Národná kriminálna agentúra (NAKA) práve zasahuje v súvislosti s korupciou a legalizáciou príjmov z trestnej činnosti – vo vedení PPA. Vyšetrovala 9 pracovníkov.Zadržala mobil predsedu pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá narába s peniazmi daňových poplatníkov a umiestňuje ich podľa kľúčov, ktorým nerozumie len málokto. Policajti zaistili 100-tisíc eur v hotovosti a ďalší pochybný majetok v hodnote najmenej 800.000 eur.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) je veľmi zvláštna štátna organizácia, ktorá má slúžiť okrem iného na to, aby sa dotácie od daňových poplatníkov dostali k poľnohospodárom. Zdá sa však, že cesty týchto peňazí sú záhadné. Z hľadiska prírodných hospodárov sa PPA javí ako nástroj na to, aby bohatí boli bohatšími a chudobní chudobnejšími. Právnici PPA napríklad nehanebne obhajovali „prolongácie“, teda automatické predĺženia zmluvy o nájme pôdy bez vedomia majiteľa a iné veci, ktoré uprednostňujú viac záujmom tých, ktorí s pôdou podnikajú, ako tých, ktorí pôdu vlastnia mnohí by na nej aj chceli hospodáriť. PPA spolu s niektorými úradníkmi ministerstva pôdohospodárstva s peniazmi daňových poplatníkov narábajú dosť svojvoľne. Napríklad výsmechom do očí začínajúcim pôdohospodárov bola výzva „Mladý poľnohospodár“. Ministerstvo narábalo s peniazmi poplatníkov tak, že za chodu projektu dovtedy menila pôvodné podmienky pre mladých gazdov, naháňala ich duplicitne po úradoch a inak ich odrádzala od hospodárenia dovtedy, kým veľká väčšina hospodárov od projektu neodskočila a pridelené peniaze šli len pre malý zlomok pôvodného počtu hospodárov. Veď napríklad aj taká aj PPA musí z niečoho žiť.
Aby bolo jasné, či už dotácie od Slovenskej republiky alebo od Európskej únie, to sú stále naše peniaze, ktoré odvádzame štátu a Únii, aby ich títo potom akosi prerozdeľovali. Dnešné nastavenie je také, že praje viac veľkopodnikateľom a mafiám, ako bežným ľuďom. Že NAKA šliapla práve do strediska výkonného orgánu tohto chodu, tak to je dejinná udalosť.
Mimochodom, je otázka, či všetci tí, čo sľubovali väčšie dotácie pre slovenských poľnohospodárov, si vôbec uvedomujú, že dotácie pomáhajú viac veľkopodnikateľom a prírodných hospodárov viac znevýhodňujú? Žiaľ, dotácie sú povojnový celoeurópsky trend a potravinový trh je dotačnými špekuláciami tak skazený, že keby sa zo dňa na deň podarilo všetky dotácie naraz zrušiť, divili by sme sa, ako by šla zrazu do popredia prirodzená hodnota potravín a 40 percent potravín, ktoré v civilizácii vyhadzujeme, by vytvorili rezervu, z ktorej by sa lepila diera po tak prechemizovanej dotačnej výrobe. Lenže štiepkovač na dotačný moloch ešte nevymysleli a jeden zásah NAKA je síce pekná vec, ale celú vec nevyrieši.
ČO OSTANE Z PROGRAMU OĽANO, KEĎ HO SCHYTÍ KISKA?
Prvá zverejnená veta Igora Matoviča po oslnivom víťazstve vo voľbách bola – že by sa patrilo osloviť Hnutie Sme Rodina. Ktoré malo slušný volebný výsledok. Hneď na to zareagoval Andrej Kiska, že „uvidíme, či sa bude Matovič správať zodpovedne“. Môžeme si domýšľať, čo tým myslel. Kiska síce prešiel vo voľbách s odretými ušami, ale už by chcel riadiť vládu a udávať jej smer. Jeho niekoľkodňové odmlčanie a čakanie na vyjadrenie rady strany (alebo seba?) pôsobí ako trochu divadelný výstup pána dôležitého, ktorý ešte nedávno chcel byť premiérov a teraz je mu zaťažko zmieriť so svojou pozíciou. Bez Kisku by sa dala účinnejšie zostaviť vláda, ako bez Kollára, ktorého on vo vláde vidieť nechce. Kiska, ktorému sa podarilo sebastredne rozbiť predvolebnú opozíciu a jeho progresívni liberálni spojenci, vrátane najnovšie pololiberálneho KDH, sa teraz ocitli mimo parlamentu (to by Fico docieliť nedokázal) je dnes ešte v politike len vďaka tomu, že ho cez 5 percentné kvorum dostala Remišová, ktorú sa mu kedysi podarilo odtiahnuť z OĽANO. No a ten posledný v rade – vedúci najslabšej strany teraz dáva vedieť, že by najradšej zostavoval vládu bez toho druhého najsilnejšieho, teda bez Kollára. O čo ide?
