Vyše sto výrobkov na tábore prírodných remesiel a prežitia, Rodná cesta – obrazové svedectvo.
Snímky: Ladomíra, ŽS
Vytiahol z ohňa žeravé železo. Položil ho na kovadlinu a údermi kladiva tvaroval oceľ, takže sa čoraz viac ponášala na nôž. Ešte pred chvíľu to bol naničhodný, prehrdzavený pilník zo šrotoviska, ale o chvíľu z neho bude účelný a vzhľadný zálesácky nôž. Odpad sa premieňa na užitočný predmet.
Ukuli sme nože z trávy. Ako? Jednoducho. Na tráve sa napásli kozy. Zdojili sme ich. Z mlieka sme vyrobili syr. Syr sme vymenili za kováčske uhlie a železný šrot. Vyhodená pružinová oceľ, pilníky, iné uhlíkaté a kaliteľné ocele. Tie sme priniesli na Medzu. Na Medzi sme postavili masívnu kováčsku vyhňu a spustili jednu prenosnú. A kuli sme ostošesť. Vykuli sme ocieľky staroslovanských tvarov na zapaľovanie ohňa, nože rôznej veľkosti, náradie na výrobu píšťal,rezáky a dlátka …….. Kto by to bol povedal. Okrem kováčskej dielne sme postavili pec na výrobu keramiky. Michal a Michal stavali pec zo starých tehál, spájali ju hlinou. Vyrobili sme mištičky na vydymovanie a iné keramické predmety v ruke, z hliny a kaolínu, ktorý sme vyhľadali v prírode. Bez hrnčiarkeho kruhu. Ten bude asi o rok a pribudne asi aj odlievanie kovov, hlavne bronzu. Piekli sme si na ohni placky a pražmo. Ostrihali sme ovce, oprali vlnu, upriadli ju a tkali gubaňu. Vyrobili sme košele a šaty, tašky, iný odevné súčiastky. Michal vypracoval dve kozie kožky zo zimných úhynov. Z hladenice sme vyrezali zápästky, urobili opasky a krpce, prakrpce, odrezali aj na pastiersku tašku. Každé ráno sme robili oheň ocieľkou. Oheň sme zažínali aj trením driev, malým lukom, toto umenie ukazoval začiatočníkom Matej. Roland na svojej pojazdnej dielničke nielenže ukul hroty šípov s tuľajkami, ale jeden vyštiepal aj z pazúrika a niekoľko hrotov a rezákov vyrobil na spôsob pazúrika zo sklenenej fľaše. Keď už sme mali hroty, vyrobili sme aj niekoľko lukov a šípy. A cvičili streľbu v pokoji i bez mierenia. Na ranných rozcvičkách , pred kúpaním v potoku, sme cvičili ducha i telo – 4 živly, divotance s prvkami slovenských horských tancov, vrátane odzemku a ponad kladu, prvky rajany, ale aj ľahké posiľovanie a rozťahovanie, stojky na rukách a na hlave na rôzny spôsob a Michal sa na rukách dokonca občas poprechádzal na plošinke. Niektorí posiňovali aj nebožiecmi. Vŕtali sme pätnásť píšťal, koncoviek, troj a šesťdieroviek, dve fujary. Vyrezávali sme lyžice a iné veci. Tentokrát bol remeselný tábor zručnosti a prežitia dvojtýždňový. Takto sme toho stihli viac, ako po iné roky, a to celkovo pokojným spôsobom, bez náhenia. Na druhom slede bolo zo dvadsať ľudí a aj keď tam už mnohí neboli a teda ani ich diela, v jedno popoludnie sme dali dokopy vyše osemdesiat výrobkov. Celkovo ich však bolo viac, ako sto. Jakub prišiel o týždeň skôr a odišiel o týždeň neskôr, strávil tu vlastne mesiac a hodinu pred odchodom autobusu sme dokončili jeho fujaru. Zúčastňoval sa aj stavania prístrešku, pomáhal prehadzovať seno a bol pri práci so včelami, ktoré začína aj chovať doma, v Hlbokom. „Veľmi veľa mi to dalo, a hlavne tie práce. Aj som si oddýchol, aj som nabral nové sily“, povedal 23 ročný Kubo. Posilnilo ho to, ako aj iných, v jeho cieli: Usadiť sa a založiť si gazdovskú usadlosť. Prídeme ho pozrieť na jeseň. V Hlbokom pri Senici pripravuje s kamarátmi krojovú zábavu. „Bude to aj zábava, ale chcel by som prichystať taký program, aby sme poukázali na dôležité veci. Dúfam, že tam budú hrať aj Bytosti“.
