Najmenší vrchár dostal pod stromček od brata karetkový opasok. A od tatu baranicu, či skôr kozolicu, lebo chcel mať takú, ako on.
Aj tohto roku sme na Štedrý deň šli do lesa. Keďže les je okolo nás, nebolo to vôbec namáhavé. S malými vrchármi šiel človek do včelnice, čo je tak minúta chôdze a klopkali sme po úľoch. Všetci s priloženým uchom sme počúvali včeliu odpoveď. Jedna rodina sa neozývala. Keď človek zdvihol poklop, hmýrilo sa to tam včielkami; hneď zavrel. Pekne, dobre! Šli sme okolo nášho obrovského buka k samosevným smrekom, po zvieracej prti. Máme na pozemku aj smrečinu, ale človeku je nepríjemná predstava odseknúť stromček v dobe, keď smreky vysychajú. Aj tak máme oddávna každý rok vo váze chvojky v tvare stromčeka a nie celý stromček. V našej hore človek pochválil dary a mávnutím osekávača zhodil zo šesť smrekových vetiev. Potom sme šli hore horou a potom šikmo krovinatou stráňou k borovici. Pri nej ležala snehom vylomená vetva, osekali sme z nej výhonky a malý vrchár ich strkal do koženého vaku. Z týchto všetkých vetiev pozostáva náš tohtoročný „stromček“.
DARČEKY SI DÁVAME NAVZÁJOM
Darčeky Ježiško nenosí. Áno, tak to naozaj je, ako aj všade inde. Lenže my to aj vieme: darčeky nám Ježiško nenosí. Deti sa každý rok tešia na štedrý večer, vedia, že je to sviatok slnovratový a že dostanú darčeky od blízkych. Starší malý vrchár už má tiež nachystané, aj pre toho menšieho, ktorý ma len dva roky. Takže – najmenší azda chystá darčeky až o rok. Pre mamu urobil malý vrchár darček v našej prírodnej „škole“. Človek ani nevyzvedá, čo to je. Nuž, počkáme, čo z toho vylezie. Malí vrchári pomáhajú Lade zdobiť „stromček“. Sú na ňom slamené ozdoby, panáčikovia z dreva, snehové vločky vystrihnuté z papiera, spoločné diela… Malý vrchár vystrihol z papiera cencúle, ktoré visia na poličke z prútov, na papierovej reťazi nad oknami visia darčeky, stromčeky a plody…
Malý vrchár dostal obojstrannú prešivanicu na staroslovanský spôsob. Teraz ju nosí zálesáckym spôsobom – zelenou stranou von.
V kuchyni máme zapálené sviečky. Elektrika je už vypnutá. Pod „stromčekom“ sú prvé darčeky. Človek dumal, či ich vôbec baliť. Načo? Je len jeden dôvod, keďže večera je v tej istej miestnosti, ako stromček. A to je dôvod prekvapenia. Ale na prírodné darčeky, ručne vyrobené, sa predsa nehodí fabrický, chemickými farbami potlačený papier. Takže – aj balenie môže byť prírodnejšie. Človek ušil malému vrchárovi prešivanicu na staroslovenský spôsob. Tá spred dvoch rokov už je mu trochu malá. Tak ušil väčšiu, z domáceho plátna, takú „naozajskovskú“. Plátno zafarbil na hnedo už vlani, už vystrihnuté. A tak šil dve noci. Poriadne poprešívať vlnenú vložku medzi dve vrstvy tkaniny a potom také dielce zošiť – už ručne, aby bola košeľa obojstranná… Rastúci vrchár má totiž stále v obľube trpaslíkovské farby – tentoraz si vybral matnezelenú, aby ladil s lesnými trpaslíkmi a hnedá je na znamenie spojenia so záhradnými. Človek mu nikdy nepovedal, že trpaslíci sú, hovorí – jedni si myslia, že sú, a iní, že nie sú. V čase Vianoc pribudla aj rozprávka o snehových trpaslíkoch. Tí majú biele košieľky… A rozprávku „podal“ ako rozprávku. No a okrem tej prešivanice už stihol pripraviť len baranice. Lade aj malému vrchárovi zatiaľ len tak zviazané z kožiek, ak sa budú páčiť, tak ich ľahko prešije. Už dávno sme sa dohodli, že sviatky nie sú na to, aby sme sa trápili, ale na to, aby sme si oddýchli. Už toľko nekupujeme, pomaly si vyrábame veci, navzájom si pritom pomáhame a takto sa naše slnovratové sviatky pretiahnu až do nového roka.