Jednou z nevýhod politikov, akými boli, alebo sú Mečiar a Fico je, že druhotne produkujú politikov, ako Dzurinda a Kiska. Títo akosi v nejakej chvíli práve vyhovejú politickej objednávke – zvrhnúť štátostranu a keďže sú vcelku nevýraznými osobnosťami, nikto ich nepozná, nemajú vlastne politických nepriateľov, tak s masívnou podporou určitého politicko-kapitálovo-mediálneho okruhu sa na chvíľu stanú symbolom serióznej demokracie, až sa (im) zdá, že sú to oni, kto zvrhol samovládcu svojou serióznou, dobrotivou silou. Najprv sú v Amerike na stáži, onedlho sú ich plné noviny, vynesie ich to hore a výsledkom je, že majú potom o sebe výrazne nadnesenú mienku a chvíľu trvá, kým si uvedomia, že boli v tejto hre síce na vysokom mieste, ale to len preto, že sa tam zhodou dejinných okolností práve v tej chvíli hodili. Doma viditeľný nedostatok charizmy potom nahrádzajú budením pocitu, že práve oni sú tými serióznymi reprezentantmi toho správneho medzinárodného, čo medzinárodného, nadnárodného, priam vesmírneho smeru – na večné veky s NATO a Únia a nadnárodný kapitál – to sme my. No a ak by sa Kiskovi predsa len podarila táto hra na dôležitého, (ak by si ešte OĽANO celkom neuvedomilo svoje možnosti), prinútil by ostatok koalície v záujme dostatočnej ústavnej väčšiny k akejsi prísahe na svoje (Kiskove) hodnoty (alebo toho, kto stojí za ním?). Takýto prístup pochopiteľne vylučujú z hry vo voľbách sľúbené hodnoty Kollárovcov, to by vyhral voľby on, Kiska, a to s piatimi percentami. Odpor voči „Sme rodina“ môže mať nielen pre Kollárove odmietanie bezbrehej migrácie a snaha dodržiavanie Šengenu, ale aj pre mnohé ďalšie veci – napríklad pre „Sme rodinou“ načrtnuté posilnenie Vyšegradskej 4-ky s pridružením Rakúska, alebo Kollárom proklamované sebavedomejšie vystupovanie v NATO sktívnejším spolupodieľaním sa Slovenska na rozhodovaní (so sledovaním vlastných národných záujmov – voľne prerozprávané). V tomto majú Kiska, ktorý s odretými ušami prešiel, ale aj strana prezidentky, ktorá o chlp neprešla, viditeľne odlišný názor. O čo slabšia pozícia doma, o to lokajskejší prístup k západným štruktúram, (ktoré ale tiež, akože inak, robia rozhodnutia raz lepšie, inokedy horšie), lebo „ja“, pán dôležitý, to sme oni, ja, to sme nadnárodná štruktúra, už asi len tak môže nadnárodný fantóm vzbudiť aspoň u niektorých ten pocit vážnosti, serióznej dôležitosti. Lenže poloha vodcu najslabšej strany, ktorý sebastredne potopil svojich spojencov, a teraz sa pozerá na silného Matoviča, ktorý jeho pakt obišiel a potopiť sa nedal, nie je najlepšia na diktovanie podmienok novej koalície. A OĽANOvci už isto rozdýchali štedrú volebnú nadieľku a najskôr si uvedomujú svoje možnosti. Pretože na presadenie niektorých ústavných zmien by sa vo vybraných cieľoch programovo mohli dočkať aj podpory časti opozície a Kiska by im to ako koaličný partner pri tom nemusel robiť zbytočný cirkus.
A ČO TO POĽNOHOSPODÁRSTVO?
No ale prečo sme začali pôdohospodárstvom a kastou podnikateľov s pôdou, ktorí na nej nepracujú? Pretože tuto s Kiskom naráža OĽANO na kameň úrazu. V medzinárodnej politike (skladisko NATO v Tatrách) možno trochu, ale v poľnohospodárstve určite a silno. Pretože OĽANO má pôdohospodársky program, ktorý ak má byť napĺňaný, sa Kiskovi páčiť nemôže (mimochodom, ten program sa v zásadných bodoch mimoriadne podobá na niekdajšie požiadavky pôdohospodárov z Gazdovskej obrody, Ekotrendu, Vidieckej platformy… ) Lebo keď bol prezidentom, len sa ticho pozeral, ako sa títo a ďalší poľnohospodári beznádejne prebíjajú cez múry platobných agentúr a liberálnych zákonov, ktoré otvárali slovenskú pôdu pre špekulantov a vzďaľovali ju od tých ktorí na nej pracujú a chcú pracovať. A nijako mu nevadila bujnejúca kasta veľkopodnikateľov s pôdou, ktorí o samotné pôdohospodárstvo vlastne nemajú priamy záujem, ale majú priamy záujem o kupčenie s ňou a jej plodmi. Mohol podporiť zdravšie pôdohospodárstvo a obmedziť moc špekuantov. Ale neurobil to. A v tomto sa Andrej Kiska nielen so „svojou“ špekulatívne nadobudnutou parcelou v Slavkove, ale s celkovým prístupom k celej veci, jednoznačne prihlásil, na ktorú stranu patrí a v čom on je vlastne doma.
1 komentár
Nedá sa zdieľať. Stále to blokujú