Klamanie považujú takmer všetci za zlú vec. A predsa takmer všetci klamú.
Niektorí ľudia vyhadzujú peniaze na veštenie. Chceli by byť jasnovidní. Podľa jednej slovanskej povesti má každý človek vedomeckého – jasnovidného ducha. Prečo teda každý nie je jasnovidný?
Jasnovidnosti bráni chcenie. Kto chce aby niečo bolo tak, ako chce, vidí to tak, ako to chce vidieť a nie tak, ako to je v skutočnosti. Chcením klame sám seba. A samozrejme môže klamať aj iných. Chcenie je niečo iné ako vôľa, ktorá je potrebná aj na vedomeckú cestu.
Ten, kto klame seba, klame aj iných.
Najčastejším dôvodom ku lži je strach. Strach je hlavným dôvodom na lož. Niektorí tvrdia, že sa musíte báť Boha. Kto vzbudzuje strach, ten vzbudzuje i lož. „Niéé, dežéé, ja som nerobil žiadne tie zakázané veci, to by mi ani na um nezišlóóó… A už sme v spoločnosti, ktorá klame, len tak hučí. Nikto nemá frajera ani frajerku, milenca ani milenku. Nikto nesmilní ani len v myšlienke. Teóriu by sme mali, len jak ju dodržať? Nikto nekradne. A predsa toľko vecí mizne, je ten svet ale tajuplný. Ako to? No tak, že ľudia kradnú, ale aj klamú. Kto kradne, ten sa k tomu len málokedy priznáva. A teda klame. Ja že som to ukradol? Nech mi to povie do očí… Oči. Jasnovidný vidí cez oči. Číta cez oči. Nemusí nič počuť. To čo počujete, ešte nemusí byť popravde. Čestný človek si veci overí, ak sú dôležité. Nešíri všetko, čo počul. Lož môže byť aj neúmyselná. Nevedomá.
Pri Paromovi, tak ako to, že úplne malé dieťa neklame a akonáhle ho začnú „vychovávať“, tak začne klamať?
No práve preto. Výchova často vedie ku lži. Malé dieťa spočiatku povie, čo urobilo, nerozlišuje medzi dobrým a zlým. Teda presnejšie, medzi tým, čo chce vychovávateľ a tým, čo on nechce. Malé dieťa sa spočiatku prizná. Potom ho vychovávateľ potrestá. Začne sa báť a nabudúce vám bude klamať. Oveľa lepšie, ako takto „vychovávať“, je dieťa poučiť. A odpovedať mu vždy, keď sa pýta a nepoučovať ho len vtedy, keď sa nám to hodí.
Lenže, vieme my žiť bez strachu? Keby sa ľudia nebáli trestov, kradli by ešte viac, aj zabíjali, aj smilnili by hlava-nehlava… Takže je strach nutný?
Strach pred trestom síce potláča pudovosť nevedomých, presnejšie – málo vedomých, ale nezabezpečuje vedomú spoločnosť. Nepotrebuje strach ten, kto má v sebe úctu.
Úcta je ten nebeský kľúč k pochopeniu, porozumeniu i skutočnej láske.
Úcta na duchaplnej ceste lepšia, ako strach. Na vedomeckom chodníku je vám na nič bohabojnosť. Nepotrebujete „bojnosť“. Potrebujete ale úctu. Úctu aj k duchovnu, isteže, ale takejto úcty niet bez úcty ku vteleným bytostiam. Úcta ku predkom i rodičom, nech už máme akékoľvek výhrady. Je to stále ten istý príbeh. Deti vytýkajú rodičom to i ono… A keď rodič odchádza z tohto sveta, vtedy pochopia, čo všetko i dal, napriek chybám, ktoré mu dieťa vytýka, či už viac, alebo menej oprávnene. Úcta nie je zbožňovanie. Úcta je úcta.
DUCHOVNÉ KOREŇOSLOVIE
Slovo „úcta“ je odvodené od slova česť. Česť – praslovansky čъstъ, znamená hľadieť na niečo (priamo). Česť v praslovančine súvisí s koreňom „čit“. Koreňom slova „čítať“ – praslovansky čisti, a to z „čit-ti“, je čit, teda múdrosť. Tak isto, ako v indoárijskom védskom jazyku a sanskrite je múdrosť „čit“. To všetko je z významu „hľadieť, pozerať priamo“ Úcta súvisí aj jazykovo, aj duchovne s múdrosťou. Pôvodne „čítať“ neznamenalo len lúštiť znaky (písmená), ale prijímať vedomie, múdrosť všeobecne. Napríklad dodnes – čítať zo stôp, „vyčítať mu z očí“, čítať z iných znamení, ba až čarovné „začitávanie“ (začitávanie nemoci, či začitávanie proti urieknutiu, porobeniu…).
Oproti úcte a čítaniu (múdrosti, vedomiu) stojí klam. Proti priamemu videniu stojí ohýbanie, krivenie, knísanie, nakláňanie skutočnosti. Lebo toto je základom praslovanského slova „klamati“ a to súvisí s klonením, teda s ohýbaním (skutočnosti, pravdy).
Áno, pravdivosť a priamosť súvisí so cťou a úctou, kým ohýbanie, knísanie, klamanie, lož – súvisí s neúctou a nevedomstvom.
Tak kde sa to začína? V detstve. Klameme deti, až sa hory zelenajú. Oni by sa zelenali aj bez toho a krajšie. Klameme deti vedome i nevedome.
AKO KLAMEME DETI VEDOME?
