Stretnutia, sviatky, tábory, festivaly, cvičenia a hustá práca.
Rodná Cesta: Na ved.sk sa objavilo niekoľko nových termínov podujatí, ktoré plánuješ. Prvé z nich Perúnové dni. Budú to skôr koncerty, ako to bývali napríklad v Košiciach, alebo budú skôr perným pracovným stretnutím Rodného kruhu?
Žiarislav: Presne tak, bude to perné pracovné stretnutie Rodného kruhu. V posledných rokoch sa človek snažil v najväčšej možnej miere priblížiť dnešným ľuďom a civilizačnému mysleniu, preto bol ten dôraz na koncerty a iné bežné prejavy dnešnej doby. Ale po mesiaci rozjímania človek mal videnia, že nastal čas pre činorodú spoločenskú, ale i spoločnú prácu. Perúnove dni budú dunieť nielen v tepe bubnov dobov, ale aj v prípravách na hustú činnosť. Predovšetkým, je čas obnoviť v mestách pracovné skupiny. Zelinky, ktoré sa zaoberajú prácou s mladými, aj s deťmi, hovoria im o starých zvykoch, ukazujú hudobné nástroje a pôsobia neideologicky, ale kultúrne aj v školách. Máme tu veľa šikovných ľudí, ale mnohí z nich nemajú cieľavedomú činnosť. Opäť spustíme vedomecké vzdelávanie, ale tentokrát nie ako všeobecnú univerzitu, ale ako prácu v jednotkách Rodného kruhu. Obnoví a rozšíri sa teda činnosť Zeliniek, ktoré pôsobili v niektorých mestách.
Pred tým, ako si odišiel do lesa?
Áno, pred dvanástimi rokmi. Okrem zeliniek je čas spustiť aj činnosť ďalších skupín, ktorých poslaním bude uskutočňovanie spoločenského vedomectva. Tieto skupiny môžeme volať „ohne“. V mestách, kde sú tri a viac zanietených bytostí a aspoň jedna z nich sa snaží hĺbkovo vzdelávať na vedomeckej ceste, založíme „ohne“. Každý oheň si zvolí svoju činnosť, miesto a jeden deň stretávania v týždni. Tiež raz do mesiaca bude mať stretnutie v prírode, kde zapáli jeden z kráčajúcich po vedomeckom chodníku čistým spôsobom živý oheň. Tam zadunia doby a zaznejú píšťaly a piesne. Okrem koncertov a prednášok bude teda Žiarislav vchádzať do krajiny aj za účelom zakladania Zeliniek a vedomeckých ohňov. Dohodneme aj spôsob vzdelávania, ktorý bude ľuďom prístupný a bude to teraz trochu iný spôsob, než ako bola vedomecká univerzita. Činnosť skupín podrobne rozoberieme na Hromničnom stretnutí – Perúnových dňoch v Banskej Bystrici a tam už aj začneme s prípravou zodpovedných vedúcich spolkov. Budeme pracovať od piatku večera do nedele, teda žiadne oslavy to nebudú. V sobotu večer však predsa len bude koncert s divotancovačkou, veď to patrí k tomu. Prijmeme samozrejme aj nových záujemcov. No a bude aj miesto pre ohník a kotlík s odvarom, kde uskutočníme spoločne aj niektoré obrady, čo sú súčasťou výuky.
Na Perúnových dňoch bude pre záujemcov aj hodinka venovaná časopisu Rodná cesta – ako písať čitateľné články, malý prelet nad novinárskymi žánrami… V skratke spravíme cvičenia 4 živlov, rozjímania koncovky, nejaké prvky divotancov a prípravu na slnovratové obrady. Tiež bude porada o tom, či Rodný kruh ostane občianskou kultúrnou spoločnosťou, alebo či sa stane aj duchovnou spoločnosťou, ktorá bude zabezpečovať aj obrady, ako sobáše, posvätenie, či odprevadenie duše a podobne.
RC: A to čo plánuješ v Banskej Bystrici – ako je uvedené – pravidelné utorky vedomeckého vzdelávaní – to s tým súvisí?
ŽS: V nových priestoroch Slobodného vysielača je aj sála pre desiatky ľudí. Človek dostal ponuku, že tam sa môžu diať i podujatia, tak hneď prvé videnie bolo cvičenie vedomeckých smerov, ako 4 živly, dychové cvičenia – čarospevy, koncovky, možno aj prvky divotancov, zatiaľ od pol štvrtej do trištvrte na päť popoludní, teda pred vysielaním rodnej cesty, utorky. Z tohto by sa mohla vytvoriť aj bystrická zelinka, alebo oheň, ak by tam prišli nabudení ľudia, prípadne nejaká hudobná zostava, uvidíme, kto príde.
RC: Ďalším z uverejnených termínov je Vesnové zhromaždenie začiatkom dubňa – to bude čo?
