Polovtipník, Žiarislav píše:
Ľudia z kruhov, ktoré sa stretávajú s Nemcami, upozorňujú, že je vraj nesprávne povedať – podaj mi dve-tri jablká, alebo päť-šesť orechov. V Nemecku že sa takto nehovorí. Buď dve jablká, alebo tri jablká.
Táto zdanlivá maličkosť svedčí o povahe národa. Slovák nie preto povie dve-tri jablká, že by nevedel povedať dve jablká, alebo tri jablká. Tak dve jablká, alebo tri jablká?“ stretol sa pisateľ s pobúrením u slovenského racionalistu, odkojeného vzdelaním v nemeckom prostredí, pričom upozornil, že Nemec by to tak nikdy nepovedal.
Slovák v podstate hovorí, že je to v pohode, keď to budú dve jablká, a bude to dobre aj vtedy, keď to budú tri jablká. Pojem „dve-tri jablká“ hovorí o spoločenskom vedomí Slovenov. Žiadajúci nevie, aké sú možnosti dávajúceho, či má jabĺk nadostač, alebo nedostatok. Tiež nevie, aké má s nimi úmysly, či nečaká ďalších hostí… Nevie to a ani to nerieši, keďže to nie je na ňom. Dáva priestor hostiteľovmu výberu a dôveruje hostiteľovi, že vyberie tak, aby neutrpel a súčasne prejavil svoju štedrosť. Slovanská pohostinnosť aj tak káže, aby dal hostiteľ na stôl do košíka, či misky rovno päť-šesť jabĺk (chacha), aby si hosť mohol vziať dve-tri jablká, teda presnejšie dve, alebo tri, pre prípad, že by bol tento článok preložený do západných jazykov. Slovenčina totiž nie je jazykom počtov, ale je to jazyk citový. Často je básnický. Matematický jazyk stačí pre matematikov, ľudia vo všeobecnosti potrebujú jazyk citový – vzťahový. Jazyk, ktorý vyjadrí aj odtienky možných súvislostí a možností, jazyk, ktorý slúži vzťahom.
Ako povaha národa vplýva na vzťah ku svetu a hospodárstvo, môžeme vidieť na hospodárstve a kultúre. Slovákom sa páčia nemecké autá, ktoré majú presný počet skrutiek. Ale smejú sa z nemeckých „lesov“, čo sú vlastne plantáže na stromy. Kým napríklad Slovák sadí stromčeky dva-tri metre od seba, Nemec ich sadí buď dva, alebo tri metre od seba a to presne. Takže keď v nemeckom lese sú často stromy v presných radoch, keď v takomto poraste zastane srnka, neskryje sa v lese ani sto metrov od strelca. V našich lesoch to až také nie je. Tiež nie je známe, že by sa Slováci sa chodili umelecky popásť na nemeckej dychovke, ktorá má presný rytmus v presnom počte piesní. Kým nemeckí milovníci folklóru bežne chodia na slovenské festivaly, na ktorých sa hrá aj hudba s nepravidelnými intervalmi a pieseň je v podaní každého speváka, či skupiny iná. To preto, že máme dve-tri stovky skutočne dobrých súborov.
