Aj keď sme vychádzali z miest vzdialených vyše dvadsať kilometrov, na dohodnuté miesto sme prišli v tej istej minúte. Výstup na Bukovec bol tiahly. V dolinách nebolo snehu, na úpätí len kde-tu a pod vrcholcom Bukovca stekali jarčeky z kopca s nadmorskou výškou 1200 metrov, kde aj v teplejšej, prvej polovici sečňa, bol stále sneh. Výstup bol trochu nepríjemný ani nie …
Od septembra človek brával malého vrchára raz za jeden – dva týždne na cesty, hlavne na miesto horského vzdelávania, kde pracujeme na budovaní prírodnej školy. Zdalo sa ale, že to naň dobre nevplýva. Z prvej cesty sa vrátil s akousi chrípkou a po celú jeseň, hlavne po výjazdoch, sa mu to vracalo. Keď sa už končil kalendárny rok, človek …
Áno. Od piatku do nedele. Druhá polovica sečňa. 12.-14.1.18 Trasa – pravdepodobne Volovské vrchy Niektorí sa pýtali na zasvätenie mládencov, či mužov. Tuto je príležitosť. Ale – v ustrojení – v tom, čo sme si pripravili. Pisateľ sa strojí na čas výrazných mrazov tohto roku takto: Košelice, prešivanice, kožúšky Vrch tela – košeľa ľanovo-konopná a na nej prešivanica …
Aj tohto roku sme na Štedrý deň šli do lesa. Keďže les je okolo nás, nebolo to vôbec namáhavé. S malými vrchármi šiel človek do včelnice, čo je tak minúta chôdze a klopkali sme po úľoch. Všetci s priloženým uchom sme počúvali včeliu odpoveď. Jedna rodina sa neozývala. Keď človek zdvihol poklop, hmýrilo sa to tam včielkami; hneď zavrel. …
Podobne, ako na zber liečivých bylín, tak aj na prírodné, nenápadné pútnictvo, nenáročné na obsluhu a kapitál, nie sú žiadne reklamy. V zimnom období, keď je sneh, dá sa putovať na bežkách po lesných a poľných cestách, často aj mimo nich. Preto – ak už lyže, tak pisateľ navrhuje ľuďom prírodného vnímania zvážiť bežky. O bežeckom a „chodeckom“ lyžovaní …
Drahá veľkorodina! V tento slávnostný čas Zimného Slnovratu si pripomíname okamih, keď podľa zvestí vedomcov našich predkov div nebeského svetla – Svarog stvoril tento svet. A každým rokom v čase Zimného Slnovratu sa obrodí jeho svetlo, obrodí sa div – zázrak, ktorý zazrieme v duchovnom záblesku. Predkovia to vnímali ako znovuzrodenie dieťaťa Slnka – Svarožiča. V slovenskej povesti nesie slnečné …
Jedna predvianočná návšteva v meste stačila. Opätovný dôkaz o tom, že – osobne vzaté – presťahovať sa do hory bol dobrý nápad. Počúvať niekoľko týždňov vianočné odrhovačky, valiace sa ešte aj z mestských a dedinských rozhlasov, to je nápor aj pre skalopevné nervy. Živodráhy sa rozcítene chvejú snáď aj nehudobníkom, ktorí ešte nedospeli k citovej otupenosti. Pozlátková podoba náboženstva …
Z vrchárskeho zápisníka. A už jazdíme v starom sade. Človek má na chrbte najmenšieho vrchára „Mimiho“ (sám seba tak označuje), ktorý od radosti výska a žiada si rýchle „fukoty“; za ním ide Malý Vrchár, tiež na prechodkách a zozadu sa blíži Vidimír s človekovými starými bežkami. Nezvýšili mu palice, ale za opaskom má nôž a mieri ku lieskam. Vzápätí sa už valí …
Naše vzdelávanie je tanec. Náš tanec je vzdelávanie. Už asi pol roka si nemal koncerty. Hovorí sa o tom, že chodíš do nejakej školy pracovať s deťmi. Čomu sa venuješ v súčasnej dobe? Vlastne si to už povedal, len to nie je škola, ale zariadenie prírodného vzdelávania. Zatiaľ je to pre deti v domácom vzdelávaní, s ktorými denne pracujeme. Práve …
Čím začať vlastivedu? Čo je vlasť? Matka Zem. Svet, Všehomír. Život je tam, kde sú naše živly – zem, voda, vzduch, oheň… O tom hovoríme, o tom spievame. Ale je tu aj niečo ďalšie – tiež bezprostredne dôležité. To, čo prichádza s počatím, to, čo dieťa ochutnáva s prvou kvapkou mlieka. Mama. Áno, rodina, rod. Mama, otec, babka, dedo, …