Malý vrchár učí priateľov

Vetvičku ponorenú do zeme nakoniec zalejeme.

V poslednej dobe chodíme tak raz týždňa – kam? Ako to len nazvať – je to taká miestnosť, v ktorej je tabuľa s kriedami a utierkou, sú tam aj lavice a malé stoličky pre deti a všakovaké zaujímavosti. A sú tam deti, ktoré sa učia. Takže tam chodíme za účelom vzdelávania. Cieľ je jednoduchý – založiť vedomecké vzdelávanie od škôlky až po vek dospievania. Popri tom spúšťame aj vedomecké vzdelávanie pre dospelých. Pomaly, ale isto. Postupne, bez náhlenia, ale vytrvalo a nepretržite. Väčšinu vzdelávania máme naďalej doma, ale – už pracujeme aj s inými deťmi. Lebo – sme predsa bytosti spoločenské a záleží nám aj na druhých.

Malý vrchár je druhák. V triede sú ďalšie deti – úradne vedené v domácej výučbe. Malý vrchár si na tatov návrh pripravil dve prednášky – ako rozdeľujeme ovocné dreviny a ako množíme kríky ponáraním. Minule sme vysadili v mieste vzdelávania nejaké ríbezle a teraz máme tiež so sebou pár odrezkov, ale to nie je všetko. Malý vrchár si urobil prípravy, aby priateľom vo vzdelávaní rozpovedal o tom, čo robíme v našom lesnom sade. Na dva výkresy urobil náčrty ovocných drevín a ich plodov a na tretí výkres urobil čiernym atramentom perokresbu ponárania kríkov. Všetky výkresy vyfarbil a k drevinám pripísal názvy.

Spolužiaci si robia nákresy.

Ráno človek urobil s deťmi rozcvičku so životancami – jednokročku, dvojkročku, zakračovaný tanec a iné základné prvky našich horských tancov. Potom bola spoločná hodina pre prvákov, druhákov a tretiakov. Človek sa spýtal malého vrchára, či chce teda urobiť pre priateľov prednášku o rozdelení ovocnín. Vzal pritom do úvahy, že tam bol len zo päťkrát, takže je s tými deťmi len zriedka a mohol by mať, dajme tomu, ako vrchárske dieťa z lesa – trému. Lenže malý vrchár nemal ani náznak bojazlivosti. Naopak. Usmial sa a potešene riekol: Áno. Zjavne bol rád, že môže využiť svoju prípravu. Človek sa tiež usmial a ukázal mu na miesto pred tabuľou. Najprv bolo treba stíšiť deti, lebo doteraz tu prednášali len dospelí.

Okrem kôstkovíc, jadrovíc a škrupinatého ovocia máme aj iné – napríklad moruše. Mnohé deti ich nikdy nejedli a tak ich prinesieme v lete ochutnať.

Malý vrchár urobil na tabuľu nákresy ovocných stromov, ich plodov a ku každému napísal názov ovocia. Rozdelenie podľa pôdohospodárskeho kľúča na kôstkovice, jadrovice, škrupinaté ovocie a iné. Prváci len kreslili a maľovali plody. Druháci a tretiaci ku svojim kresleným poznámkam písali aj názvy. Zatiaľ s nimi človek na striedačku rozprával, ako sa ktoré ovocie vyznačuje, ako vyzerá, ako chutí, deti hovorili, komu čo chutí najviac… Po tejto hodine šla skupina starších detí pracovať s iným učiteľom vonku a v triede ostali prváci. Po hodine vlastivedy – bolo to o rodine – sa vrátili druháci a tretiaci. Po prírodnej vlastivede prešli k náročnejšej otázke – ako sa ktoré kríky rozmnožujú. Že kvety opelia včely, to už deti vedeli. Porozprávali sme si aj o tom, ako roznášajú ovocné kôstky a jadierka vtáky a zvieratá po okolí. Takto ich môže množiť aj človek – sadením kôstok, jadierok, či orechov. A to nielen stromy, ale aj kríky. Kríky možno navyše množiť oddeľovaním výmladkov – toto nakreslil človek na tabuľu a deti si takisto robili kreslené poznámky, vrátane malého vrchára. Tretí spôsob množenia kríkov je odrezkami – znova nákres na tabuľu a znova nákres do zošita. Niektorým deťom sa zdá, že za tú hodinu už pokreslili veľa papierov. „Nič to, čím viac si budete robiť kreslených poznámok, tým šikovnejšie vám to pôjde. A teraz sa dozviete štvrtý spôsob množenia kríkov. Toto ani dospelí často nevedia, čo sa teraz spolu naučíme“. Deti sa čudujú, že prečo to dospelí nevedia. „Hlavne, aby ste to vedeli vy. Pretože vy sa učíte prírodným spôsobom. My to spolu kreslíme, hovoríme o tom a aj si to vonku zasadíme; a začiatkom leta budeme jesť ríbezle, ktoré sme minule takto zasadili, na obed v kaši, alebo len tak – na desiatu.