Na tábore sa zišla veľmi silná skupina. Dohodli sme sa, že odteraz budeme na vybraných ľudových festivaloch pôsobiť aj s pojazdnou dielničkou Gazdovskej obrody Rodného kruhu. Netreba nám granty, keď máme živu! Kovanie, vŕtanie píšťal a prípadne aj iné ukážky budú sprevádzané novodrevnou hudbou, ktorú rozvíjame na základe dedičstva od našich predkov. Tentoročný tábor remesiel bol veľmi silný. Šťastie, že sme ho predĺžili len o týždeň a nie o dva, či o tri. Lebo to by sme už azda zakladali osadu.
KOVÁČSKY DVOR
A čože to tu je? Kubo nožík kuje.
Ako kovať – má to dej. Dnes prednáša Dobrodej.
Dobrodej, Dobrodej, kováčsky to čarodej.
Tá pec sa nezrúca. Vyhňa už má pľúca.
Kuli sme tu veľmi, na pojazdnej dielni.
Keď vetríček zaveje, uhlie to tu zahreje.
Je to pekné pre oči, keď železo zatočí.
Jak sa točí závitnica, zružovejú ti aj líca.
Keď železo zasvieti, nechytak ho do ruky. Veľmi sa to nerýmuje, ale je to pravda.
Na kresanie ohňa ocieľka je dobrá.
Niektoré z výrobkov kováčskej dielne, osadené už v rukovätiach.
KERAMICKÝ DVOR
S Michalmi si hovoríme o peciach a hrnčiarine.
Táka veľká kacheľ, veľká pec, nevedela milá hrnky piecť,
iba jednu kuru videla, bolo to na ňu priveľa.
Mám prácu inú: preosiať hlinu.
Hlina suchá, hlina mastná, budeže tá piecka krásna.
Tuto ďalšia tehla pod ruku mi vbehla.
Základ je základ.
Pomôžeme tejto stene keď ju trochu priklepneme.
Aj tá hlina dobre lepí, stavitelia nie sú krepí.
Tuto prieduch nesmie chýbať, hore bude plameň švihať.
Vyrástla nám taká pec z odpadových šamotiek.
Hadík si na misku zvyká, bude z neho keramika.
Dáš ho na dno, dokola, nevráti sa do poľa.
Bude z hada miska, už to vidím z blízka.
GAZDOVSKÝ DVOR – VLNA, SYR
Táto ovca menom Bodka pri strihaní stoji krotká.
Baranovi lepšie hude, keď mu vlna padne z hrude.
Vlny bude veru dosti, zahreje nám v zime kosti.
Ajaju, ajaju, už tú vlnu máchajú.
Vo vaničke ku čurke, sperieme ju po búrke.
Voda bola bystrá, vlna už je čistá.
Keď ju vystrú naše práčky, vyschne – šup s ňou do česačky,
A už vlnku hladká – ďalšia zlatá priadka.
Má to jeden háčik – treba na to háčik.
A kým jedna háčkuje, druhá v krosnách cifruje.
Rôznych svetiel vlnky vytvárajú vlnky.
Takto, dievča, tak sa
utká pekná kapsa.
Vychutnám si čaro chvíle, veď som prešla zo tri míle.
Na hliadzu je ten syr pekný. Ako chutí? Veďže riekni!
Aj ošiepok zatlačíme, chutí v lete, chutí v zime.
