Z vrchárskeho zápisníka

V zimných mesiacoch si človek uvedomuje, čo všetko chová. Kozy, ovce, kone, ba dokonca i mačky sa živia zväčša samé, kŕmiť treba iba psy. Ale keď sena ubúda, človek začne akosi viac počítať zvieratá a uvažovať, či to s tými počtami nie je trochu prehnané. Prehnať kŕdeľ bylinožravcov k novootvorenej kope sena je v zásade radostná vec, ak taká kopa je. …

Pokračovať v čítaní

V tomto roku sa stala vec nevídaná. Porodila koza sedemapolmesačná. Tri kozy z dvadsaťčlenného stáda porodili už v novembri. Keby to človek nevidel na vlastné oči, tak tomu len sťažka uverí. Vážna bola najväčšia dojka. Mala dcéry Vážku, Sivku a Nošku. Vážna po tom, ako si zlomila nohu a poťahala šľachu,sa už držala viac pri dome. Až kým nezožrala hrniec …

Pokračovať v čítaní

Minule sa človek mračil, že Rodan si vyžaduje rozprávky z „rozvidu“. Hockedy miluje živé piesne, keď spievame a hráme, vyžaduje si opakovanie, ale stáva sa, že musíme niečo husto robiť a vtedy mu pustíme vybratú rozprávku. Máme od Draka anglickú rozprávku, animovanú, o ovciach a gazdovi, takú, kde ovce jedia picu, majú diskotéku a tak. Človekovi sa to zdá chvíľu …

Pokračovať v čítaní

Bzučali, liezli, ale nepichli. Zdá sa, že pozorovanie divých včiel prerástlo do osobného, dôverného vzťahu. Po uverejnení článku, ktorým pisateľ ospieval divé včely – samotárky, si začali budovať v kuchyni hniezda. Kým „pieskárky bielopáse“, či stepné včely, zostali na dvore, včielky zvané „dreváre fialové“ napodobnili samotárske osičky, ktoré v minulých týždňoch vylietali z hlinených šúľkov v človekovej izbe. Aj tieto dreváre …

Pokračovať v čítaní

Vetrík pošepkal výsevný kalendár, políčko poliala búrka. Vietor na okamih ovanul človeka na tvári a povedal svojim mokrým dychom: „Dnes prinesiem dážď“. A potom sa tváril, akoby nič a povieval si v ľahkej košeli. Človek šiel v ten deň do mesta, ale po tom, čo si vypočul vetríkov oznam, chystal si semená na sadenie. Keď sa vrátil, už hromy …

Pokračovať v čítaní

Je dobré, keď človek vstáva ako gazda, na svitaní. Napriek umeleckým sklonom a hlavne nočnému písaniu. Ráno v pokročilej jari býva voňavé. Keď vyjde človek v lesnej samote holý pred dom a chce sa pozdraviť s divmi, síce si ešte niečo cez seba prehodí, ale predpoludním, pri práci na záhrade, už košeľa visí na plote. Ranné dojenie bolo poučné. Je …

Pokračovať v čítaní

Človek sa zobudil na svitaní. Uvítal slnečný svit, lebo Slnko bolo ešte za horou. Popočúval, čo hovoria vtáky. A šiel si ešte zdriemnuť. V noci písal a teraz, ráno, sa veruže dobre dospávalo. Nie dlho. Po ránu pustil kozy. Šli na salaš, na miesto, kde včera človek osekal časť ohryzenej liesky, aby hodila šípy, a jednu schnúcu bazu nad …

Pokračovať v čítaní