K výročiu príchodu a prevratu Cyrila a Metoda.
V týchto dňoch pre mnohých nepríjemného výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie sme sa dočkali viacerých nepravdivých správ, ktoré sú v rozpore s našou kultúrou a právnym poriadkom rozširované za podpory štátu „našimi“ masmédiami.
Najväčšou nepravdou je správa, že Cyril a Metod by mali byť údajne zakladateľmi našej kultúry.
Kultúra sa môže prejavovať napríklad v duchovnej, ale i v hmotnej rovine.
V duchovnej rovine sme mali dávno pred Cyrilom a Metodom celostnú kultúru prejavujúcu sa uctievaním Matky Zeme, Slnka, posvätných živlov a divov a duší a takisto uctievaním duchovna našich predkov. Túto kultúru celostného súladu Cyril a Metod nielenže nezaložili, ale ju naopak – ničili a zakazovali.
V duchovnej rovine sme mali už dávno pred Cyrilom a Metodom demokratické zriadenie, ktoré sa dnes vo vede označuje ako rodová demokracia. Tá je našim dnešným požiadavkám i užitému spoločenskému zriadeniu omnoho bližšie, ako cirkevná diktatúra solúnskych aparátnikov, ktorú oni zavádzali a ich totalitné spôsoby neskôr napodobnili komunisti. Je to práve pôvodná predkresťanská rodová demokracia, ktorá je predstupňom nášho demokratického stavu.
Slovienčina ako liturgický jazyk nie je v cyrilometodskom období žiadnou novinkou, ba práve naopak. Všetky slovanské kmene mali pôvodné obrady vo svojom pôvodnom jazyku, tak sa modlili k svojim pôvodným božstvám a to určite v rodnej reči.
Cyril a Metod zaviedli vyrubovanie svätohájov, ničenie sôch a pôvodných svätýň a ničenie akýchkoľvek pamiatok spätých s pôvodnou vedou a vierou, takže dôsledky ich činnosti nám dodnes bránia v poznaní našej pôvodnej kultúry, ktorú oni totalitným spôsobom zakázali.
Slovania používali už pred Cyrilom a Metodom viacero písiem. Hlaholika nie je prvým slovanským písmom. Je viacero strohých záznamoch o slovanských písmach, ktoré však boli fanatickými „kresťanmi“ ničené spolu s inými duchovnými artefaktami.
Cyril a Metod neboli ani prvými kresťanmi u nás a ani sa ako prví neprihovárali k predkom slovanským jazykom. Všetky kresťanské vlny sa prihovárali k našim predkom v jazyku našich predkov, veď inému by Slovania, ako v tej dobe najrozsiahlejší národ Európy, ani neboli ochotní rozumieť.
Skutočnosť, že nám vnucovali násilím kresťanstvo v slovanskom jazyku, je porovnateľná so skutočnosťou, keď vám niekto vnucuje nejaký iný cudzí režim v našom materinskom jazyku, čo sa aj neskôr stávalo (komunizmus, fašizmus).
Cyril a Metod sa okrem prekladov biblických textov do staroslovančiny predviedli totalitným „Súdnym zákonníkom pre ľud“, (prípadne „Ustanovením svätých otcov vladárom“…), v ktorom zakázali pôvodnú duchovnú kultúru. Tento predovšetkým Metodov totalitný zákon stanovoval tresty za pôvodné duchovno, ako predanie celej občiny v prospech cirkvi – teda zhabanie majetkov dediny v prospech cirkvi a predanie občanov , ktorí uskutočňovali obrady pôvodného vyznania, do otroctva. Ďalej stanovoval za pôvodné duchovno rôzne tresty od šikanovania, hladovania až po mučenie a zmrzačenie. Skutočnosť, že agenti Byzancie nahradili v tomto byzantskom zákonníku upálenie zmrzačením, ešte nie je dôvodom na bezbrehé svätenie ich osôb a činov, ktoré dali na našom území právny základ pre neskoršiu inkvizíciu.
Hlaholika nebola všeobecným literárnym písmom, ale len písmom pre biblické náboženstvo, cirkevné a cirkevnoštátne zákony a nariadenia a ideologické spisy ospevujúce zavádzanie cirkvi (Moravsko panónska legenda).
