Úvod » Koreňoslovné » Stránka 2

Koreňoslovné

jan 23 2013

PRÁDLO A NIE IBA BIELIZEŇ! (Polovtipník)

Od istého času už prádlo vraj nie je slovenské slovo. Rozhodli sa o tom jazykovedci, aby nás viac odlíšili od Čechov, ale to celkom nevhodne, lebo nás obrali o ďalšie slovo, ktoré sa oddávna používa na Slovensku na východe, aj na západe. To, na čom, sedíme, je sedlo. To, čím to myjeme, je mydlo. To, v čom to …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-pradlo-htm

nov 18 2011

O SLOBODE A ZODPOVEDNOSTI: Skutočnú slobodu sme si ešte nezaslúžili

Otázka pre Žiarislava: Je 17. november pre teba deň slobody?   Sloboda (svoboda) je praslovanské slovo, ktoré označuje vlastnosť, svojeť, teda čo, čo sme, slobodný stav, to, čím sme, našu základnú vlastnosť. Sloboda teda nie je nejaký výdobytok, je to základný stav, a oproti tomu je stav neslobody – otroctva, rabstva, nevoľníctva, zajatia, väzenstva. V tomto neprirodzenom, …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-sloboda-htm

máj 31 2011

SLOVENSKO MÁ KOREŇ „SLOVEN“

Slobode sa treba učiť, nenamotať sa na slaboduchosti. Vyzývaš ľudí, aby vypĺňali dotazníky sčítania ľudu, sám ich vypĺňaš? Nevyzývam ľudí, aby vypĺňali dotazníky, ale vyzývam ich, aby, keď ich už vypĺňajú a keď cítia v sebe rodné duchovno, aby ho uviedli ako vyznanie, ak im záleží na spoločenskej obrode. Sám vyplním v dotazníku akej som národnosti a samozrejme napíšem …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-rozh-slovensko-htm

máj 10 2011

HORAN SA SMIE VOLAŤ HORAN a HORANA JE HORANA

Horanovi viackrát odmietali zapísať na slovenskej matrike jeho slovenské meno. Nakoniec Horanovi slovanské meno zapísali, ale iba s tým, že je to meno cudzie. Ako sme písali v článku SLOVANSKÉ MENÁ V NEMILOSTI, Horan nechcel priať meno bežné u južných slovanov ako Goran, v čom by mu matrika nesmela brániť, ale prijal meno Horan. Keďže takto jeho meno prirodzene …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-slovanske-mena3-htm

apr 11 2011

SLOVANSKÉ MENÁ BUDÚ V MILOSTI 2

So zápisom slovanských mien by už nemali byť ťažkosti. Niektorých poburuje, že MENÁ niečo znaMENAjú. O tom, že naša obroda v rodnom duchu nie je výmyslom, ale napojením na pôvodnú kultúru, svedčia aj naše mená. Pred obradmi vyžiadané a prijaté novodrevné mená, ako sme neskôr zistili, už starí Sloveni nosili, i keď my sme o tom vtedy ešte nevedeli. Napríklad …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-slovanske-mena2-htm

apr 05 2011

SLOVANSKÉ MENÁ V NEMILOSTI 1

Niektoré matrikárky odmietajú vpisovať slovanské mená a navrhujú nám anglické. Lada a Horan nie, Ďzesika a Čárly áno…Každý má právo na svoje meno?   Borisovi sa narodila dcéra. S manželkou sa dohodli, že sa bude volať Lada. Keď sa pobrali na popradskú matriku, čakalo ich tam prekvapenie. Matrikárka im odmietla zapísať dcérine meno do matriky so …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-slovanske-mena-htm

mar 22 2011

RODNÉ DUCHOVNO: prírodné, rodové, rodinné, národné i obrodné

Ak človek radil v poslednom článku „pred strihaním pomerajme“, tak aj sám tak konal. Meral z hľadiska celostného vedomstva i rôznych dielčich vied. Nie je to špekulácia, ktorá by súvisela s nejakou tvorbou duchovna. To naše, rodné duchovno, je už zjavené. Najprv sme ho označovali slovami „pôvodné – prírodné“ (duchovno), alebo skrátene slovom „rodné“. Ide stále o to isté poňatie …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-pov-duch5-rodne-htm

feb 10 2011

ČO ZNAMENÁ SLOVO ČLOVEK?

Slovo človek v praslovančine znelo čelovek (s jer po k). Je zložené z dvoch slov – čelo a vek. Pisateľa kedysi napadla takáto báseň: Cez čelo videl vek – človek.   Jazykovedci tvrdia, že človeka nemôže napadnúť ani len myšlienka, nie to ešte báseň. Vraj – „napadlo mi“ a nie „napadlo ma“. Materialisti. Myšlienka vraj nie je živá a preto vás …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-koren-clovek-htm

jan 06 2010

TOKAJ JE NÁZOV SLOVENSKÉHO PÔVODU

Naši maďarskí susedia si radi veci patentujú. Napríklad bryndzu i parenicu, ktorá sa vyrába parením syra, chceli si prisvojiť ako maďarský vynález. Klobásy čabajky považujú za maďarské aj Slováci,i keď ich vyvinuli slovenskí krajania v donedávna slovenskom meste Békešská Čaba. Najnovšie sanezaoberáme parou ani parenicou, ani „kolbás“ – klobásou, ale sladkastým putňovým, čisamorodým (po maďarsky …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-tokaj-htm