„Prestaň, lebo ťa zoberie ujo… „ , straší mamka svoje dieťa, iste ste to zažili , pisateľ v meste predvčerom. Jasné, že by ste to dieťa nevzali. Načo tá myšlienka na zločin? Prečo? Lebo … dieťa sa má báť, aby bolo „dobré“. Ono nebude dobré, bude len ustrašené. Čo je dobré na ustrašenosti? Ako má z neho vyrásť vyrovnaná, vedomá žena, alebo nebojácny a pritom priateľský chlap, keď ho už od detstva strašia? Chcete vychovať kriváka? Tak ho strašte. „Aha, zje ťa havo, keď nebudeš dobrý…“. Áno, filmový tvorca by sa takému námetu potešil. V lepšom prípade si to v noci predstaví a pociká sa. V horšom prípade sa bude báť psov. Pes ako dravec hneď vidí strach. Kto má strach, ten je obeť. Pes to vidí, že sa ho dieťa bojí. Môže sa stať, že po dieťati naozaj pôjde a to len preto že ste sa ho naučili báť. To nie je výmysel. Gazdovia na cisárskom mali koňa. Žrebca. Ten hrýzol, kopal, naháňal ľudí… Bol v elektrickom oplotku. Išiel okolo chlapec. On nevedel, že sa má báť koňa. Skrátil si to cez oplotok. Všetci strnuli, keď videli, ako sa k nemu prihnal žrebec. Šiel mu pri pleci ako psík. Síce päťstokilový, obrovský, nebezpečný, ale priateľ. Chlapec prešiel popod ohradu a pokojne odišiel. Okrem toho chlapca to už nikto nedokázal. Predali ho. Skončil viemeako.
Neučte sa deti báť. Nestrašte deti bobom. Bude sa i to potom snívať, ten „bobo“. Vyrobíte stresované dieťa. Bude sa mu opakovať sen. Ako ho bobo naháňa, ako nemôže ujsť. Bude sa mu to opakovať aj v dospelosti. Taký bobo môže mať tisíc tvári. Bude ho vidieť i cez deň. Jeho konanie bude útek, alebo útok. Útek a útok, bojuje a bojí sa. To je veľmi podobné zvukovo i duchovne. Utlačovatelia sú ustrašené deti, ktoré sa dostali k moci. Mamy, nevyrábajte otrokárov a otrokov. Neučte sa deti báť výmyslov, ktoré ste dostali, keď ste boli malé dievčatká. Chváľme dary, duchovno i dobrozvyky predkov. Ale zlozvykov sa zbavme. Neprenášajme ich na ďalšie pokolenia. Nemučme svoje deti.
Mami, a ako som sa narodil? Nó, priniesol ťa bocian. To je zase čo za výmysel? Máte strach, tak klamete deti už od mala? Z čoho máte strach? No predsa zo svojej prirodzenosti, zo svojho prirodzenia. To je vaše peklo – tak vás to učili po tisíc rokov. Učili vašich predkov, že pohlavné veci – jebanie, pička a kokot, že sú to neslušné a zlé veci. Zrazu hovoríme latinsky, sme učený sťa falus, penis, koitus a vagína. Tým sa to má vyriešiť, hovorením v cudzej reči? Vy ste sa narodili neslušne? Narodili ste sa zle? Nie. Narodili ste sa tým najlepším spôsobom. Rodičia sa mali radi. A tato dal mamke semienko a mamka potom porodila dieťatko, a to si bol ty. Nosila ťa v brušku a potom si vyšla (vyšiel) z takého otvoru na rodenie detí vonku, vieš? Čo je na tom hriešne? Je to božské. Je to posvätné. Keď budete deti klamať, znížite im múdrosť. Zbavíte ich jasnovidnosti. Urobíte z nich nevedomcov. Bude žiť v strachu a nečistote a toto im aj odovzdáte. Alebo – alebo sa vydáte na neľahkú, no očistnú cestu pravdy.
Darčeky nosí Ježiško. Prečo dieťaťu nepovieme, že darčeky dostane na sviatok Slnko (Slnovratu), alebo na sviatok Ježiška (Vianoc), alebo už akýmikoľvek slovami, ale v súlade s pravdivosťou? Raz bude sklamané.
Keď zistí, že je to podvod. Keď zistí, že ste ho klamali. Keď zistí, že ste mu nepovedali, ako to bolo v skutočnosti.
Klamstvá dávajú deťom a aj starcom. Prečo klamať o zdravotnom stave? Nikto z ľudí nemá povedať, kedy nemocný umrie. Stávajú sa aj zázračné vyliečenia. Ale netreba klamať o zdravotnom stave. Podobne, ako na dospelosť, tak sa treba pripraviť aj na smrť. Je to dôležitý úkon. Netreba ľudí oberať o rozlúčku s týmto svetom len preto, že sa bojíme. Každý strach má svoj začiatok i koniec. Dovoľme ľuďom rodiť sa i umierať dôstojme. Statočne. Vedome. Bez strachu. V pravde a láske.
To sa týka aj zvierat. A rastlín.
Isteže, prvý krok ste vy. Prvý krok je „ja“. Naučme žiť svoje „ja“ v pravdivým postupom. Zbavme sa lži. Zbavme sa strachu. Pozrie sa pravde do očí. Keď prestaneme klamať seba, až potom môžeme prestať klamať iných. Taká je cesta vedomecká.
Žiarislav, 13. 9. 2012, Vedomecké state.
podobné články:
20.9.12 DARUJTE DEŤOM ZDRAVÉ ZUBY – Raz sa vám poďakujú, že ste ich nepodplácali sladkosťami
25.5.12 DOBRODRUŽNÁ CESTA DO VLASTNEJ ZEME
Zdroj: Ved.sk
