Zimná púť – pre odolných chlapov!

Áno. Od piatku do nedele. Druhá polovica sečňa. 12.-14.1.18 Trasa – pravdepodobne Volovské vrchy

Niektorí sa pýtali na zasvätenie mládencov, či mužov. Tuto je príležitosť.

Ale – v ustrojení – v tom, čo sme si pripravili.

Pisateľ sa strojí na čas výrazných mrazov tohto roku takto:

Košelice, prešivanice, kožúšky

Vrch tela – košeľa ľanovo-konopná  a na nej prešivanica – hrubá košeľa z dvoch dielcov domáceho plátna,  medzi ktoré je všitá vrstva vlny z našich oviec (zušľachtená valaška). To celé prešívané, aby vlna držala na mieste. Teplé, príjemné, krása.

Na tom – kožušťok  (plemeno – karpatská koza slovenská – hnedá – zvyškové kožky). Buď jednoduchý z dvoch kusov zimnej kožušiny (kozol) alebo – ak by sa ukazovala väčšia zima – aj s rukávmi. Toto ešte človek nedohotovil. Ale – dohotoví.

Baranica, či skôr kozlica – čiapka z jedného kusa preloženej kožušinky menšieho zvieraťa  – jednoducho zošitá na mieru – len pre prípad výrazných mrazov.

Od pása dole: Plátené gate.

Na nich – na opasku priviazané dve nohavice. Človek ich má z dvoch kusov plátna  na nich sú prišité dve kožušiny – letné. Dve nohavice – nespojené v strede – sú príjemnejšie. Nič sa nezaparí. Zima nie je (na stred), kde sú len plátené gety, pretože na nich je ešte košeľa, i prešivanica – sú dlhé cez pol stehna a kožúšok podobne. Aj toto je podľa vzoru dávnych odevov predkov overené tisícročiami.

BARANIE ČIŽMY

Najťažší oriešok je obuv do snehu. Podľa slovenských spôsobov si človek šije z baranej kožušiny čižmy – môžu byť až pod kolená – vlnou dnu. Do nich onuce (niekto si dáva ručne prihotovené vlnené ponožky). Na baranicové čižmy ešte treba dať návleky z pevnejšej kože. Niektorí si robia návleky dvoje – jedny z mäkšej kože a to vyššie a na spodok nohy akési krpce z hladenice, poriadne namastenej sadlom alebo ľanovým olejom, aby spodok nepremokal. Človek ešte uvažuje , ak stihne, obiť si ich železnými nitmi, aby sa v nich nešmýkalo. To všetko sa musí šiť od spodného po vrchné, aby to do seba vošlo. Teda i nohy, samozrejme.

No, lenže ak sa hýbete a nie je mínus 20, tak sa nemusíte až tak veľmi naobliekať. Ak nemáte veľa ušitého, stačí takto: Plátené chološne a na to voľné gety. Alebo – hološne súkenné a tenké gety pod to. Košele dve alebo tri, ak nemáte prešivanicu. Ak nemáte kožušťok, alebo máte zábrany, tak si môžete uplstiť z ovčej, v mydlovej vode opratej a vyčesanej, alebo aj nevyčesanej vlny – zostrihanej pekne v kuse – vestu na spôsob kožuška. Ak nemáte čiapku, tak hoci aj kožku zo zimného úhynu na hlavu a previazať ju pásom na spôsob čelenky. Rukavice palčáky z kožušiny zo zimného úhynu od gazdov zvládne azda každý, kožku stačí vypracovať s mydlom. V núdzi môžete použijeť ako rukavice aj vlnené ponožky s dierou na palec. Podľa teploty a okolností: palec dnu – palec von.

Najjdnoduchší strih črievice z baraniny

Použiteľné prinajmenšom na spanie. S návlekmi aj na chodenie.