Štedrý večer
Zvonček. Na stole je hlinená nádoba so štyrmi zapálenými sviecami, s vetvičkami zo strieborného smreka. Dva poháre s našou ríbezľovou medovinou a dva menšie s ovocnou šťavou.
Pred večerou sa všetci obradne umyjeme studničkovou vodou zo srdcovej misky na prameni vedomia, citu a vôle a očistíme dymom z obradných zeliniek a živice. V pohári je náš domáci kvasený nápoj z medu a ovocia, na stole kapustnica…
Človek odpaľuje od sviece brezovú kôru, dá ju do hlinenej misky a priloží posvätné zelinky, ktoré voňavo tlejú. Chváli stany Slnka, živly, divy… Krídlom rozháňa dym do kútov a podľa slnka okrúži aj celý dom. Potom chválime dary, pripijeme si a večeriame. Po večeri sa deti vrhajú ku stromčeku. Je celý obložený. Väčšina darčekov je v papieroch, človek darčeky len trochu previazal konopnou šnúrkou a nakreslil na ne vodovkami stromy a slnečné znaky. A mená. Väčšinu darčekov poslala rodina. Malý vrchár pripravil menšiemu bratovi karetkový opasok. Pristane mu k prešivanici a baranici, ktorú si s radosťou hneď naráža na hlavu. Darčeky od milujúcich rodín z miest už neobsahujú toľko umelej hmoty, ako by to bolo, keby sme sa tomu nebránili. Samozrejm , máme aj výnimky – hlavne v oblasti vzdelávania. Napríklad „hovoriace knihy“. Hneď dva atlasy sveta, atlas živočíchov… Malý vrchári už sa skláňajú nad knihami a miestnosťou sa ozývajú zvuky živočíchov a ich mená… Večer je plný a dlhý. A nikto nikomu neklame. To je odpoveď pre prešovskú redaktorku, ktorá na človeka minulého roku v čase rozhovoru o Zimnom Slnovrate, v priamom prenose vybrekla: A to chcete deťom zobrať na Vianoce Ježiška?!“, keď človek povedal o to, že klamať deti nie je dobré. A vysielanie hneď aj ukončila. V tomto roku prišla redaktorka z Košíc a tú vianočno-slnovratové zvyky zaujímali. A aj to odvysielali.
Čo by to bolo za vzdelávanie, keby sme pri ňom klamali deti? Keby sme boli kresťania, neklamali by sme o Ježišovi. Kde je to „nebudeš krivo svedčiť“, keď klameš odmala deti? Čo by to bolo za náboženstvo, keby potrebovalo lož? My neberieme deťom Ježiška. Keďže sme im neklamali, nemusíme im nič rúcať. Neuvádzame ich zbytočne do zákonitého sklamania a rozčarovania a nedôvery. Klamanie deťom znižuje ich jasnovidnosť, bystrosť, alebo ak chcete, inteligenciu. A zvyšuje nedôveru.
Účelová elektronika: hovoriaca kniha o živočíšnych druhoch. Dá sa žiť aj bez toho, avšak bytosti rastú v prírodnom svete, v ktorom pracujeme aj s elektronikou. Takže – elektronika nám slúži a nie vládne. To sa týka aj filmov. Deti si vyberajú z vhodných filmov. Nech to neslúži na ohlupovanie, ale na vzdelávanie.
