V tomto roku sa stala vec nevídaná. Porodila koza sedemapolmesačná. Tri kozy z dvadsaťčlenného stáda porodili už v novembri.
Keby to človek nevidel na vlastné oči, tak tomu len sťažka uverí. Vážna bola najväčšia dojka. Mala dcéry Vážku, Sivku a Nošku. Vážna po tom, ako si zlomila nohu a poťahala šľachu,sa už držala viac pri dome. Až kým nezožrala hrniec lekváru, po čom sa zdula.
Po jej smrti zabil medveď jej dcéru Nôžku. Tá nemala chovnú kozu, ale capa vrhla, čo naberal kozy, takže krv dobrej dojky zostala v stáde. Vážka ale nevrhla žiadnu chovnú kozu. Spravidla capa. No a v tomto roku vrhla Ponožku. Bol to posledný vrh , neskorí, dubňový. Ponožka sa narodila 6. 4. 2012 a nedala sa z nikým zmýliť. Nemá kamzíčie pruhy, bežné v našom stáde, ako jej dve rovesníčky. Je tiež hnedá, ale na jednej nohe akoby mala bielu ponožku. Zámena je vylúčená. Ponožka bola tak dobre kŕmená Vážkou , z jej jediného struka (o druhý prišla po ťažkom zápale), že vzrastom sa vyrovnala dvom rovesníčkam, narodeným skôr – už v zimných mesiacoch.
Koza v stáde s prístupom capov zvykne rodiť v zime, alebo na jar. Je kotná 5 mesiacov. Mnoho nakrytí máme v knihe záznamov. Nikdy sme nezaznamenali výraznejšiu odchýlku od 5 – mesačného tehotenstva.
To znamená, že Ponožka bola nakrytá vo veku 2 a pol mesiaca! Takéto niečo keď sa stane, poviete si, tak chudák plod isto pôrod neprežije. Koza na tom bude zle. Hm.
Človek práve majstroval pri stajniach, obíjal žrďami novú strungu na dojenie. Kozy prišli, zavrel ich do stajne a po nejakej chvíli počul zvláštne, naliehavé mekotanie. Vošiel dnu a cez 19 kôz svietilo úplne v zadnom rohu biele brucho inak hnedej Ponožky. Ležala taktrochu na boku a spod chvosta jej už trčal pišťok. S úžasom sa díval na rodiacu mladučkú kozičku a pomohol jej. Ukazovákom urobil hmat, aký používa pri prvostkách, keď sa mladé nemôže vytlačiť von. Šteklivé krátke masírovanie ukazovákom uvoľnilo rodidlá Ponožky a hlavu aj s prednými labkami pomalyčky, jemne pokyvkával do bokov, až mu mláďa zostalo v rukách. Položil ju k vyjavenej koze a vzdialil sa. Ponožka sa najprv splašila a chcela vybehnúť von z priečinku, ale vzápätí zistila, že za ňou niečo je, začala mláďa oňuchávať, zakrátko vylizovať, až ho celé pekne vyčistila. Mláďa sa v krátkej dobe postavilo na nohy a našlo si blahodarný cecok, z ktorého cucala mlezivo zo svojej mamy, ktorá tesne predtým cucala mlieko zas zo svojej mamy. Kojené dieťa porodilo dieťa. A nie hocaké. Pekné, zdravé, životaschopné. Je síce pravda, že tuto, na voľnej paši , rastú a dospievajú zvieratá skôr, ako niekde v stajni, či na úväze, ale toto je naozaj nevídaná vec. Zázrak, povedal si človek, zázrak. Keďže Ponožka mala malé vemienko, človek odojil niečo z jej mamy – z Vážky, ktorú už aj tak Ponožka, odovretá s mláďaťom v priečinku, cucať nemohla. A tak narodená kozička cucala svoju mamu a od človeka ešte dostala prvé tri dni príkrm z mlieka babky. Aj Ponožka, aj Nežná ale vyzerajú už od pôrodu veľmi dobre. Príkrm sa už ukazuje ako zbytočný, nechávame ich tak.
Mladá kozička sa narodila svojej sedemapolmesačnej matke 17. novembra. Dostala meno Nežná.
Pár dní na to porodila Smotana. Tiež kozičku. Keď človek prišiel do stajne, už bola trošku očistená a napitá.
Dnes, 27 . novembra, porodila ďalšia koza, Šumná. Prišli sme z dediny, lebo sme práve vyvesovali články a oznam na Rodnú cestu. Riadne prituhovalo, prišli sme už dosť neskoro večer. Zem bola stvrdnutá na ľad. Človek zatvoril kozy, časť z nich bola v ovčej stajni a vo vozovni. Vyzerali byť všetky, ale ich hneď nespočítal, lebo sa náhlil narúbať triesky na podkúrenie. Rozkúril v peci a keď ukladal malého, hrial ho pod perinou a zaspal s ním na chvíľu. Len čo sa z peci vyvalila rieka tepla, Lada zaspala tiež – pri peci , na pohovke. A tak došlo k počítaniu kôz až pri prebudení pred polnocou. Zo Šumnej trčala pupočná šnúra a tak sme vybehli s baterkami do nočnej mimoriadky. Lada hneď natrafila na dve novorodeniatka vo vozovni. Ležali tam očistené a suché, v mraze. Hneď sme ich priložili ku Šumnej. Obidvaja vyzerajú byť šumní. Pre istotu dostali aj mlieko zo Smotany, ktorej malá kozička – Nežná – stíha vypiť len jeden cecok. Capkovia vyzerajú, že sú v poriadku.
No a zdalo sa, že táto stať je už dokončená, nadránom. Tak si človek spokojne ľahol a keď sa zobudil, na svete už bolo ďalšie kozľa. Druhostka Tvárička, dcéra Pisanky. Štvtá koza v novembri.
A tak človek húta, čo to znamená, tieto štyri novembrové pôrody. Po desať rokov sa prvé mláďatá rodili obyčajne k Zimnému Slnovratu, k Vianociam, či ku dňu mláďatiek. A teraz – o mesiac skôr… Tri kozy…
Hm. Táto zima bude hádam zvláštna.
podobné články:
14.3.13 Prvé jarné kozľa: HÁJKO V HÁJI – Z vrchárskeho zápisníka
20.4.12 Gazdovský rozhovor so Žiarislavom o slovenskej lazníckej koze
8.1.12 VRCHÁRSKE VZRUŠENIE – Z rodocestného zápisníka
Zdroj: Ved.sk
