(jeseň, rok 2002)
Kde je pas? Už si našiel pas? Čože, ešte nehľadal? – zhrozil sa Bohdan. Po sťahovaní do lesa – hľadaj v lese tú tenulinkú knižočku zelenej farby, navyše, v nej pod snímkou tváre nie je duchovné meno. Pravdu povediac, človeku sa nikde cestovať nechcelo, nuž ale dal slovo, všetko je dohodnuté, zajtra máme letieť, letenky sú už kúpené.Tak sa len pomaly večer balil. Aha tu je ten doklad. Aj s vízovou pečiatkou.
Britské víza boli bez ťažkostí. Úradník klikol na počítač a s mafiánskou presnosťou vyskočil údaj o neudelení amerického víza. Prečo vám nedali vízum? – pýta sa Brit a skúma potvrdenia o pripravených hudobných vystúpeniach. „Človek je slobodný, živí sám seba, nikoho nezamestnáva. Považuje za urážku, lebo by tam neostal, ani keby mu dávali milión dolárov a k tomu vilu v Jeloustone“. Úradník to žiada preložiť. Prekladateľka sa zasekla. Preložím radšej len to prvé, rozpačito sa usmieva. Britský úradník prikývne a razítko dopadne na prázdnu stránku pasu. „Ešte jedna vec, sme traja. Má to význam, len keď dostaneme všetci vízum. Sme jedna hudobná skupina“. Úradník prikývne.
Viacej čítajte TU
