Vianočné odrhovačky, či vedomá obroda?

Jedna predvianočná návšteva v meste stačila. Opätovný dôkaz o tom, že – osobne vzaté – presťahovať sa do hory bol dobrý nápad. Počúvať niekoľko týždňov vianočné odrhovačky, valiace sa ešte aj z mestských a dedinských rozhlasov, to je nápor aj pre skalopevné nervy. Živodráhy sa rozcítene chvejú snáď aj nehudobníkom, ktorí ešte nedospeli k citovej otupenosti. Pozlátková podoba náboženstva si podáva ruky s kapitalizmom najpružnejšej chrbtovej kosti. Spoločný – materialisticko-náboženský ťah na bránu Matky Prírody prináša more najrozličnejších zbytočností, ktoré treba továrensky vyrobiť, kúpiť, spotrebovať a vyhodiť na smetisko dejín a Zeme pod záštitou úcty k blízkym, pod ťarchou výčitiek svedomia, pod tlakom trojnásobnej preveľkej viny. Starý dobrý Svarog našťastie neokúsil, aké to je – stať sa nástrojom umelovianočných kapitalistov. V tržnom ošiali by nám tu azda mávali slnečnými znakmi, vyrobenými z plastov, a speváci štátneho náboženstva by sa predvádzali v lesknúcich sa kostýmčekoch a blýskali by naondulovanými nechtami v rachote  delobuchov, vystavujúc na obdiv svoje hlasové výtvory, podporené poplatkami zvukových i štátnočarodejných médií; na trhu by boli vystavené maľované obrázky Svarožiča na spôsob holyvudských, či pašiových hercov a v rozvide by do omrzenia premietali príbeh znovuzrodenia slnečného božstva, prerušovaný reklamami na všakovaké civilizačné „nevyhnutnosti“. Citlivejšie povahy by slzili nad príbehmi zborenia pohanských stĺpov od Judei až po Rujanu a lamentovali by nad dookola premietanými holokaustami množstva národov – od Filištíncov až po polabských Slovanov. Napodobeniny a popisy slnečného Svantovíta by zívali od učebníc náboženstva až po učebnice etiky a prvouky, ako je to teraz v prípade viemeakého náboženstva. Nie, nie, nie… Až človeku zhorklo v ústach pri takejto predstave. Spotrebníci by iste siahli aj na Slnko, po tom, ako už aj tak dosť nehanebne zohavili Zem.

Nám, tu, v horách, na sviatky stačí svätý pokoj. Nemusíme sa zodrieť pri chemickej dezinfekcii domácnosti. Vyberieme si plátna, vlnu a kožušiny a ušijeme si niečo dobré, niečo teplé, bo tejto noci bolo mínus desať a zima sa ešte nezačala, veď sme ešte neoslávili Slnovrat. Upečieme si voľačo chutné a budeme radi, že v našej blízkosti nie je nijaký hlučný obchod.

Že vraj niektoré duchovno je len pre vyvolených. Chvála divom. Ale ten Slnovrat pre istotu oslávime. Lebo obroda, vedomá obroda je vec dôležitá. Veru.

V dobe, keď na Zemi i v mori prebieha najväčšie vyhynutie živočíšnych druhov od konca druhohôr, v dobe, keď hladina spodnej vody klesá a hladina morí stúpa, v dobe, keď miznú posledné pralesy a vznikajú nové púšte, časť obyvateľov Zeme nakupuje v ošiali vianočných piesní, ktoré sľubujú vykúpenie tým, čo uveria v minulý zázrak. Vykúpenie obchodných domov je len ďalším zúfalým počinom tých, ktorí nevidia čaro tam, kde je, ale hľadajú ho tam, kde nie. Ale vedz, že je cesta duchovného naplnenia, a nie je to cesta spotreby. Tak už sa prebuď, ty snaživý tvorca pustatiny! Kým Hromovládny vodami zem splaví…