Vydané vlastným nákladom, 2014
Bohdan Dobroslav Ulašin píše
Rok po svojej knižnej prvotine (Morhen – Posledná kliatba, Žilina, ArtisOmnis, 2013) vydal Henrich Hrom Hujbert knihu piatich poviedok, ktoré potešia najmä fanúšikov jeho Morhenu. Ako jazykový korektor knihy, autorov dobrý priateľ a zároveň recenzent, sa vopred priznávam k možnému konfliktu záujmov. Ale ten konflikt je iba zdanlivý, v skutočnosti nemám dôvod písať nič iné, len to, ako na mňa kniha naozaj pôsobila.
Jednotlivé texty prinášajú príbehy morhenovských hrdinov. V poviedke Odmietnutý dar sa stretávame s mladým Bojanom a s kliatbou jeho rodu, v poviedkach Ihla a Keď pieseň Lady znie sú to mladí Gorazd a Drakor, dvojičky, ktorých sme spoznali v Poslednej kliatbe už ako dospelých vedomcov z Bystriny. Časovo sa vymyká Prosba bohyne, odohráva sa totiž až po deji Poslednej kliatby. A na záver príbeh bratov Bora a Bela v poviedke Na prach, tam sa objavuje vedomec, ktorý bude morhenovským čitateľom určite povedomý.
Nálada všetkých poviedok je presiaknutá kulisami autorom vytvoreného čarovného fantasy sveta. Morhen, stvorený na stránkach knihy, sa napája na svet slovanského bájoslovia. Je to svet živelný, nespútaný, nebezpečný ale zároveň domácky a blízky. Temný, miestami blackmetalovo desivý ale poctivo bojujúci na strane dobra a pravdy. Niekedy až neznesiteľne beznádejne zobrazujúci márnosť ľudského snaženia, inokedy až zarážajúco prajný.
Dej je opäť, ako sme už u autora zvyknutý, prerozprávaný jeho košatým štýlom s častými prirovnaniami a metaforami. Spoznávame jeho rukopis v dlhých básnických, pre niekoho až príliš zdĺhavých, opisoch prírody, ktoré strieda s opismi bojových scén, pri ktorých sa krv leje potokom. Výsledkom používania týchto dvoch rozprávačských štýlov je príjemné protikladné napätie. Čitateľ by mal byť pripravený na zámerné zadržiavanie deja, na vytváranie nálady bájneho sveta obývaného čarovnými bytosťami, a na druhej strane na precízne a podrobné opisy, ako zomrieť v boji. S tým však fanúšik fantasy určite ráta a autor si, podľa môjho názoru, takto cieľavedome buduje svoj vlastný štýl, rozpoznateľný na diaľku. A zjavne si to užíva. Do podrobností premyslí celú bojovú scénu a podelí sa o ňu s čitateľom. Možno sa s ním aj trošku pohráva, občas pritvrdí, či ešte znesieme. Dôležité však je, že v tejto polohe pôsobí prirodzene a nenútene. Dokáže oživiť dej a nechať nás precítiť všetky lámania kostí, zubov, slabnutie tela, ktoré stratí priveľa krvi. Jednoducho, robí to dobre a baví ho to.
Okrem bojových scén má autor ďalší nesporný talent: vystavať nápaditý príbeh. Môžete sa tešiť na nečakané zvraty a často nepredvídateľný záver, poviedky udržia čitateľa v príjemnom očakávaní výsledku až do konca. To je vlastnosť, ktorá, minimálne v mojom prípade, rozhoduje o povahe čitateľského zážitku. Autorovi sa takisto vydarilo aj vykreslenie postáv jednotlivých poviedok, vrátane tých vedľajších. Majstrovsky, a pre mňa jednoznačne najlepšie, sa vydaril zloduch Zradan.
Vydaním tejto knihy má autor našliapnuté na vytvorenie morhenovského pohansko-rozprávkovo-legendárneho cyklu, ktorý má síce od kultového postavenia na slovenskej fantasy scéne ešte ďaleko, ale potenciál tam je. Neviem ako Vy, ja už sa teším, čo nám pripraví nabudúce.
Podobné články:
7.8.13 POSLEDNÁ KLIATBA – PRVÝ ZÁSAH recenzia knihy Morhen
