Vidimír: Chystá sa dušičkové stretnutie a na ňom tanec duchov. Ide o pôvodný obrad, alebo a novodrevo? Prípadne – ako sa to prekrýva?
Žiarislav: Dušičky boli pod vplyvom západnej cirkvi presunuté z obdobia zrelšej jari na jeseň. Cirkev jednak sviatky presunula a druhá vec je, že ich aj prekrývala sviatkom všetkých svätých, ktorí mali byť uctievaní namiesto ducha a duchovna predkov. Názov Dušičky je však pôvodný a svedčí o tom, že aj sviatok je pôvodný. Staršie podoby osláv duchov predkov spočívali v spoločných obradoch s týmito dušami. A teda predkovia pálili na miestach žehier, či pohrebíšť, obetné ohne, neskôr sviečky. Dušiam predkov obetovali jedlo aj pitivo. Teda pozostalí akoby jedli s nimi. Tieto sviatky boli vlastne stretnutím s týmito dušami, ktoré nám odovzdali časť živy a aj ďalšie duchovné dary. Sloveni oslavovali duše predkov aj spevmi a tancami. Pri obradných tancoch boli často ustrojení tak, že mali tvár prekrytú nalíčnicou, z viacerých dôvodov. No a teda tieto sviatky sú pôvodné. Ale ako si si všimol aj pred rokom, keď sme pre dvoch, čo v tom roku zomreli, robili zástupnú tryznu, napájame sa na dávnejšie poňatie tohto sviatku, než aké je dnes zachované v dedinách. Keďže sme dávne obrady vynovili, zákonite sú nielen tradičné, ale aj novodrevné. Tak, ako každé duchovno na svete, aj naše pôvodné duchovno sa vyvíja, pretože to je na prežitie nutné. Ak sa opýtaš na nejakú osobitnú vec, dostaneš odpoveď.
Zaujalo ma, že počas obradov si z časti prekrývali tvár a chystali obradové odevy z rôznych dôvodov. Aké odevy a aké dôvody?
Jeden dôvod obradového ústroja spočíval v ochrane obradníka. Nebožtík, teda duša neživého človeka, je z nášho hľadiska z iného sveta. A pred takýmito silami, ak sú, čo ľudia vnímajú, že sú, sa treba chrániť. Nalíčnica je niečo, čo chráni jastvo, keďže obradník mení podobu tváre. Niekedy máva na ústroji aj ochranné prvky, ako napríklad červenú tkaninu, ktorou sú obšité očné priezory…Predkovia sa stali časom uctievanými, aj preto, že ich hodnotu ocenia často pozostalí viac po smrti, ako za života, keď sú podrobený kritickým hodnoteniam. Po smrti sa prístup k predkom často mení a stáva sa úctivejším aj u menej vedomých ľudí .Pravda, úctiví k predkom môžeme byť aj počas života. No a ako príklad potreby nebiť v boji s dušami už neživých svedčí aj príslovie „o mŕtvych len dobre“. Sú ale aj ďalšie dôvody ustrojovania obradníkov.
Aké ďalšie dôvody?
Vnímame Dušičky ako sviatok duší predkov, ale aj Dušičky, ktoré boli kedysi Na Ducha – Na Turíce, ako sviatok duchovna predkov. A duchovno predkov sa prejavuje aj v uctievaní posvätných síl, ktoré vnímame ako prírodné živly, svätosti, duchovné hodnoty. A v tomto ohľade sme aj novodrevní. Lebo sviatok, ten ožíva a nadobúda novú silu. Rozšírené rozmery a dávnu podobu nie je možné presne obnoviť a ani to nie je cieľ, lebo žijeme dnes. Podstata sviatku je zachovaná. Ľudia sa v starej dobe tešili, že sa napájajú na duchovno predkov, že z neho dostávajú silu a tak je to i dnes, to je podstata. Preto aj spevy, preto aj tance. Ako za dávnych dôb. No a k ďalším dôvodom ustrojovania – napríklad obradník vyvoláva určité sily, ktoré súvisia s duchovnom predkov. Obrazovo – obradne. Napríklad ak niekto sa spája so silou, či silami lesa, tak môže mať ústroj, ktorá ho s lesom spája.
V starej dobe n
apríklad boli obľúbené ústroje – na dožinky slameník, lebo slama je z obilia, ako aj dožinkový veniec…Takže – v lese je kôra stromov, drevá…konáriky stromov, perá vtákov, kosti zvierat, parožie… Zo všetkého sa dá vyrobiť niečo, hudobný nástroj, ústroj, ozdoba…Časť celku predstavuje celok. Alebo – turoň, teda ústroj s rohmi bylinožravca alebo ich napodobenou – znamenal aj plodivosť, aj úrodu…Z dnešného hľadiska aj gazdovstvo, hospodárstvo a teda ekonomiku… Treba sa na to pripraviť, rozjímať, uvažovať a hlavne sa vnárať. Pripraviť si odev, ktorý súvisí s predkami a s duchovnom predkov, prinajmenšom novodrevný odev je podmienka, najlepšie odev na divotance. A teda rátať aj s chladom, nestačí teda košieľka, to len otužilcom. Kto vie, nech si prichystá aspoň samozvučné nástroje, ako roľničkové pásy, ozembuchy, hrkály, kto hrá na bubon, tak dob, žiadne exotické bubny z obchodu, ale z dutých stromov doby…Píšťaly, fujary, gajdice, čo sú visí s predkami a drevnou kultúrou. Ani husle nevadia. Treba sa na to pripravovať a ako mesiac bude dorastať k splnu aj sa postiť. Muži by nemali tri dni pred obradom tratiť osivo, zo stravy vypustiť niečo… Priniesť možno aj hodovné obetiny, na spoločný stôl. Niečo obetovať pre vec je dôležité. Budeme sa pripravovať aj piesňami a prvkami tancov, kým sa to začne. Predpokladáme, že obrad bude trvať hlboko do noci, divotance, hudba, piesne, hĺbanie, pahreba…
Bude aj pahreba?
Určite bude oheň, ale obrad pahreby bude len keď prídu nejakí ľudia vopred na drevo, lebo na obrad pahreby potrebujeme veľa dreva. Na bežný oheň a varenie nazbierame drevo aj počas podujatia.
Snímky: Ladomíra, Obrázok: Świat dawnych Słowian – Váňa Zdeňek, Artia interpress, Warszawa, 1983
Podobné články: články k Dušičkám
