Malý vrchár

Malý vrchár sa zastaví pri otvorenom historickom časopise a pozerá sa na obrázok. „Vidíš, tento obrázok je nakreslený. Niekto ho tak pekne podrobne namaľoval“, vraví mu človek. Malý vrchár sa pozerá, pozerá a potom povie. „Tato, a prečo nakreslil tak rovno?“ Človek sa pýta. „Čo myslíš, čo rovno? Tých ľudí v rade, ako stoja rovno?“ „Nie ľudí, ale tú …

Pokračovať v čítaní

Prírodný život má oproti mestskému niektoré nevýhody. Ale má aj mnoho výhod. Jedna z výhod prírodného života je, že sa dieťa naučí prirodzene pohybovať. To môže byť, ako sa vraví na Kokavsku, to ti môže byť na úžitok. „Jéj, čo má dieťa v meste na preliezke, to tu má všade. Čo má na pieskovisku, to má tiež …

Pokračovať v čítaní

V ten deň, známy ako Štedrý, zvykneme zasunúť do vázy vetvičky smreka a vyzdobiť ich. Voláme to stromček. Mohli by sme si stromček hockedy vyrúbať, keďže máme svoj les, ale bolo by nám ho ľúto a oveľa lepší pocit máme, keď nemusí kvôli tomu žiaden strom zhynúť a ani nesedíme okolo umelohmotne napodobeniny. Stromček si vyrobíme zo smrekových …

Pokračovať v čítaní

V ten večer sme napočítali o jednu kozu menej. Ráno im dáme nažrať sa sena a predpoludním ich pustíme na pašu, aby boli zdravé. Aj keď je kde-tu sneh, nájdu si ešte dobrú poživeň. Ale dnes sa všetky nevrátili. Chýbala Drážka. Z minulého roka máme viacero mladých, ale len dve mladé kozičky vyzerajú aj sfarbením ako chovné. Z dvadsiatich piatich …

Pokračovať v čítaní

Malý vrchár sa učí robiť mnoho z toho, čo odpozoruje. Klince trčia zo všakovakých brvien. Ešte nikdy žiaden neskrivil a zatĺkol ich aj do tvrdých driev. Vyťahujeme ich potom kliešťami, časy, keď sa dali vytiahnuť rukou, sú už preč. Keď ktokoľvek robí čokoľvek s lopatou a fúrikom, malý vrchár má hneď pristavené svoje malé táčky a lupatuje o dušu, či je …

Pokračovať v čítaní

Druhú cestu k babke vydržal Malý Vrchár za bdelého stavu. Bol ešte nie celkom čierny večer a na babku sa tešil, takže nespal. S radosťou sa stretol s babkou i s jej hračkami. Ale akosi nedôverčivo chodil z izby do izby a pozeral sa na strop, až nevydržal a spýtal sa: Kde sú? Babka – že – kto? A malý: no predsa čo tam chodili, …

Pokračovať v čítaní

Už sa k tomu dlho schyľovalo. Človek ho chytil pod pazuchami a kýval s ním ako kyvadlom kukučkových hodín. „Homba lisa – kde babina chyža? – Tam dolu pod horu – pod babinu stodolu“… Končí sa to zdvihnutím nad hlavu s nohami vyhodenými ešte vyššie a po dopadnutí na zem nasleduje „eštéééé“. A nakoniec sa spýta: „Kde je tá babina stodola?“ …

Pokračovať v čítaní

Snehy sa roztopili a zem je už menej blatná. Oteplilo sa a nastal čas na záhradu i na dielňu. Človek kúpil nebožiece – ručné vrtáky, aby ich upravil na výrobu píšťal. Kúpil ich viac, na píšťaly a fujary, od chlapa, ktorý ich predával z dielne po dedovi. A k tomu prikúpil aj nejaké ďalšie staršie nástroje na ručnú prácu bez elektriky. Medzi …

Pokračovať v čítaní

Odkedy Rodanovi mama odmietla dať svoje mlieko, miluje mlieko kozie, ktoré predtým nechcel. Kozie mlieko je podľa znalcov najpodobnejšie materskému. Rodan bol kojený do dva a pol roka a dnes sa poprvýkrát nad ránom neprebudil na to, že chce mlieko. Nad ránom na túto obvyklú požiadavku dostane svoju obľúbenú trojdecovú fľašku kozieho mlieka a tú stiahne na jeden …

Pokračovať v čítaní

Zima bola hustá. Výnimočná bola troma vecami: Žiadne týždňové dvadsaťstupňové mrazy a to ani raz. Druhá vec – žiadne výrazné oteplenia. Takže, ako začiatkom mrazňa (decembra) napadal sneh, tak vydržal až do jari. Začiatkom brezňa síce poľavilo, na šikmých slnečných stráňach sa chvíľami ukazovala zelenkavá tráva, avšak mimo slnečných pascí je sneh stále veľký a človek sa …

Pokračovať v čítaní