Gazdovské to boli dvory – každý kdesi čosi tvorí.
ŠICÍ DVOR
Už sú šaty vystrihnuté, už sa žienky smejú v kúte.
Aj chlap keď chce košeľu, ušije si na mieru.
Keď sú šaty hotové, ukážeš ich oblohe.
DVOR KOŽIARSKY
Zmäkčiť kožku, to je práca, zmäkčuješ ju zas a zasa.
Z hladenice krpčoky, vybehneš v nich na lúky.
Keď chlap trávu kosí, nerobí to bosý.
Má to jeden háčik, pletiem si korbáčik.
Budú že to náramnice, budem vládať prevelice.
Veľký chlap i malý krpec, na nohu ti sadne krpec.
Čo jednému oči pučí, zľahka zdvihne šuhaj rúči.
HUDOBNÝ DVOR – PÍŠŤALY A FUJARY
Píšťalôčka, sladké drevo, pri vŕtaní som ju prehol.
Treba točiť doprava, presne, žiadna oprava.
Čakajú na dokončenie, budeže to veru znenie.
Takto bude dobrá dierka – pre druhý tón pekné dvierka.
Píšťaly a píšťalky, budú spievať do diaľky.
OSTATNÉ – LUKY, VČELY, OHEŇ
Osekávač osekáva, dobrý tvar on luku dáva.
Ešte z tejto strany zaoblíme hrany.
Keď ty cvičíš, tak aj my, letia šípy do slamy.
Bzumko a Žihadlo, čože ich to napadlo? Ukazujú oni v úli, jak sa včela k včele túli.
Ťaháš lukom hore dole, narobíš sa ver do vôle.
Nástroje sú dobré, keď chceš hnietiť ohne.
Keď chceš robiť ohne, chrbát sa ti ohne.
Kto vydrží, ten je chlap. Potom stačí zafúkať.
Najprv dym a potom plameň. Nezvládne to „puding“ žiaden.
A čo sa zručnosti týka – zo skla ako z pazúrika
Rezák jeden jak ten kremeň a prereže riadny remeň.
Prineste sem ďalšie diela, veďže ich my máme veľa.
Nesie ona – nesie on, k remeslám my máme sklon.
ŽIVOT V TÁBORE
Tak sa zdvihni, tak si leť, čarovný je tento svet.
Kliky urob s výskokom, pot ti stečie potokom.
Chvála za dary z čistého zdroja, chvála za dary,
chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli, aj tomu, kto ich pripravil.
Zaspievaj si a aj vrzni – šmyky šmyky slákom drsným.
Žihľava a loboda – stravovacia sloboda.
Driemu husle, drieme lazník, pracuje už len ten básnik.
Vysteliem si pelech senkom, nalejte mi medík s mliekom.
Vykopávky odkryjem, niečo nájdem, to ja viem.
Malý vrchár nález má, na výstavku ho on dá.
Vykopal aj sekeru, ešte dobrú, takveru.
Neolit jak vyšitý, zaostrím si závity.
Dobré placky, to je naše, k tomu pražmo, trochu kaše.
Auf víderzen, nakoniec, vrátim sa ja do Nemiec.
Odišiel už mnohí hosť, ostalo nás ešte dosť.
súvisiace články: ved. tábor, vatra, minuloč. tábor, články o zručnosti
VEDOMECKÝ TÁBOR r. 15 – prírodné prežitie, očista, obrady, práca s prírodnými živlami…
1.7.15 REMESELNÝ TÁBOR BEŽÍ, DRUHÝ SLED JE OTVORENÝ – EŠTE VOĽNÉ SÚ TU MIESTA, K ŠIKOVNOSTI JE TO CESTA ! – obrazová reportáž
13.2.14 VEDOMECKÉ VZDELÁVANIE – PREČO?
31.7.14 VEDOMECKÝ TÁBOR 14 – v obrazoch
3.8.13 VATRA13 – obrazová reportáž
Zdroj: Ved.sk
