Všetci očakávajú začiatok koncertu Žiarislava a Bytostí. Bytosti sú ž na scéne, keď odzneje niekoľko viet z jeho knihy a z publika vystúpi muž v koženej bunde s čiernymi okuliarmi a šatkou na hlave, ktorý si pospevuje: Jak sa to začína – ako sa to celé začína – akože život ide ďalej – a nič sa nedeje… Skupina sa pridáva k jednovetovej piesni. Záhadný muž pobehuje a tancuje po pódiu, po chvíli ho farba hlasu prezradí – je to za mestského človeka prestrojený Žiarislav.
Vidimir: Dva dni pred koncertom nám, tu na Medzi, Žiarislav predstavil svoje videnie koncertu: Bude to piesňodej, bude sa v ňom prelínať príbeh z práve napísanej knihy, v podobe nahovorených výsekov, na ktoré nadviažu piesne, ktoré vtedy vznikali a s týmto príbehom súvisia. Dej sa začína v meste. Sú v ňom výseky zdôvodňujúce odchod z civilizácie, výseky vyfarbujúce dobové nálady v spoločnosti , i ich vnímanie hlavným hrdinom. Odchod z mesta – naslepo – dôverujúc v Cestu a nejakom mesiaci hľadania usadenie sa v „zasnúbenom mieste“.
Najviac ma prekvapil začiatok, ktorý Žiarislav vykreslil: Odoznejú slová asi tak minútového čítania a na javisku sa zjaví muž v koženej bunde… “ Dosť ma táto predstava pobavila. No na chvíľu ma ale smiech prešiel, keďže bolo treba to hovorené slovo nahrať a upraviť tak, aby vyznelo na koncerte. Nahrávali sme v prístrešku dvanásť vybratých častí. Skončili sme nad ránom.
Podarilo sa! Všetko sme nachystali tak, aby sme toto videnie mohli aj uskutočniť. V úvode Žiarislav zahral niekoľko piesní, ktoré takmer nik nepočuť, nikdy ich nenahral a ani nehrával na koncertoch. Tie piesne boli zo „starej doby“ a na koncerte prekvapili aj skupinu bytosti, niektoré zahral Žiari sám. Čítané časti knihy a piesne na to nadväzujúce umožňovali zvláštne vnímanie, aké sa nedosahuje ani čítaním, ani počúvaním hovoreného slova a ani počúvaním hudby. Taká bola prvá časť koncertu. Potom nebolo treba čítanie novodrevnej prózy, pretože slová piesní boli dosť výpovedné na to, aby piesňodej tvorili piesne samotné. A odzneli aj jemnejšie piesne z CD Ó Lada Lada, ako „Cítiť milé srdce, Prijmi tú pesničku, či Všetko je dar. Záver konceru bol v znamení „odpaľovačiek“, vybraté tak, aby súviseli s predstavovaným dejom. Napríklad – Zjavuje sa mu, Treba prežiť, Sám …
Štefan: Na koncerte Žiarislava a Bytostí som bol prvý krát v živote. Bol to pre mňa veľký underground, nakoľko som túto hudbu vôbec nemal na-počúvanú. Veľmi sa mi páčilo spojenie hovoreného príbehu a pesničiek o to viac, že časť príbehu sa odohrávala v Podpoľaní, ktoré tak veľmi milujem 😉 a zhodou okolností sa tam budúci víkend chystám stráviť nejaký čas.
V polovici koncertu bolo malé prekvapenie – neplánované piesne od našej úžasnej „basáčky“ Desany, ktoré odohrala na Erikovej gitare s takou ľahkosťou akoby to bolo dopredu naplánované. Na záver počas vytlieskaného prídavku sme spravili aj obrad Turoňa, aby nám ta naša Matička Zem aj tento rok hojne zarodila.
Alex z Bratislavy: Koncert bol úžasný a úplne iný než všetky, na ktorých som doteraz bol. Pesničky šli tématicky po čítaných statiach z novej knihy Na Vrchárskom chodníku a mnohé som predtým nepočul. Tiež vidieť a počuť Bytosti v úplnej zostave je vždy zážitok.
Škoda, že sme počas posledných koncertov nedali divákom a poslucháčom najavo, že sme odštartovali zbierku na časť výdavkov novej Žiarislavovej knihy Na vrchárskom laze, ktorá ak bude úspešná, tak urýchli vydanie tohto diela s priloženou hudobnou doskou. Kniha o usadení sa v prírode a veciach s tým súvisiacimi je niečo, čo by mohlo potešiť (nielen) priaznivcov Žiarislavovej hudby. Ale – snáď sa o tom dozvedia, čo sa dozvedieť chcú.
Živa!