchovanosti. Ach, áno, otvorili sme ju otázkou spolupráce so Západom aj s Východom, to sa dá chápať filozoficky, politicky aj ekonomicky, veď nám hrozí energetická a tým pádom aj celkovo hospodárska kríza, ak v nej už nie sme, teda azda aj sme. A teraz druhé dvere majú byť pohlavnosť. No, my sme navrhovali v rokoch 2014 a 2017 vo Výzve na ochranu slovenskej zeme a vody a Zemských požiadavkách dať do ústavy aj ochranu pôdy a vody, vzhľadom na pád embarga na predaj slovenskej pôdy do zahraničia. A vzhľadom na to, že si kupujeme slovenskú vodu od zahraničných spoločností, že sa tu chystali predaje potokov … a vzhľadom na more iných vecí. Do Ústavy SR sa vtedy podarilo vtesnať ochranu vody, ochranu pôdy už tak nie. Maďarom áno. Maďari si svoju pôdu viac chránia.
Nuž a teraz vyzývate na riešenie rodiny, vzdelávania a podobne.
No dobre, dobre, však aj tom treba hovoriť.
No, ale stále nám z toho trčia tí dvaja nešťastní misionári, ktorými sa stále oháňate. Na zachovanie rodov prírodným spôsobom množenia my ale túto ideológiu nepotrebujeme.