A navyše – kto klame v jednej veci, spravidla klame aj v druhej. A tu je odpoveď na to, prečo toľkí Slováci uctievajú tých dvoch Byzantíncov, ktorí priniesli krvavý prevrat a zo slobodných Slovenov urobili nevoľníkov. Deti nie sú hlúpe. Im o násilí veľa nehovoríme, pestujeme v nich bezpečnejší svet, avšak nemienime im klamať. Oni si sami volia, čomu veria a čomu nie. Vychovávame ich k úcte k duchovnu predkov, ale aj v úcte k iným ľuďom a bytostiam, aj k tým s iným i vnímaniami. Čas ukáže, či je naša kultúra naozaj dobrá a mocná. Našou úlohou je vzdelávanie, čo najviac popravde, a tiež ochrana. Radostné detstvo nepotrebuje lož. Už vôbec nie na sviatok. A Slnovrat je čosi načisto dokázateľné, pravdivé, jasné, ako že je Slnko nad nami. A tak môžeme sviatkovať s čistý svedomím.
Pozreli sme si aj pár filmov. Malí sa tešili z filmu o bobroch, ktorí sa vrátili na Slovensko, ale tiež z filmu natočenom v Pieninách, v ktorom sú jelene, vlky, zubry, medvede a filmári, čo spia v zime pod plachtou. Malý vrchár si vybral film o vlkoch v ľudoprázdnej pripiatskej oblasti, zdivočenej po havárii elektrárne. V tejto chvíli sedí nad detským atlasom sveta… Aj sme si zahrali, aj zaspievali, každý deň zatancovali. Na štedrý deň sme si predĺžili bežeckú trať o tristo metrov. Nechýba im to, čo nemali a to, čo majú, im slúži na úžitok. A učia sa rôznym vedomstvám. Aj vedomstvu o obdarúvaní. Keďže vedia, že darčeky si dávame navzájom, aj samotné deti pripravujú darčeky pre blízkych. A to je tiež veľká hodnota. Pre dnešok, aj pre budúcnosť.
Ľahko sa voda znečistí a ťažko sa čistí. Tak je to aj s ľudskou dušou. Áno, chápeme, aj rodičia to tak hovorievali… Že darčeky nosí… Ale lož, priznajme si, lož je duševnou nečistotou. Nie je lepšie svetlo, pravda, láska?
Bohatý je Slnovrat. Niektorí prajú priateľom pred Vianocami „bohatého Ježiška“ a pritom si zjavne neuvedomujú, ako by mohlo ich prianie pôsobiť k Ježišovi, ktorý, ak je pravda to, čo je napísané, podľa vlastného učenia hlásal, že skôr prejde ťava cez ucho ihly, ako keby sa bohatý dostal do neba. Niektorí vravia, že slová by sme nemali brať doslova, ale ako by sme ich mali brať, ak nie doslova, keď sú to slová – dokonca priania? A preto radšej prajeme bohatý Slnovrat 🙂
Kračúň, Slnovrat, Vianoce… je to to.
21 komentárov
Skočiť na formulár pre pridanie komentáru
Clovek nedokaze nove vytvorit ani zrnko pisku, cerpa a promenuje pouze to, co mu bylo dano. Vse je tedy dar a dospely ho dale zprostredkovava detem, Takze lze ten clovek, ktery tvrdi, ze dary pochazeji od neho.
A co pohadky? Ty taky detem vezmete? Vyskrtate vsechny pohadkove bytosti?
Pohadky, teda rozprávky im rozprávame. Ale zase im nebudeme klamať, že košeľu im ušil trpaslík, keď pravda je že im ju ušil rodič. Aj keď všetky suroviny sú dar a nevyrobili sme suroviny, vyrobili sme ale výrobok z nich, to je snáď zrejmé. Takže ten, kto dáva dary, ich dáva. Za maliny a čučoriedky môžee chváliť tú rastlinu, Matku Zem, les, a podobne. Keď nám ich niekto dá, tak aj tomu môžeme ďakovať. No ale keď niekto vedome klame dieťaťu v prospech náboženstva, tak to je už iný obchod. Že Ježiško nosí mobil, alebo skrinku na počítačové hry, tak to predsa nie je ani súčasťou rozprávok, ani náboženskej mytológie. A hlboko by se mohli pochybovať, či by sa to páčilo jemu.