ŽS: Kedysi sme s Bytosťami robili v Trnave na pozvanie mesta v čase Svätenia jari každoročne koncert s obradom, na námestí. Tentokrát by sme si to pripravili sami a vybrali si nejaké mesto, kde by prišlo dosť ľudí, je celkom možné, že to bude hlavné mesto Slovenska a po koncerte by sme vyniesli Morenu v sprievode ku rieke. Je najvyšší čas vyjsť z ulít na verejnosť a možno budeme prekvapení, koľkým ľuďom sa to bude páčiť. Náš rodný duch je v tejto krajine doma, i keď je pôvodná duchovná kultúra držaná akoby pod pokrievkou. Tak von s tým, urobíme zhromaždenie za duchovnú slobodu a rovnosť s názvom Vesnové zhromaždenie Svätenia jari. Keď už sa tam zídeme, bratia a sestry z celého Slovenska, môžeme zvážiť, či to nebude dobrý čas na požiadavky, ako zavedenie širšieho vzdelávania o pôvodnej duchovnej kultúre, odmietnutie jej nedôstojného postavenia, požiadavka pôvodných sviatkov a tak ďalej. Večer môžeme potom stráviť v rozpravách, pri ohníku a piesňach na peknom, prírodnom mieste.
RC: A po slnovratových oslavách už sa môžeme tešiť na letné tábory, ktoré sa zdá máte tiež naplánované. Tento rok to ale vyzerá trochu inak ako obyčajne. Podľa čoho vyberáš termíny? Na čo sa môžeme toto leto tešiť?
ŽS: Spravidla to býva tak, že vedomecký tábor je v čase klasňového splnu, festival Vatra býva v čase srpňového splnu. Vatrou vrcholí tábor umelecko-vedomecký, čo je vo veľkej miere hudobný tábor. A hneď po ňom začína oddychový tábor. Novinka je snáď v tom, že keď skončí vedomecký tábor, vrcholiaci v sobotu splnovými obradmi, hneď sa začne tábor remesiel. A teda máme v lete dva a dva na seba nadväzujúce tábory, čo znamená, že sa môžu účastníci zúčastniť aj dvoch táborov za sebou bez cestovania navyše. A tieto tábory môžu aj presahovať do seba, napríklad – minulého roku sa niektorým máli týždeň vedomeckého tábora a viacerým sa málil týždeň remesiel. Tak remeselníci so záujmom o vedomectvo môžu začať remeselníčiť už na vedomeckom a vedomeckí účastníci môžu pokračovať vo vedomeckom vzdelávaní na tábore remesiel, v ktorom tiež budú takéto vsuvky. Toto je novinka a isteže aj hudobný tábor môže pokračovať v prijateľnej miere na tábore oddychovom…
RC: A budeš sa po krajine pohybovať tiež so skupinou Bytosti – teda, môžeme sa tešiť aj na honcerty a letný hudobný domáci festival Vatra?
ŽS: Áno, hudobné vystúpenia sú dobrá vec a posilňuje to našu spoločenskú silu i duchaplnejšie žitie. Budeme sa s Bytosťami snažiť pripraviť veci tak, aby sme priniesli na pódiové dosky aj nové veci. Festival Vatra je z roka na rok lepší, takže nič menej, ako napredovanie neočakávame. Pribudli aj ďalšie prístrešky, takže rátame s postupom.
RC: Budú aj iné podujatia? Robievali ste aj jesenný Divozel a Devínske budenie…
ŽS: Áno, a aj Máje, teda Turíce bývali. Uvidíme na stretnutí pri hromničnom splne v Bystrici, aké sú naše sily a odhodlanie a ktoré z týchto podujatí pripravíme, pretože by to už mala byť v dnešnej dobe väčšia súhra viacerých bytostí, či dokonca skupín. Ak by sa rozbehli v činnosti miestne skupiny a v mestách by prebiehali stretnutia zamerané na cvičenie a vzdelávanie, tak by sme mohli pripraviť všetky menované podujatia. Divozel niekoľko rokov nebol. Po desať rokov to býval novodrevný festival v priadkovom, jesennom období. Takže – ak sa nájde človek, alebo dokonca skupina ľudí, ktorí to začnú pripravovať, pričom to môže byť v hociktorom meste, tak môžeme Divozel obnoviť. Ale jesenný festival sa nepripravuje v lete, začať treba už teraz.
RC: Spomínal si cvičenia – aké cvičenia?
