Žijeme v rôznych prostrediach, žijeme v rôznom stave, žijeme rôznymi činnosťami, žijeme rôznymi hodnotami, žijeme v rôznych skupinkách. To je pravda. Ale máme jedno spoločné. Žijeme v jednej veľkej spoločnosti.
Pred nedávnom človek povedal, že v nasledujúcich týždňoch môžeme byť vystavení skúškam. Už sa začali. Jedna takáto skúška sa práve deje. Nemocnice sú plné, naši zdravotníci sú preťažení, zodpovední
sa to snažia zvládať. Niektorí sa dostavia na hromadné testovanie, pretože veria tomu, že je to tak dobré. Niektorí ostanú doma, pretože veria, že je to tak dobré. Jedni aj druhí, takí aj onakí – môžeme mať jednu spoločnú vec: Môžeme byť k sebe ohľaduplní.
Všimli sme si, že mnohí sú dnes veľmi podráždení. Priatelia sa hádajú, pre názory na nákazu – napríklad. Nespoznávame niektorých priateľov. Hnev, zlosť a zúrivosť by ale nemali byť radcami dobrého života. Treba ale si uvedomiť, že ľudia sú v núdzi. Mnohí sme prišli o živnosti. Mnohí stratili prácu, lebo ich zamestnávateľ musel skončiť. Mnohí sa nemôžu dostať do práce. Mnohí stratili príjem a rastú im dlhy. Mnohí od pondelka už nepôjdu do školy a budú musieť sedieť doma. Mnohí sú zavretí v panelákoch a nemajú prostriedky, dopravné, alebo peňažné, aby sa dostali do lesa, vyvetrať sa, prejsť sa, alebo si zabehať, mnohí sú v mestách ďaleko od prírodného prostredia a budú musieť nejaký čas zostať doma. A mnohí sú zavretí vo svojich obydliach už od jari. Napríklad ľudia z rizikových skupín. Sme v núdzi, priatelia. Jednoducho to tak je. Môžeme síce uvažovať, kto, alebo čo je tomu na vine, môžeme síce uvažovať, či to musí byť práve tak, ale skúsme sa na to pozrieť tak, že stav je, aký je, okolnosti, ktoré sa stali, nás presahujú, je to väčšie, ako my, nevieme tomu rozkázať a musíme, chceme, mali by sme chcieť dobre obstáť v tejto skúške. Ako osobnosti, ale aj ako spoločnosť.