Človek si ušil minulého roku veľký vak zo semišovej kože. Ani nie niťou, len koženými švihlami – šitie na spôsob pastierskej kasy. Ale osvedčený je aj iný spôsob – niektorí si berú kožušinu zo zimnej jelenice, vypracované mozgom. Človek má 4 capie kožky – zimné – tri z nich zošité tak, že poslúžia ako plecniak  a potom aj ako vak – medzi dve zošité kožky vojdu nohy a na tú spodnú nadväzuje ešte jedna – ako podložky na trup. A štvrtá kožušina – najmohutnejšia – prevesená počas púte cez vak, je v noci priviazateľná na vrch tela ako hlavná prikrývka na trup, takže spací vak sa stane úplným. V tom prípade si ani nemusí brať deku, keby sa ukazovalo len do mínus desať. Inak priatelia – karpatskí indiáni – nosia na prikrytie vlnené prikrývky a ako podložku majú jelenice. Zimné kožušiny spravidla dostali od poľovníkov, ktorí ich vyhadzujú.

Kožušinový spacák a plecniak

Kto má odpor voči kožušine, môže si z množstva ostrihanej a opratej ovčej vlny pripraviť gubaňu ,alebo aspoň splstenú vlnu.

Kožušinový spacák teda poslúži aj ako plecniak – stačí ho upevniť remencami .

Karpatskí nosia ako plecniak jeden kus zatočenej jelenice, ktorú v noci použijú ako podložku na spanie. Vlnená prikrývka tvorí dno vaku.

Takýto „plecniak“ stačí stiahnuť remeňom a zhora dva remence, zo stredu, sa uviažu dole na dve strany. Takže takto vznikne vak, ktorý možno dať na obe plecia na spôsob plecniaku – alebo len cez jedno plece na spôsob pudla. No a možno zbaliť aj jedlo: Kus syra, napríklad jedno stehno z barana (kto je mäso), ovsené vločky, múka na placky a nejaké hrozienka na ochutenie. Hrudku soli. Na opasok si človek vyrába ešte jeden vačok na kresadlo. Na opasku nesmie chýbať dobre ukutý nôž a vo vaku remence a povraz. Pred rozložením tábora si zviaže z nazbieraných lieskových prútov rohož. Položí ju na dva drúky a rohož , vysunutú nad zemou a snehom, vystelie čačinou. Na čačinu potom dá kožku (v zime kožušinový vak), ktorá cez deň súžila ako plecniak a prikryje sa prikrývkou , lebo gubaňa je nedokončená. Vlnené prikrývky sú dovolené , plstili ich už v staroveku. Karimatky a priemyselné spacáky na túto púť teda nepatria. Keby bola príliš silná zima, dekou, alebo kožušinkou treba prikryť aj hlavu, aby človek nedýchal rovno mráz.

Tak to by aj mohlo predbežne stačiť. Azda ešte jedna malá plachta na vyviazanie striešky, keby v noci príliš snežilo. Alebo nebodaj pršalo. Dúfajme, že bude radšej mrznúť.

Na noc si niektorí pripravujú také kožušinové „ponožky“ zo zimných úhynov– samozrejme srsťou dovnútra. Sú ľahké a vmestia sa do batožiny.

Niektorí si berú doma vyrobený luk a šípy, lebo hráme aj zimné hry.

Niektorí si vraj so sebou berú tabličku horkej čokolády. To človek nerobí – radšej trochu medu, z vlastnej zásoby. A vytopený loj – na namastenie pokožky – aj to hreje. Snežnice snáď nebude treba. Zas až tak veľmi nenasypalo.

Je ešte niekto, kto to dá? Už tejto zimy?

Predbežný zoznam hriechov:

Každý môže mať iné. Pisateľ tieto:  Prešívanica prešitá fabrickou niťou. Síce z domáceho plátna, ale zafarbená nateraz farbivom továrenským-nedomáckym. Ušitá kúpenou ihlou.

Ak nestihne ušiť novú, tak tú, čo už má hotovú, ušil šijacim strojom.

Niektoré kožky sú síce z vlastného gazdovstva, ale vypracované v koželužni. Teda – väčšina.

Továrensky vyrobená babmusová zubná kefka.

A to ešte nie je všetko – na práchno ak nestihne vyrobiť rohovú schránku , bude ho mať uložené vo vypálenej plechovej krabičke .

Plechový hrnček na varenie čaju.

Nie sme dokonalí , ale snažíme sa. Sme čoraz lepší. 🙂

Heslo: Základ je prežiť. Potom sa uvidí.