Jako odpoved vam doporucuji shlednout film, ktery presne o nasi pri pojednava a dokaze vyjadrit to, co se slovy vyjadrit neda.
Jmenuje se Zazrak v New Yorku, je z roku 1947 a muzete si ho zdarma stahnout ze serveru ulozto.cz
Zdravim vas a preju dobry rok 2018
Články a ohlasy sú o tom, čo sa vyjadriť slovami dá. Nebudeme tu robiť reklamu na neznáme filmy a nútiť ľudí ich sťahovať. Navrhujeme ísť k veci.
1. Odkdy se na Slobodnem vysielaci nesmi (nema) poukazat na nejaky treba i vam neznamy film?
2. najdete v mem textu vyjadreni, v nemz vas nutim si ho stahnout?
3. film se jmenuje Zazrak v New Yorku, pisete, ze tam neni nazev filmu?
4. kde pisu o nejakem nabozenstvi a vedomem klamani ci nejakem obchodu?
5. i mobil ci skrinka z pocitacove hry mohly vzniknout jen pusobenim zakonu, ktere byly dany a ktere zna „Jezisek“ lepe nez my vsichni
My mame uz asi siesty rok tiez len cecinu, ozdobenu niekolkorocnymi ozdobkami a svetielkami, kedze nove nekupujeme. Pohoda jahoda a stromy ziju nadalej 🙂
Ahoj Žiarislav
Veľmi pekný článok o tom ako Ste prežívali Vianoce aj ten o lyžovaní na bežkách.
Prajeme dobrú Živu v tomto roku všetkým. Pozdravujeme aj Vidimíra.
Jano a Jarka
PS: chýbalo nám stretnutie v čajovni v Nitre posledné mesiace.
Chvála srdečná za všetky ohlasy. Simonovi: Toto je stránka Rodnej cesty a nie Slobodného vysielača. Nie sme ani filmový klub a pod článkami očakávame priame ohlasy na článok a nie linky na santaklausovské filmy. Ak chcete naznačiť, že mobil, alebo počítačovú hru stvorilo čosi ako Ježiško, tak skúste s tým osloviť radšej nejakú náboženskú stránku. Účel stránky Rodná cesta je jednou vetou vystihnutý v jej baneri, pričom rozvoj vedomia nie je v protiklade s rôznosťou názorov. Jasnou niťou článku je, že nie je dobré klamať deti, že im darčeky nosí Ježiško. Pričom samozrejme, že každý rodič môže svojmu dieťaťu povedať čokoľvek, akože mu darčeký nosí hoci aj nejaké iné božstvo, hoci aj okrídlený had alebo nejaké lesné zvieratko. Ak chcete k tomuto niečo za seba zvestovať tak nech sa páči, povedzte to rovno.
„Jasnou niťou článku je, že nie je dobré klamať deti, že im darčeky nosí Ježiško“ pisete.
Odpovidam:
Dite ma svuj svet a veri v zazraky. Proc je vytrhovat z detskeho sneni jen proto, ze si chcete dokazovat, jak jste pravdomluvni a cestni, vy, dospeli , kteri jste schopnost verit v zazraky zcasti nebo zcela ztratili?
Nektere deti veri, ze darky nosi Jezisek, jine Santa Klaus, Deda Mraz ci Okridleny Had…
Radujte se z detskych rozzarenych oci!!!
Zivot je zazrak, nebo ne?
A čo poviete na to detske sklamanie keď zistí,že aj tak su to rodičia čo obdaruvavaju.A vlastne sa mu potom celý jeho detský svet zruti.
