Niečo tu nehrá. Ktosi kdesi vravel, že keď sa otvorí trh s pôdou, cudzinecké spoločnosti a jednotlivci nám pôdu nevykúpia. Vraj ani v Čechách nevykúpili. Keď si prečítame údaje od viceprezidenta Agrárnej komory ČR Jindřicha Šneidrlu, zistíme, že ani nie dva roky po ukončení moratória na výkup pôdy cudzincami, cudzinci ovládajú 20 percent pôdy, v nemeckom a rakúskom pohraničí až tretina českej pôdy už je pod kontrolou cudzincov.
Čo im odovzdáme? Rozpredanú krajinu?
Človeka napadá veta z keltského filmu: „Co tu dělají Tauténi?“ Ak by tento pohyb pokračoval, čo sa nedá vylúčiť, isteže, veď prečo by aj, o nejakých osem rokov by Česi nemali kde venčiť psov. Byť Čechom, zvažujem presťahovať sa na Slovensko. Búri tu kupujú nenápadne, Orientálci, Saxoni a Mimikriovci zatiaľ len cez nastrčených zapredancov. O chvíľu sa to ale zmení. Inak je to podobné, ako v Čechách, len o dva roky neskôr, ako to býva zvykom. Slováci majú čas riešiť možný požiar, ktorý by mal vypuknúť na prelome apríla a mája tohto roku, keď padne moratórium na predaj pôdy vonku. Slováci majú čas, lebo sú prezidentské voľby a tie veruže netreba rušiť takým horúcim zemiakom, akým je odpredaj pôdy cudzincom. Veď to je pre takmer všetkých prezidentských kandidátov, ktorý nám neodpovedali, s výnimkou dvoch, azda nepodstatná záležitosť. Podstatná záležitosť je asi ich doživotný plat. Oni sa totiž už pred voľbami rozhodli, že toto je pre národ nezaujímavé. Číhame netrpezlivo, čo je teda pre nás podľa nich zaujímavé? Bájky o znížení nezamestnanosti v národe, ktorý nemá vybudenú vlastnú silu a možno stratí to posledné – pôdu a vodu? Žeby sme mali byť všetci čulo zamestnaní ako nevoľníci v službách nadnárodných – divloperských, dôchodkových a iných tajomných spoločností, čo tu už skupujú pôdu? Budeme po rozkradnutí bánk, priemyslu a všetkého, čo sa s pomocou domorodých darebákov rozkradnúť dalo, zamestnaní u tajomných mimozemšťanov, aby sme si zarobili na kus chemického, klonovaného chleba zo zeme a vody, ktorú sme ešte nedávno spravovali? Budú nám drístať o ekológií, o demokracii, o školstve, o sociálnom štáte v dobe, keď strácame zem pod nohami? Nechutné. Pre budúcnosť – nevoliteľné.
Maďari si pôdu príkladne chránia ako národné bohatstvo. Rakúšania tiež podporujú domáce a rodinné farmy a pôdu nepredajú hocikomu – cudzinec má právo kúpiť si pôdu, až keď má v Rakúsku trvalé bydlisko 10 rokov! Česi sa ochranou poľnohospodárskej pôdy príliš nezaoberajú, kým sa tam viedli rozpravy o predaji lesov, český štát z pôvodnej výmery poľnohospodárskej pôdy 3,5 mil. ha vlastní už len 100 000 ha *1 . Slovenské vládne kruhy na rozdiel od Čechov ani len nezverejnili, koľko pôdy je pod kontrolou cudzineckých pák. Podľa našich správ od starostov podtatranských obcí však ide o veľké územia. Slovensko je na ukončenie moratória nepripravené a zodpovední (?) štátni úradníci namiesto toho, aby sa pripravili na spôsob Maďarska, hútajú, že žiadne skupovanie pôdy azda nebude. No a keď bude, čo povedia? Hm, prepáčte, naša ministerská veštiareň sa mýlila. Už sa s tým nedá nič robiť, v budúcom živote budeme múdrejší…
Ďalej na východ to lepšie nie je . Na Ukrajine premietajú film o západnom sne, ktorý sme my už dávno videli a videli sme aj druhý diel – veľká tunelová lúpež. Na Pobaltí je to biedne. Teraz už Baltom nezrážajú „pohanské“ hlavy ľašskí a nemeckí križiaci. Teraz sa aj tam hospodárske záujmy riešia zamatovo. V Litve viac, ako desatina národa podpismi vyžiadala referendum o pôde, aby bolo jasné, nechcú ju predať do zahraničia (*2). A vláda sa napriek svojej povinnosti zdráha ho vyhlásiť . Horší zákon o referende treba hľadať – Litovcov je menej, ako tri milióny, vrátane kojencov, a na referendum treba 300 000 podpisov. Viac ako desatinu, pričom kojenci, ako sme si snáď všimli, nemajú podpisové právo. Náš zákon o referende je trochu menej nemúdry. Politici sa sami rozhodujú, čo národ zaujíma a čo ho nezaujíma. Referendum vypíšu, len keď im pomôže k moci. Keď je národ zadubený, bude len hundrať a dudrať v krčme a potom aj tak predá ten kúsok zeme od predkov, aby sa mal za čo hanbiť. Keď sa národ prebúdza, zastane sa posvätného dedičstva, ktoré dostal od predkov, pre seba a pre potomkov a zastane sa aj kúska zeme, z ktorej môže byť čistý chlieb. Kto v duchu nepovstane , ten prepadne. Byť Slovákom, snažím sa neprepadnúť v tejto dejinnej skúške.
(*1) informoval viceprezident Agrárnej komory ČR Jindřich Šneidrla
(*2) Video s titulkami na stiahnutie : http://uloz.to/xQmeLAUV/litovcania-chcu-referendum-o-predaji-pody-zahraniciu-mp4
Sledujte reláciu Rodná cesta na Slobodnom vysielači – zajtra v utorok 4.3.2014 o 17:00 – Rozpredajú si Slováci pôdu pod nohami? TU
Podobné články:
20.2.14 Má byť pôda bežný tovar alebo poklad národný? O ROZPREDAJI PôDY CUDZINCOM
18
.2.14
ODPOVEDE KANDIDÁTOV NA PREZIDENTA SR
13.5.13O SLOVENSKEJ IDENTITE
Výzva
na ochranu Tatier
31.12.12 K 20. VÝROČIU VZNIKU „SLOVENSKEJ REPUBLIKY“
Zdroj: Ved.sk