Argument, že staroslovenských predkov by ako pohanov „kresťania“ vyvraždili, ako sa to stalo Polabským Slovanom, teda že nás zachránili Cyril a Metod násilným krstom (zhora, teda nie z ľudu, ale od kniežaťa), je akousi špekulatívnou teóriou menšieho zla. To, že totalita na dlhý čas vyhrala, ešte neznamená, že by sme menšie zlo mali svätiť ako dobro.
Cyril a Metod nezavádzali kresťanstvo, ale cirkev. To je rozdiel. Dôkazom je ich „Súdny zákonník pre ľud“, ktorý nebol milostivý na spôsob Ježišovho učenia, ale bol písaný tak, aby sa cirkev obohatila a zničila pôvodnú duchovnú kultúru národa.
Jedným z následkov násilného zavádzania totalitného náboženstva je aj dlhodobá strata občianskych slobôd, ktorá vyplynula z poddanského a nevoľníckeho postavenia väčšiny domáceho obyvateľstva. Iným následkom je duchovné odtrhnutie človeka od prírody, čo dnes výrazne pociťujeme.
Cyril a Metod u nás vládli krátky čas. Potom ich vystrnadili nemeckí katolíci a vzápätí sa na sto rokov obnovilo pôvodné duchovno. Tak, ako oni predali občiny do otroctva, tak aj ich žiakov predali do otroctva nemeckí kňazi. Potom bolo na Slovensku desiate storočie bez cirkvi a až potom sa obnovil katolicizmus, nie cyrilometodské byzantínstvo. Pre ľudí s úctou k pôvodnej kultúre je pomerne jedno, ktorá cirkev im zavádza totalitu. Totalita s obradmi v cudzej reči spôsobila aj to, že ako cudzia sa domácemu obyvateľstvu nedostala tak rýchlo pod kožu a vďaka tomu máme na Slovensku rodné – prírodné duchovno aspoň trochu zachované.
Písmo v zásade ako také nevymysleli Cyril a Metod, písmo vyvinuli takzvané “pohanské“ národy a Cyril a Metod na ich podkladoch potom vyvinuli hlaholiku. Hlaholika dnes je len síce zaujímavým svedectvom o našej reči, ale u nás nemá žiadne živé nasledovníctvo, keďže používame „pohanskú“ latinku.
Metod dokázateľne požíval neetické spôsoby vydierania, ktorými chcel dosiahnuť rozšírenie svojej moci. Patrilo k nim napríklad stolovanie „pohanov“ na zemi (viď príklad kniežaťa Bořivoja), ako aj výpalnícky list vislanskému kniežaťu pôvodného vyznania, po ktorom nasledovala križiacka vojenská invázia (moravsko-panonská legenda).
Odmietame označovanie Cyrila a Metoda za svätcov mimo cirkevného slovníka, teda v štátnych masmédiách a štátnických úkonoch, pretože je to urážkou občanov pôvodného vyznania.
Opakovane odmietame dobové aj súčasné označovanie občanov pôvodného vyznania ako „pohanov“. Takéto rozdeľovanie občanov považujeme za šírenie nenávistnej ideológie, ktoré je v rozpore s našou ústavou a budeme sa voči takémuto šovinistickému postupu brániť dostupnými právnymi prostriedkami.
Cyril a Metod našu kultúru nezaložili a ani nezaložili jej základy.
Kultúra pred Cyrilom a Metodom bola našim predkom vlastná a dodnes ju využívame v každodennom živote.
Neolitický rozvoj priniesol dávno pred metodským prevratom obrábanie zeme, poľnohospodárstvo a chov zvierat, čo je kultúra.
Stredoeurópska kultúra kruhových svätýň – rondelov spred 7 000 rokovo priniesla správy o astronomických znalostiach predkov a o slnečno-mesačnom kalendári, ktorý dodnes používame, čo už aj vtedy bola kultúra.
Kolo sviatkov slovanských je dodnes zachované v našom kalendári a cirkvi ho len pozmenili vo svoj prospech. Toto kolo pôvodných sviatkov bolo a je našou pôvodnou kultúrou.
Predkresťanská, rodová spoločnosť dala podklad pre demokraciu a takisto manželstvo, posvätenie detí, kultúru mena a ďalšie prejavy kultúry rodiny – to všetko tu bolo už dávno pred Cyrilom a Metodom.
Reč – jazyk Slovenov (Slovanov) bol vyvinutý už dávno pred Cyrilom a Metodom a dnešná slovenčina bola vyvinutá a ustanovená vďaka predkom mimo ich pôsobenia.
