Na koncerty sa chodí predovšetkým počúvať, ale prečo by si nemal návštevník prísť na svoje aj po stránke pohľadovej? Človek totiž, či chce alebo nechce, zo všetkých zmyslov používa najviac práve zrak. Nie nadarmo sa návštevníkom koncertov vraví DIVÁCI.
Čo je prvou vecou, ktorá vás pohľadovo upúta na hudobníkoch alebo na koncerte, na ktorý ste sa vypravili? Hudobné nástroje? Odev? Módny účes? Vyžarovanie? Svetelné efekty? Vypúšťaný dym? Rozostavanie na pódiu?… Na čo všetko sa dá uprieť zrak? Čo všetko vás vedome, alebo nevedome ovplyvňuje? Využívajú hudobníci aj tento rozmer pri svojich vystúpeniach? Skúste sa niekedy na svojich výpravách za hudbou sústrediť aj na výtvarnú stránku celého koncertu.
Keď sa vydáte na Žiarislavov koncert DREVNOTEPY, vedzte, že budete mať aj na čo pozerať.
Na samotnom Žiarislavovi asi zaujme na prvý pohľad jeho celkový vzhľad. Vzhľad muža akoby v kroji, ale nie je to celkom kroj – s vyšívanou košeľou, vestou a hološňami z domáceho plátna, s klobúkom, v krpcoch, dvoma opaskami, náramnicami, s kečkami a perami vo vlasoch – sa nedá zaradiť do žiadneho folkloristického regiónu ani štýlu. Pôsobí to však efektne, elegantne i sebavedome. Je to vlastne základný prejav jeho „novodrevnej“ myšlienky – pôvodné a dávne veci či zručnosti využiť po novom – novým spôsobom v novej dobe. Tak sa zachraňujú dávne zvyky, tradície, remeslá,… Nie je to žiadny umelý a mŕtvy skanzen, je to vyjadrenie úcty k hodnotám a umeniu našich predkov cez každodenné používanie a využívanie ich zručnosti v bežnom živote. Vdúchnutie novej živy do starých vecí.
A v tom pokračuje aj druhý pohľad pútajúci drevený stojan na hudobné nástroje. Stojan mohutný, masívny a predsa stojací pevne a odhodlane v priestore ako riadna opora pre nástroje. Sú na ňom zavesené nielen všetky hlavné nástroje – zoradené podľa veľkosti – od korýtkových a klasických huslí cez gitary, basgitaru až k mohutnej a majestátnej korytovej base, ale aj drobné nástroje – píšťaly, drumble, zavesené sú aj vrecúška s kalafoniou, drcátkami,.. Opreté tu nechýbajú ani veterné fujary a čarovný rohatý ozembuch. To všetko zvládne jeden stojan vystrúhaný zo svetlého ľahkého osikového dreva. Prírodne do vlnovky prehnuté žrde, ako keby sami chceli objať všetky nástroje.
Aj nástroje k sebe – ako inak – výtvarne ladí. Svetlé drevo s prírodnou kresbou, ručne robené korýtkové husle a basa napustené prírodnou živicou, surovo opracované bubny – doby a píšťaly a fujary vyzerajúce ako palice práve nalezené v lese. Dokonca aj elektrická gitara ktorá, ako keby nezapadá do radu akustických nástrojov, je prizdobená brezovou kôrou a tak aj ona našla svoje miesto na čestnom mieste – ostatne aj ona je drevená. To všetko dohromady zase potvrdzuje myšlienku – „jednoduché a prírodné je najkrajšie“.
Samostatnou kapitolou je aj stojan na mikrofóny – ťažký morušový drúk s vyvŕtanými dierami, z ktorých sa týči niekoľko tyčí. Opäť – prírodné a oveľa praktickejšie, ako kúpený kovový stojan. Praktickosť tohto prírodného stojanu asi najskôr ocení hudobník – ktorý už nezakopáva, ľahko ho premiestňuje, môže si na nej umiestniť niekoľko mikrofónov naraz, aj zavesiť píšťalu, hrkálky,… Pozorovateľa na ňom môže nadchnúť predovšetkým dômyselnosť, s ktorou sa dajú veci vyrobiť jednoducho doma z darov lesa a nemusia sa draho kupovať v obchodoch. Takže sa divák môže dívať a diviť a vedieť – pre svoju domácu tvorbu.
Nie vždy však platí, že vidieť znamená vedieť – aby človek videl, musí si veci uvedomovať. A to platí aj pre ďalší výtvarný prvok Žiarislavových koncertov – sú to premietané obrazy. Cez technickou pomôcku – premietačku – prináša iný rozmer vnímania svojej hudby a slov.
Zdroj: Ved.sk
