Áno, v Čechách bola táto téma nadhodená skôr, lebo veď „Česi sú pred nami“. Načo štátne lesy, keď štát zle hospodári? Dajme ich privatizérom. Horšie to už nebude. Vtip je v tom, že v porovnateľných krajinách s porovnateľným vývojom je rozpredanie štátnych lesov sprevádzané rabovaním.
Niektorí ľudia, ktorí majú radi prírodu, si myslia, že súkromník si bude ten svoj les viac vážiť. Kiežby to tak bolo. Ale spravidla je to omyl. Les si najviac vážia tí, ktorí ho nevlastnia. Až potom spravidla štát a súkromník, česť výnimkám. Výnimky sú možno osvietené. Na štát, ktorý zle spravuje lesy, môžete vyvíjať nátlak. Na súkromníka však spravidla o dosť menej. Možno to nie je dosť výstižné. Ale skúsme sa na to pozrieť cez udalosti.
Mnoho ľudí, čo majú radi cit a prirodzenosť, sa teší, že pri moci nie sú krikľúni a populisti. Otázka je, kto pri moci je. Kiež by dobrí ľudia. Ďalšia otázka je, či nám teraz nebudú vládnuť biele goliere, okázalé a uhladené, ktoré nám, len tak mimochodom, s úsmevom na tvári, začnú rozpredávať krajinu. A keď krajinu, predstavme si hlavne lesy a ich pramene. Nikto to nikdy zatiaľ nepovedal. Ale pisateľ má takého „ciťáka“. Že pár ľudí, čo sa motajú v moci a kolo moci, to má v pláne. A že treba byť pripravení, ak si chceme uchrániť aspoň niečo z rodnej krajiny. Hory a lesy, to je kostra Slovenska. Nenechajme si ich rozpredať.
S úctou k iným, postavme sa za svoje.
Ž.slav
Zdroj: Ved.sk