Slová, ako Boh, slovo, veda a ďalšie slová zachytené v hlaholskom písme sú staršie, ako kresťanstvo a pochádzajú z našej pôvodnej duchovnej kultúry.
Predstavovať Cyrila a Metoda ako zakladateľov našej kultúry je skôr nevedomým, alebo neúctivým, až nechutným výsmechom našej vlastnej, spoločnej, pôvodnej kultúry.
Keďže sme prežili, videli, počuli a vydržali komunistické filmy ospevujúce diktátorov rôzneho zrna, vydržíme aj toto.
Berte ale na vedomie, že sa proti tomuto vymývaniu mozgov a prípadnému ďalšiemu útlaku v metodskom duchu budeme strmo brániť. Nebudeme oslavovať „vierozvestcov“, ktorý by nám chceli obmedzovať našu slobodu, ničiť naše posvätné miesta a zakazovať kultúru a duchovno našich predkov a nás. Urobíme opatrenia, aby sa naše deti nenavštevovali školy, v ktorých by im hrozilo vnucovanie totalitných vysvetlení dejín a neúctu k našej pôvodnej duchovnej kultúre.
Oslavovať duchovný útlak a zákaz pôvodnej duchovnej kultúry je porušovaním našich osobných, národných slobôd, ako i slobody vyznania.
Kresťanstvo je len jedným z výhonkov duchovnej kultúry nášho národa a ľudstva. Áno, je to dôležitý výhonok, ale nemali by sme sa tváriť, že je to celý strom. Bez stromu – bez kmeňa – pôvodného duchovna, by nebolo výhonkov a teda ani kresťanstva, ktoré je len jednou z viacerých podôb našej kultúry.
Žiarislav (Vedúci Rodného kruhu – spoločnosti pre pôvodnú – prírodnú kultúru)
kresba: Zničenie sochy Svantovita a slovanskej kultúry v Arkone na Rujane – r.1168 z knihy: Swiat dawnych Slowian – Zdeněk Váňa, Artia Interpress, 1983
podobné články:
28.6.13 SÚDNY ZÁKONNÍK PRE ĽUD, USTANOVENIE SVÄTÝCH OTCOV,… súbor skenov
27.6.13 ŠTÁTNA NEÚCTA K DUCHOVNU PREDKOV
21.11.12 Konštantín a Metod zakázali pôvodnú kultúru našich predkov a ustanovili náboženské prenasledovanie DRUHÁ STRANA „SVäTEJ“ MINCE
23.2.12 „Pohanské“ povstania Slovanov – článok z tlačenej RC
22.2.12 Je čas na odluku cirkvi od štátu. Po vyše tisícsto rokoch. CIRKEV – RADCA POLITICKÝCH STRÁN
30.9.10 PREČO ŠTEFAN KRÁĽ ZA SVäTÉHO VYHLÁSENÝ BOL alebo AKO IŠIEL VAJKO ZA KARIÉROU článok TU
Výzva na zavedenie výuky pôvodnej kultúry v slovenských základných školáchTU
Výzva na uznanie našich pôvodných sviatkov TU
Zdroj: Ved.sk
2 komentáre
No, pôvodná kultúra je tá, ktorá bola na začiatku, čiže za čias Adama a Evy. Táto skutočne pôvodná kultúra má vo svojom centre uctievanie pravého Boha, to jest toho Boha, ktorý stvoril nebo i zem tak, ako to správne uvádza Sväté Písmo. Konverzia z pohanstva ku kresťanstvu je návrat k pôvodnej kultúre, a toho nástrojom boli sv. Cyril a Metod. Bohu vďaka!
Časy Adama a Evy – to je pojem z biblického bájoslovia. Už podľa knihy Genezis sa to týka len Židov, keďže deti Adama, ako som čítal v tejto časti Biblie, ohrozovali iní ľudia (akí iní???). Dnes vieme o rôznych duchovných stupňoch vývoja človeka a o vývoji od praveku – kamennej doby staršej, cez mladšiu, cez neolit – pôdohospodárstvo, dobu bronzovú, železnú až po súčasnosť. Schopnosť rozlišovať sa mnohým zdá byť dôležitá. Cez celé tieto veky sa pôvodné duchovno vyvíjalo a dôslednejšie zákazy boli možné až v období štátov a rozvoja médií, teda v podstate nedávno. Z pohľadu jediného náboženstva svet môže vyzerať napohľad inak, ako pri rozhľadenom nazeraní.