Divotance sú tance pre tanečníkov aj netanečníkov. Žiarislav pozoruje ľudí od mala a tvrdí, že všetci, čo majú prirodzenú výchovu, sú tanečníci a všetci, čo sa v nejakom období života zasekli, sú netanečníci. Avšak divotance sú tu aj na to, aby sa z netanečníkov opäť stali tanečníci. Tanec je pohyb všehomírny, tanec je stav ducha. To tvrdí a potvrdzuje to tým, že sám bol úplný netanečník.
V Prahe je pár desiatok nadšencov, ktorí, ak sa dá, na divotance prídu. Niektorí z nich cvičia, iní viac rozjímajú, niektorí sa divotancami liečia, uvolnia, zušlachťujú a vycíbrujú si svoju pohybovú a duchovnú kultúru. Niektorí za najpodstatnejšie považujú vedomie. Tanec ako vedomie. A sú i takí, čo učia iných a tanec považujú za dôležitý smer (vedomeckého) vzdelávania. A sú akiste aj takí, čo tanec považujú za lásku, za (vesmírne) milovanie.
Tance sú ladné i perné. K ladným patrí napríklad Rajana – pohyby živy spojené s jej vnímaním. Odzemok , alebo tanec „ponad kladu“ isteže je skôr perný a div sa svete, pre divice zaujímavý. Nechcú len rozjímať (meditovať), chcú sa i hýbať, a to nemálo. Ako dobre, že nám divovia dali tance.
Na divotancoch sú bežné veci, ktoré sú inde výnimočné. Napríklad – po trojstupňovom cvičení „mystický“ oddych, po ktorom nasleduje prednáška z neho odvinutá, do ktorej sa môže zapojiť ktorýkoľvek účasník… A potom prestávka a zas učenie a rozcvičenie končatín, šliach, kĺbov, svalov a živodráh, s napojením na ducha… A nakoniec, alebo aj na začiatok, mudra – cvičenie 4 živlov.
Divotance nie sú len tance. Je to aj život. Je to radosť. Je to Živa. Je to duch. Je to krása.
– sl –
Fotoreprtáž z pražských divotancov TU
Zdroj: Ved.sk