V deviatom storočí pôvodná kultúra bola na našich územiach zakázaná, pretože na určitý čas prehrala mediálny zápas. V tej dobe bolo jedným z hlavných médií písmo. Dnes je médií viac. Máme tu medzisieť, teda internet, máme tu aj film a iné spôsoby šírenia vlnení. Nemali by spraviť tú istú chybu.
Na sieti môžeme čítať a dokonca už i počúvať Rodnú cestu, vedomecké state i oznamy a svedectvá z početných podujatí, na sieti máme aj možnosť vyjadrenia jednotlivcov a spolkov so záujmom o rozvoj pôvodných kultúrny hodnôt. Máme tu ale aj filmy, ktoré premietajú televízie, alebo sú tiež zavesené na sieti. A to je to, k čomu by sa človek teraz vyjadrí, lebo je to dôležité.
Keďže mnoho našich ľudí má slovanský odev, či už novodrevný, alebo dobový, tak sa môže stať, že nás niekto požiada o komparz do filmu. Toto je veľmi citlivá otázka. Človeku v tomto smere oslovili už viackrát. V prípade filmu o Cyrilovi a Metodovi to odmietol, keďže rýchlo zistil, ako bude celý film ladený. No, v jednom filme o Cyrilovi a Metodovi robili komparz členovia jednej „novopohanskej“ skupiny a celý výsledok skôr zosmiešňuje ich snahy, ako keby im to malo pomôcť. Dokonca nielen pri komparze, ale aj pri priamom vyjadrení vo filme je dobré, keď si dotyčný zistí, ako je film ladený. Stalo sa to koncom 90. rokov, že za človekom prišiel jeden redaktor z istej komerčnej televízie a chcel vyjadrenie, ale len k otázke cirkví. Človek dal vyjadrenie o pôvodnom duchovne a odmietal sa vyjadrovať hlbšie k cirkvám, povedal na túto tému len pár dejinných skutočností a odmietol to rozpitvávať. S redaktorom bol dohodnutý, že povie o povahe celej relácie, on povedal, že dobre, ale až po natočení rozhovoru. Po natočení rozhovoru mladý, ambiciózny redaktor v bielom obleku narýchlo skočil aj s kameramanom do bieleho auta a v proti dohode ušiel. Na to človek napísal doporučený list do dotyčnej redakcie šéfredaktorovi, tiež to poslal internetovou poštou a v liste popísal redaktorovo správanie, ktoré bolo v rozpore s dohodou a dôrazne trval v súlade s novinárskym, autorizačným zákonom na tom, že nesúhlasí s odvysielaním svojho rozhovoru, keďže redaktor porušil dohodnuté základné podmienky. Zostrihaná relácia mala povahu bulvárnej reportáže a začínala sa slovami: Sú medzi nami pohania, antikristi a satanisti… Na začiatku relácie vystúpil pomaľovaný chlapec v nejakej pivnici, potom ešte ktosi, ale ten náš rozhovor tam našťastie nebol. Tušenie podvodu, rázny prístup k tejto veci, a znalosť svojich práv, vďaka tomu bolo možné udržať si česť a nebyť zosmiešnený nejakým zákerným mediálnym hlupákom.
Niekedy sa ale dejú dobré veci. Ktosi kdesi už neraz natočil zaujímavú snímku o javoch spojených s pôvodnou duchovnu kultúrou a takéto filmy pomohli šíreniu dobrých vecí, i celostnejšiemu náhľadu ľudí na svoje duchovné korene. Naposledy sa ozvala jedna študentka mediálnej komunikácie, že točí dokumentárny film. Človek povedal, že ak by k tomu mal nejako prispieť, mal by byť oboznámený podrobne, o čo ide. Neboli s tým žiadne ťažkosti. Dievčina priniesla scenár, človek si ho prečítal a rozprávali sme sa o veci. Film sa točí okolo pôvodnej duchovnej kultúry Slovanov, na ktorú má autorka filmu priaznivý náhľad a tiež o osobe Dr. Martina Slivku, etnológa, ktorého knihy o slovenských ľudových maskách a slovenskom ľudovom divadle sú odložené na viditeľnom tuto v knižnici. Na Medzi sme urobili na kameru rozhovor pre túto snímku o pôvodnom slovenskom duchovne a človek, vidiac poctivý úmysel a dobré naladenie pre tento film, prisľúbil, že osloví ľudí z okruhu rodného ducha vo veci komparzu.
Je teda dobré nepodieľať sa na nepriaznivých veciach a ak to tak cítime, tak dobré veci podporiť. Toto je súčasť nášho spoločenskej obrody.
Ilustračné snímky do filmu, ktorý teda točí Eva Čarnogurská, sa budú točiť na kraji Bratislavy v piatok 4.10. na poludnie. Ak by sa v ten deň nepodarilo všetko dokončiť, dokrutka má byť v sobotu 5.10. dopoludnia. .Záujemcovia so slovanskými dobovými, aj noovodrevnými odevmi sa môžu prihlásiť u autorky filmu Evy na čísle 0917 907 083.
podobné články:
Zdroj: Ved.sk
