Ku knihe Návrat Slovenov v duchu a slove zrušil Martinus čitateľské recenzie.
Podľa správy uverejnenej na Sme.sk z 24. 10 2016 Kníhkupectvo Martinus ruší diskusie pod konšpiračnými knihami „kníhkupectvo Martinus už niekoľko mesiacov rieši, ako pristupovať ku knihám, ktoré šíria nezmysly a konšpiračné teórie. Najprv k týmto dielam priradilo upozornenie, od minulého týždňa pod nimi ruší aj čitateľské recenzie“.
Pod zaradením knihy Návrat Slovenov v duchu a slove medzi knihy šíriace nezmysly je podľa dostupných zdrojov podpísaný len jeden autor – Branislav Kovár, ktorý v Denníku n vedie webovú stránku pre históriu ako svoj podnikateľský projekt. Ten, ako archeológ zameriavajúci sa na využitie prírodných vied pri mayských vykopávkach, „recenzoval“ knihu o slovanskej duchovnej kultúre, teda knihu mimo svojho odboru – s obsahom do veľkej miery etnografickým, tiež filozofickým, s dôrazom na etymológiu slovanského duchovného slovníka. Čo by nemuselo vadiť, keby šlo o skutočnú recenziu, alebo aspoň o snahu priblížiť sa tomuto žánru. Namiesto toho sa však predviedol vo vzťahu k tejto knihe len niekoľkými riadkami v paškvilovom odseku v inak rozsiahlejšom článku 5 zbytočných kníh, v ktorom sa pokúsil o jednotné zhodnotenie a zaradenie akostne rôznych diel, ktorých autori používajú aj rôzne pracovné prostriedky. Zámienkou pri tomto (žeby politicky motivovanom?) akte, bol jeho vlastný výmysel o „slovenskom Buddhovi“ a „slovanských neolitikoch“, ktorý on v uvedenej knihe vzhliadol. K tomuto pisateľ knihy dal svoje vyjadrenie (Ako archeológ vyvrátil svojho slameného panáka ).
Viacmenej sa zdá, že tento jediný paškvil, od autora, odvolávajúceho sa (oprávnene?) autoritou Slovenskej akadémie vied (v politickom bulvári aj náležitou fotografickou štylizáciou, akoby ju mal reprezentovať), postačil na zaradenie hore uvedenej knihy medzi knihy šíriace nezmysly. Žeby ako záruka dôvery naozaj stačil magisterský titul a publikovanie v politickom denníku?
Na pôde Slovenskej akadémie vied ani za 27 rokov demokracie nevzniklo žiadne celostnejšie dielo o pôvodnej duchovnej kultúre Slovákov a Slovenov. Namiesto zaplnenia tejto medzery sa tu zjavil ctižiadostivý „užitočný horlivec“ Branislav. K., ktorý v tomto smere síce tiež nič nespravil, ale zato sa posnažil vytesniť z kníhkupectiev jediné dielo, ktoré o tejto téme cielene a otvorene pojednáva. zdroj snímky: http://www.pluska.sk/fotogaleria-plus7dni/?foto=kovar.jpg&clanok=941400
Že kníhkupectvo Martinus prijalo za svoje hodnotenie jediného redaktora z jediného blogu, je problém tohto, inak vplyvného kníhkupectva a distribučnej siete. K tomuto sa dá dodať len toľko, že v týchto dňoch pripravujeme tretie vydanie knihy Návrat Slovenov v duchu a slove a že na iných distribučných sieťach knihu takto nezaradili a diskusie o nej nestiahli.
„Zisk z ich predaja kníh„, pod ktorými je v Martinuse zákaz diskutovať (pridávať recenzie) bude vraj podľa tohto kníhupectva „putovať na neziskové organizácie, ktoré vedú deti k tolerantnosti a kultúre„. Dodajme len, že v našom okruhu si viac ceníme slobodu slova, než zisky z predaja kníh. Ktoré aj tak dostanú nejaké spolky bez vzťahu k našej prírodnej kultúre.
Na záver poznámka. Po historicky doložených tisícročných zákazoch pôvodného – prírodného duchovna sme sa dožili zaujímavého javu v demokratickom novoveku: zákaz diskusií o jedinej knihe, ktorá otvorene pojednáva o pôvodnej duchovnej kultúre našich predkov v širších súvislostiach. Aj keď je tento zákaz len v jednej, avšak výraznej distribučnej sieti, ako si ho máme vysvetliť? Nepridáme sa predsa len nakoniec ku konšpiráciám?
čítajte tu: Ako archeológ vyvrátil svojho slameného panáka
3 komentáre
Pre mňa majú hodnotu knihy, ktoré vedú k duchovnému rastu a nie knihy, ktoré zapĺňajú stránky mŕtvymi informáciami . Je to podobné ako chodiť po cintoríne a z nápisov na náhrobných kameňoch o tom kto kedy žil a kedy zomrel vyvodzovať niečo užitočné. A vôbec ma nezaujíma, či bol Žiarislav presný v podobných informáciách, lebo jeho myšlienky majú zmysel. Páči sa mi napríklad to ako ukazuje význam uvedomovania si zmyslu slov. V nich je naša história a odkaz našich predkov. Nie je jedno, či slová používame vedomo, alebo si ich význam neuvedomujeme. Ako príklad uvediem jednu vetu z knihy od Swedenborga – Ľudia rozumejú ale nechápu.( rozoberte si obsah slov) Alebo sa zamyslite nad slovami, ktoré by mali viesť k vzájomnej – …..zá-chrane, po-moci, spolu-práci…….Potom prídete na to, že ak chcem druhému dobre a umiera od hladu, dám mu jesť, zachránim ho. Ale ak mu začnem pomáhať, zbavím ho jeho moci nad sebou. Preto potrebuje spoluprácu. Preto pozor na vety ako humanitárna pomoc. Lebo by to mala byť záchrana a spolupráca. Zakončím Žiarislavovou myšlienkou. Vráťme silu slovám!
A okrem toho platí – Zakázané lepšie chutí! Preto viete kam ten zákaz povedie?
Teraz som pozrel na stránku martinus , žiadnu recenziu nezakázala ,aspoň to nieje vidieť(31.10.2016), sú tam záporne ale po väčšine kladne hodnotenia tejto knihy, Mne sa tiež páčila.
Pisateľ
Recenzie na stránke Martinusu už sú k tejto knihe obnovené a kniha už nie je označená ako kontroverzná. Práve sme sa to dozvedeli. Naše vydavateľstvo si s vedením Martinusu vymenilo nazerania, keďže sme považovali znevýhodnenie označením „kontroverzné“ oproti iným knihám za nesprávne a podobne aj stiahnutie recenzií čitateľov. Predstaviteľ Martinusu tento postup prehodnotil a teda – kniha sa po roku predáva z tohto ohľadu za takých podmienok, ako aj takmer všetky ostatné knihy. Chvála. Ž.slav.