Mna vychovavali v detskej viere, ze darceky prinasa Jezisko! A dnes som uz dospely muz, ktory ma polovicu zivota za sebou. Ziadne sklamania a ani traumata som ja a ani moji surodenci neutrpeli !!! Ba naopak dakujem za tu krasu detskej viery, a z toho vyplyvajucu rodicovsku vychovu. Clovek dostava totiz dost casu v zivote, aby racionalne vyzrieval vo svojom zivote ku ktoremu patri aj poznavenie. Svoje deti sme vychovavali rovnako. Okradat o vieru a natlacovat malym detom metafyzicke pravdy je dost strohe. Je to jeden z prvych krokov ako dieta priviest blizsie k viere v Boha od ktoreho vsetko pochadza, aj my. Len mimochodom, zivot to nie je len racionalizmus. Boh nas nestvoril preto, aby z nas bola len akasi kolonia inteligentnych tvorov, kde nad vsetkym panuje len rozum.
Poľutovaniahodné. Odďaľuje sa sklamanie, pokiaľ je živené klamanie. Sklamanie, ktoré prichádza po odhalení nepravdy na ceste k pravde, je len dočasný stav, nutná daň za to, že nezostávame po celý život v nepravde. Pravdy sa ale netreba báť. Pravda oslobodzuje. Človek má slobodnú vôľu. Ak aj nie ako dieťa, tak ako dospelý si môže vybrať, či bude obhajovať nepravdu, alebo pravdu. S dôsledkami svojho rozhodnutia – či už pravdivého, alebo krivého svedectva.
No, keď povieme, že niečo je inak, ako to je a pritom jasne vieme, že naozaj je to celkom inak, ako se to povedali, tak toto by sme nemuseli označovať za zázrak. Keď lož je zázrak, tak čo je potom zázrak? Jednoducho – niektorí, azda zo zvyku, zneužívajú detskú dôverčivosť,aby vedome, či nevedome naklonili deti k náboženstvu na základe podania úmyselne nepravdivých správ. Ak by sme vynechali konkrétnosti a dali to zhodnotiť nestrannému pozorovateľovi, označil by to za podvod. Ale ak veľmi chcete, pokojne si to označujte ako zázrak. Radujem sa z detských rozžiarených očí, keď im hovorím rozprávky a označujem ich pritom ako rozprávky, a súhlasím, že život je zázrak. Ale nebudem tvrdiť, že darček im priniesol trpaslík, keď viem že to tak nie je. A vôbec nemám pocit, že by boli len preto o niečo ochudobnené. Práveže sú obohatené o to, že vedia, že my sa navzájom obdarúvame a aj oni sa tomu učia a tešia sa, že môžu milo prekvapiť blízkych. Chvála za prípadné pochopenie. Prajem šťastný krásny a vedomý nový rok. ŽS.
Predstavujeme si ten váš názov článku „Ako neklamať deti Prirodou: Naše lidske Vianoce“, ale nejako to nikomu nedáva zmysel. Ak nám aj príroda darčeky nenosí (?), všetko to, čo dáme pod stromček, pochádza z prírody. No vnímame to, že je to pravda, že to pochádza z prírody a je to aj jej súčasťou. Aj to, že sme tam tie darčeky my dali, to je tiež pravda. Bez prírody si nikto nevystačí, kým bez nejakého božstva žije v dejinách a priestore drvivá väčšina ľudstva a ostatných bytostí mimo okruhu vyznávačov (človek je tu prinajmenšom státisíce rokov a necelých tisíc rokov povinného kresťanstva v našom priestore je maličký zlomok).Vaša konštrukcia je umelá. Lebo v článku nestojí, že darčeky nám dala pod stromček príroda, i keď by to bolo bližšie k pravde ako nepravda, na ktorú poukazuje článok. Bez prírody by nebolo vášho kultu, kým bez vášho kultu tu príroda je. Dlhodobo. Neviem, čo si ešte vymyslíte, len aby ste si nepriznali, že ste koncom roka zaklamali, ale je to v podstate vaša vec.