Rozmnožovanie odrezkami – to sme už robili.

Takže – dávajte pozor, ako rozmnožujeme kríky štvrtým spôsobom , a to ponáraním. Vysvetlí vám to tuto váš spoluučeník –  človek ukazuje na malého vrchára.

Ten s radosťou pribehne k tabuli a už kreslí, nepotrebuje ani prípravy, lebo to už robil a kreslil viackrát. Nezabudne primaľovať ani polievanie sadeníc a iné dôležité drobnosti. Ostatní sa vypytujú, človek občas trochu pomáha s vysvetľovaním. Zlomky ešte nepoznajú, ale – toto je taká upútavka na budúce počty – pochopenie zlomkov nám pomáha lepšie hospodáriť. Určite viac, ako polovicu odrezku – aspoň dve tretiny konárika, ktorý sa má zakoreniť, by sme mali zasypať dobrou zeminou, už vieme, akou. Teraz, na jeseň, sa dobre zasadená ríbezľa, egreša, či iný odrezok môže chytiť aj nezakorenený. Avšak istejší spôsob je ponorenie neodrezaného konárika z kríku – ponoríme ho do zeme a vyvedieme z nej von.  Deti tomu rozumejú lepšie, keď im človek pred očami ten konárik ríbezle sťahuje nadol a ukazuje, ako ho uchytiť a zasadiť tak, aby koniec znovu trčal nad zem.

„Tak čo, chce nabudúce tiež niekto takto porozprávať svojim priateľom niečo zaujímavé?

Chce si niekto takto pripraviť prednášku? Mnoho vašich rodičov má záhradku.

Každý to kreslí trochu inak.

Hneď sa hlásia dve dievčatá a jeden chlapec – chcú porozprávať o sadení byliniek, kvetov a iných vecí. Krrrrrásne, takže nabudúce pokračujeme. Každý, kto chce takto svojim spolužiakom o niečom porozprávať, pripraví si doma nákresy, poznámky. Rodičia vám s tým môžu pomôcť“. Deti sa tešia. Vzniká nové, tvorivé ovzdušie. A navyše – nadchnuté deti môžu do tejto vzdelávacej hry zapojiť i rodiny.

Takto sme strávili tvorivým spôsobom celé dopoludnie. Po skončení zdvojenej hodiny malý vrchár chodil po triede a hľadal si svoj nákres. Keď ho našiel, starostlivo ho založil do svojho obalu s prípravami. Z diaľky sa zdalo, že sa pritom jemne usmieva.

V triede sa občas zjaví aj jeden malý trpaslík.

Cez obed sa šiel človek pozrieť von – ako sa chytili rastlinky, čo sme sadili pred týždňami. Pšenica – dvojzrnka už klíči a ríbezľové odrezky, aj tie bez korienkov, zasadené v jamách, zatiaľ vydržali živé.  Človek sa vracia do triedy. Cez prestávku sa deti zvyknú naháňať. Tentoraz však  – samé od seba – takmer všetci boli rozostavený pri stoloch a kreslili. Každý to, čo má rád.

Aj malý vrchár kreslil. V skupine chlapcov. Ukazovali si navzájom svoje výtvory. A zanietene si pritom  niečo vysvetľovali.