Na nedeľnom sneme Gazdovskej obrody v Zelenči (21. 2. 2016) položili prítomní gazdovia otázku, ako označovať potravinové výrobky z pestovania a chovov prírodných hospodárov. Prebrali sme v skratke doterajšie používanie označení, ako „bio“, „organic“, „eko“, „natural“ a podobne. V súlade s prirodzeným slovným prejavom v našej oblasti nakoniec však u prítomných jednoznačne zvíťazilo označenie „PRÍRODNÉ“.
Prírodní hospodári, ktorí po veľkom celoslovenskom zhromaždení zostali aj na nedeľu, prejednali niektoré spôsoby práce Gazdovskej obrody. Zhodli sa na označení zodpovedajúcich potravinových výrobkov slovom „prírodné“.
Týmto slovom už nejakú dobu sú označované výpestky a syry zo strediska Na Medzi. Význam označenia PRÍRODNÉ je v našich oblastiach jednoznačný – označuje potraviny vypestované, či inak pripravené prirodzenými spôsobmi a prostriedkami. Teda – ak ide o pestovanie a úpravu rastlín, medu, či mliečnych výrobkov a podobne, tak označenie „prírodné“ znamená, že potraviny sú vypestované, dochované, spracované či vyrobené bez chemických prípravkov alebo s najmenším bežne možným použitím chémie. Úplne bez chémie sa dajú niektoré potraviny dopestovať len ťažko – napríklad aj prírodní včelári používajú na odstránenie invázneho klieštika, ktorý výrazne ohrozuje včelstvá, vydymenie tlom s kvapkami chemikálie alebo menej často umelo vyrobenou kyselinou mravčou. Alebo – odčervenie dojných zvierat je z hľadiska bezpečnosti chovu potrebná vec. Ale táto, pre niektorých jediná „operácia“ uskutočnená raz za polrok s prostriedkom vyrobeným v laboratóriu, sa dá sa spraviť aj jemnejšími prostriedkami, ktoré prejdú tráviacim ústrojenstvom a ochranná lehota je len 3 dni, a nie chemikáliou vpichnutou do svalu odkiaľ sa dostáva hneď do krvi s ochrannou lehotou 30 dní… Teda – je jasné, že „najmenšia možná miera“ nie je presne stanovená norma.
V Gazdovskej obrode predpokladáme, že pravidelný odberateľ má možnosť zhovárať sa s prírodným hospodárom a navštíviť jeho hospodárstvo. Prírodný hospodár, ktorí spravidla využíva predaj z dvora a iné jednoduché spôsoby, teda nemusí v pote tváre vybehávať osvedčenie „bio“, ktoré ešte nemusí byť zárukou najväčšej možnej prirodzenosti, ale môže svoje potraviny označiť ako „prírodné“ a podobu prirodzenosti svojho hospodárstva môže vysvetliť a ukázať zákazníkom. Pritom nejde len o použitie, či nepoužitie chemikálií, ale ide napríklad aj o spôsob chovu zvierat. Aj tu môže mať prírodnosť rôzne podoby a je aj na spotrebiteľovi, aby si vybral, aká prirodzenosť mu najviac vyhovuje. Je teda jasné, že vajíčka z chovu sliepok väznených na najmenšej možnej ploche, či syr zo zvierat, ktoré sa ani v lete nepasú na tráve, či výrobky z mlieka a iné získavané vyhnaním s použitím rastových hormónov, preventívnych antibiotík, hormonálnych dopingov a iných chemických urýchlovačov ako prírodné určite označovať nemôžeme. Tiež domáci lekvár s chemickými pektínmi by sme slovom „prírodné“ označovať nemali. A keď má chovateľ zviera po celý čas na reťazi, tak to tiež bežne ľudia nepovažujú za prírodný chov.
Na februárovom Zhromaždení Gazdovskej obrody teda prítomní dohodli označovanie PRÍRODNÉ. To ale neznamená, že by to tak museli robiť vždy a všade všetci členovia tejto spoločnosti. Gazdovská obroda združuje slobodných hospodárov, ktorí môžu svoje výrobky označovať, ako uznajú za vhodné. Označenie „prírodné“ však bude podľa všetkého v tomto okruhu základným označením pre výrobcov a milovníkov prírodného hospodárstva.
-rc-žs-
snímka: Vidimír