Mne sa zdá že Simon práve zistil že darčeky nenosí Ježiško a nevie to predýchať. 😉 Prajem Šťastný nový rok. PS: pekný článok, nech sa vám darí.
Predstavte si tedy tento nazev clanku:
Ako neklamať deti Prirodou: Naše lidske Vianoce
Darčeky Priroda nenosí. Áno, tak to naozaj je, ako aj všade inde. Lenže my to aj vieme: darčeky nám Priroda nenosí.
Je to pravda nebo lez?
Pokud rikate, ze je to pravda, ok. Neobracejte se k Prirode a vystacte si sami bez Ni.
Uz mi rozumite lepe, bez toho, abychom do toho pletli jakekoli nabozenstvi?
Jake darky prinesete detem bez Prirody?
Simon v nadpise nahradzujete Ježiša Prírodou. So všetkou úctou Ježiš je len súčasťou prírody nie je samotná príroda..
Žiarislavov článok nie je o ničení detských predstáv. Nemyslím si, že keď deťom hovorí niekto pravdu (záleží tiež na jej podaní), že by mali akýmkoľvek spôsobom horšie prežitie týchto sviatkov, podstatou sviatkov nie sú predsa darčeky – z dlhodobého hľadiska práve zavádzanie o tom že darčeky nosí niekto iný môže spôsobiť ťažkosť pri zistení pravdy.
Deti vnímajú svet po svojom aj zázraky, dokonca aj bez toho aby ich niekto pri tom klamal.
Článok vnímam skôr ako poukázanie na tento jav a tiež sú tam aj spomenuté možnosti ako sa to dá riešiť po pravde.
„Deti sa každý rok tešia na štedrý večer, vedia, že je to sviatok slnovratový a že dostanú darčeky od blízkych“ Kde tam vidíš že darčeky nosí príroda? Je tam pekne opísané že darčeky dostanú od blízkych. Podľa mňa je to pekné, nemusí to byť silou mocou od Ježiška alebo amerického Coca-Cola mužíka ak také veci neuznávaš. Zdravím, a neberte to tak vážne 😉
Živa, bytosti!
Krásne rozprávanie o Zimnom Slnovrate, doslovne ma to vtiahlo do vašej oslavy a potešila som sa s vami.
Od doby Letného Slnovratu, čo som prijala vďaka tebe, Žiarislav, nové meno, sa moja úcta a láska k prírode zmnohonásobila. Každý deň, cestou do práce počas obdobia sviatkov, som s ťažkým srdcom chodila okolo vystavených stromčekov na predaj a vopred ma tiažilo ešte viacej predstava, že už o týždeň-dva, budem tieto nádherné stromy stretávať odhodené pri kontajneroch.
Veľmi sa mi páči, ako pravdivo sa zhovárate so svojimi deťmi. Ja som vyrástla v klamstve, nedovere a presvedčení, že som bola neustále za niečo vinná. Doteraz týmto „darom“ musím deň čo deň čeliť a postupne sa ich zbavovať. Verím však, že do doby, než privediem na svet vlastné deti, budem mať už hlavu čistú a ducha vyliečeného.
Chvála za pravdu, posielam hrejivú energiu, ako pozdrav do zimných dní
Ďakujem , že ste a že vraciate pravdu medzi ľudí . Krásny článok o Zimnom Slnovrate a aj ostatne vaše články sú veľmi náučné . Myslím si to iste , že deti sú veľké bytosti s vedomím a klamané určite nechcú byt ! Je to tak , že všetky naše nádherne tradície sú okato a nasilu spojené s kresťanskými . No vďaka Vám si ich môžeme zase vrátiť do pôvodna.
Láska , svetlo a úcta k prírode .
Skoda ze len počasie na vianoce nebolo tento rok troska viac zasnezene.
Vase clanky su velmi poucne a zaujimave. Dakujem