ŽS: Kto chce byť dobrý, musí cvičiť. Cvičiť znamená zušľachťovať v prvom rade seba a následne celok, teda krajinu, rodnú kultúru… Nestačí len šomrať, sťažovať sa a nadávať na stav, v ktorom je spoločnosť. Treba hlavne usilovne pracovať na svojom zušľachťovaní. Cvičiť denne ducha a aj telo, lebo život je cesta ducha a tela. A to sa týka aj hudby, na ktorú si sa pýtala. Treba cvičiť dovtedy, kým výsledky našej činnosti nebudú zaujímavé aj pre ľudí s iným názorom na svet. A potom samozrejme pokračovať. Napríklad – opäť nám nejaký mladík poslal verše do Rodnej cesty, ktoré sú zaujímavým začiatočníckym počinom. Potešili sme sa. Ale – čo ďalej? Je to len začiatok, na uverejnenie v Rodnej ceste ako v tlačenom časopise to nestačí. Tlačený časopis má byť výkladná skriňa. Aj na veršoch treba dlhodobo pracovať, ako na čomkoľvek inom, aby ste boli dobrí v dnešnom svete. Keď budú tvoriť novodrevní umelci také diela, že po nich skočia aj ľudia bez znalostí o našom pohybe, vtedy to bude znamenať, že sme na ceste pokročilejší. Toto človek uplatnil na svoju poslednú hudbu, nahral ju tak, aby bola zaujímavá aj mimo novodrevného okruhu. Jediným, ale veľmi náročným spolupracovníkom pri nahrávke Pri prastarom dube bol zvukár Milan, ktorý je súčasne aj hudobníkom a je mimoriadne citlivý a kritický, dokonca je z celkom iného duchovného okruhu a z „pohanstva“ ho bolí hlava. Nie je to žiaden bývalý kamarát, čo by nebol dostatočný kľúč na hodnotnú spoluprácu. Ale tá hudba bola tak vycepovaná, že nie je závislá na ideológii poslucháča. Poslucháč môže povedať, že mu nereže filozofia textu, alebo štýl, ale nie, že je to urobené neporiadne. Teraz tento náročnejší kľúč človek uplatňuje aj pri novom vydaní Návratu Slovenov, ktorý vyjde vtedy, keď sa dozbiera dosť obeživa a dovtedy sa kniha cibrí tak, aby tam neboli nedostatky prvého vydania. Mali by sme byť k sebe náročnejší. Práve človek čítal ďalší článok od Maňa F. To je chlap, ktorý sa prerazil mediálny blok o očkovaní. Cieľavedomá práca, vytrvalá, poctivá. Nestačí názor, názor má hocikto. Isteže, držať si svoju niť je dôležité, ale ísť ku koreňu veci, hoci aj proti prúdu a obhájiť to, hoci aj bez podpory, statočne. Škoda, že novodrevná hudobná scéna ešte stále nedozrela v poctivom prístupe. Svetlan je asi jediný chlap, čo dáva na každom hudobnom vystúpení zrelý výkon. My s Bytosťami sa nemôžeme sťažovať na publikum, lebo to bolo skvelé na posledných koncertoch, ale pri pohľade na pracovné záznamy, mám pocit, že tie veľké potlesky, čo sme dostali, si ešte len musíme zaslúžiť. A tak sme začali cvičiť. Naša najlepšia hudba nás ešte len čaká. Duchaplné činy nás oslobodzujú. Nik nám tú slobodu a plného ducha nedá, sme to my, kto sa musí o to zaslúžiť. Prinajmenšom v Slobodnom vysielači sa už dá púšťať novodrevná hudba, ale musí byť tak nahratá, aby sa tým redaktorom, ktorí síce nepočúvajú pop, ale ani neboli na žiadnom našom stretnutí, aby sa im tá hudba zdala dosť dobrá na pustenie v rozhlase, lebo oni proti „rodo“ nič nemajú, ale nebudú to púšťať len pre nejaké ideologické zameranie. Tak je to aj v iných smeroch. Dať do toho živu, naplno, a predviesť v spoločnosti husárske kúsky, či ide o hudbu, obraz, články, vzdelávanie, alebo akúkoľvek inú prácu, vrátane usporiadania festivalu a hospodárskej, či spoločenskej činnosti, že ľudia povedia: Fí-ha, že som to doteraz nevidel, táto kultúra je ale skutočne zaujímavá!
RC: A čo mediálne a iné bloky, o ktorých si neraz hovoril?
Keď budeme nie o chlp, ale o výrazné poznanie lepší, ako to, čo nás blokuje, nebude pre nás žiadnych blokov. Hravo si s nimi poradíme. Je to jediná cesta – tvrdo na sebe pracovať. Cvičiť vo svojom odbore. Či už robím dychové cvičenie, alebo cestu cibrenia slova, alebo nejaké umenie, alebo aj obrady, alebo akúkoľvek prácu… Cvičiť každý deň a pojať cvičenie do denného života. Obetovať niečo zo svojej živy každý deň. Aby večer, keď sa človek chystá na spánok, mohol si s dobrým pocitom premietnuť veci, ktoré pre cestu v ten deň spravil. Keď budeme žiť takto, tak sa to aj v spoločnosti pohne. Nieže si človek myslí, ale vie, že sa stane zázrak. Človek vidí, ako sa dejú zázraky takmer každý deň. Ale nie je to zadarmo.
RC: Chvála
Zhovárala sa Ladomíra
PREHĽAD PODUJATÍRODNÉHO KRUHU V ROKU 2014 vrátane TÁBOROV v lete 2014
Zdroj: Ved.sk
