„Potrebujem kožuštek – vestičku. Takú akurát na mňa, na tu hornospišskú jar“. Povedala som si asi tak mesiac dozadu. A ajhľaho.. prišiel mail od Rodnej cesty, že bude Vedomecká Univerzita – Šitie a príprava odevov. No nič nie je len tak.
A vybrala sa Katarína do Tišnova, na Moravu. Pekne miesto to je, vôkol sú kopce, na nich rozhľadňa kukajúca na Jihomoravský kraj a vrch zvaný „Květnice“ na ktorom je vzácne nalezisko minerálov a niekoľko malých jaskýň. Ako som sa dozvedela neskôr, májová Univerzita – Vedomectvo a milovanie, bude prebiehať tiež v Tišnove, na tomto krásnom mieste.
Bolo veselo, živo a odpočinkovo. Atmosféra domácej pohody a blízkeho kruhu. Dobré vegánske jedlo od kuchára Honzy túto rodinnú atmosféru dotváralo.
Šili sme ostošesť. Chlapci košele, dievčatá šaty. Katarína nakoniec vestu.
Doniesla som si kožky z teliatka a predstavu kožúška na mieru. Kreslenie, meranie, skúšanie a zas meranie, strihanie a prvé stehy. Skúšanie a šitie, šitie, šitie. Všetci ručne, bez stroja. Dva dni sústredenej práce. Dva dni hovorov, vtipu a smiechu. Práca i do noci, nechcelo sa spať pri takomto tvorení.
A hovorení. Človek i múdrejší odchádzal, pretože sa podozvedal dačo o duchovne predkov, o ich zvyklostiach a spôsobe života, o tom čo jedli, ako žili, ako sa obliekali, ako bývali, čo znamená tento zvyk a čo tamtá výšivka, prečo sa spieva táto pesnička na západe inak ako na východe, prečo Tublatanka hrá koledu v temperovanej stupnici, keď je originál v lydickej.. Dosť často veci, ktoré sa v bežnej škole človek nedozvie. Prečo, ako, načo, pýtali sme sa a rozprávali, podozvedali a naučili, dali vedomosti do súvislostí. A i viac menej došili to, čo chceli došiť.
„Mám pekný kožuštek a ušila som si ho sama!“
Oj, aká som rada. Také veci sa nosia ináč ako tie z obchodu. Vážim si ich veľmi, tak ako moju prvú lyžicu čo som si vystrúhala z dreva. Koľko lopoty roboty s tým bolo, človek by ani nepovedal. Ale odvtedy ani inou nejem a i viac mi chutná. Kožuštek ešte došijem. A sukňu čo mám skoro hotovú, donesiem na aprílovú univerzitu, bude vyšívanie a význam symbolov na našich slovanských výšivkách. Prídem, pretože chcem vedieť čo si obliekam a aký symbol si vyšiť, aby mi bol nápomocný v bytí a žití.
Chvála za tento čas, dobre strávený. Páčil sa mi. I nápad robiť univerzity striedavo, raz na Slovensku a raz na Morave. Tento víkend bol i peknou ukážkou našich dobrých slovensko-českých vzťahov a česko-slovenských vzťahov.
Veľmi si cením keď je teoria prestúpená praxou. Hovory a činy. Tak ako to bolo i teraz.
Teším sa na ďalšie Vedomecké vzdelávanie, toto celistvé učenie, ktoré má hlboký význam pre mňa, pre mojich blízkých i celý Všehomír. Chvála.
obrázky:1- 4 Katarína, 5 -slav-
podobné články:
12.4.-14.4.13 – Vedomecká univerzita VEDOMECKÉ KRESLENIE a zdobenie odevov – viac TU
Zdroj: Ved.sk
