Takto to začalo:
V zime – v úvale – Žiarislav svojou sekerou prerúbal, zhodenú osiku a zistil, že je chytená a nie je dobrá na šindle, na ktoré bola určená. A tak ostala v rokline celý rok. Čakala na svoju príležitosť.
Druhú zimu ju olúpali kone od kôry a Žiarislav zistil, že nepopukala. A bola tu myšlienka – čo ju využiť na výrobu bubnov?
Skúsil zarezať dovnútra a – krása! Na bubny ako stvorená!!!
A tak sme sa zišli na koncotýždňovke, zamerané na výrobu bubnov. A bolo čo robiť. Najskôr si každý vybral úsek stromu, ktorý by sa mu pozdával na výrobu bubna, potom dostala slovo motorová píla, bez ktorej by toto sústredenie muselo trvať najmenej týždeň, a odrezala budúce bubny zo stromu a vyrezala základnú vnútornú dieru. Pri tejto robote tak pršalo, že Žiarislav po skončení mal na sebe len jedno miesto suché – uzúčky prúžok odevu pod opaskom – ako je dobré nosiť opasok!
Potom prišli na rad dláta a veľké kladivá – tie už v rukou účastníkov urobili hlavnú prácu – vydlabali doby do potrebnej hrúbky – ani príliš hrubé, ani pritenké.
V sobotu večer si ľudia ešte vyrezali kože a namočili do dažďovej vody – ešte že sprchlo – vody je túto jar naozaj málo. A keď už toto bolo pripravené, mohli sme si konečne zahrať – zatiaľ ešte nie na vlastné bubny, ale požičané – zneli parádne. K tomu husle, viola, gitara, hrkálky – kto vydržal, tak hral a spieval do rána – krásna noc!
Nedeľa sa vinula v znamení strúhaní kolíkov a napínaní koží na bubon. Tí čo sa ponáhľali, si kožky napnuli až doma – tí čo vydržali, odvážali si bubny už duniace. Sláva
novým bubnom, sláva tým, čo sa nebáli vynaloženej námahy a prišli si bubon vyrobiť – nech znie dunenie nad krajinou!
Ladomíra
Snímky: Ladomíra
Ako hodnotia koncotýždňovku jej účastníci?
Koncotýždňovka bola malý zázrak, nakoľko 6.-8. deň pôstu sa nedal odhadnúť, najmä aké budú fyzické sily. Občas odišla sila na chvíľu, kým zase prišla, ale bolo jej nad očakávania. Zdá sa Živa nabíjala a dávala silu. S nejakými prácami pomohli chlapi, chvala im za to. Kladivo a rýpače boli spojené s fyzickým nasadením, no keď to zvládne človek bez jedla, môže to zvládnuť, kto je vecou nadchnutý. Chvala aj za rozprávania okolo dreva a kože a názorné ukážky aj vecí priamo sa dejúcich aj pomimo. Úžasná opatera po všetkých stránkach, človek pomyslel a už aj bolo. Po dni dažďa dobre padla piecka v chatke s rozpáleným drevom na osušenie a zohriatie. Detské bytosti okrášľujúce a podporujúce dianie, chvala za ne. Voda krásna, čistá svieža, chvala. Vzduch voňavý a vejúci, chvala. Zem prebúdzajúca sa s jarou a vynášajúca silu a rozhodnutie, chvala. Slnko hrejúce a radostné, chvala. Chvala za zručnosti nadobudnuté, bubon vyrobený, súlad bytostný vytvorený na Medzi a môžbyť ja putujúci ďalej. Svetlana
Ladomíra, Žiarislav, mali sme sa u Vás veľmi dobre, vždy sme sa dosýta najedli, pochutnali si aj sa dobre zasmiali. Ďakujeme za dobrú náladu a starostlivost, ešte sa niekedy zastavíme, nepočuli ste o nás naposledy 🙂 Živa, v žive, s živou. Samo
(samostatná Samova reportáž je tu: Bu-bon, bubon, dob-ďob-dob – hlas dláta v bubnoch znie )
Zdravím, koncotýždňovka dala teda zabrať. Myslím, že viac by dme si ju užili ako týždňovku. Docestovali sme šťastlivo a bubun hrá! S pozdravom Ladislav
Heja hoj, cesta domov bola skutočne úspešná, veď sme došli zdraví. Síce vyčerpaní ale štastní – ako inak, veď keď sa čerpá sila na niečo dobré, tak sa musí dostaviť radosť. A som naozaj rád, lebo síce sa niečo vyčerpalo, no niečo sa naplnilo. Nebola to len predstava držať v rukách sebou-stvorený bubon, ktorá sa pomaly (a niekedy aj svižnejšie) plnila, a nebolo to len telo, ktoré sa v pohybe a práci plnilo teplom a skúsenosťou, bol to aj človek, ktorý sa plnil duchom – pomaly, po troške, niečo odumrelo, niečo vyrástlo. A ak bolo pre pohyb tela k bubnu času málo, tak pre pohyb človeka k duchu ho bolo pramálo. Ale človek robí s tým čo má, a dúfam, že robí aj najlepšie ako práve vie – a preto tieto chvíle Na Medzi dopadli najlepšie ako mohli, nakoniec, ako inak, keď vec nikdy nedopadá dva krát – keď je jedno jediné a nič nie je naokolo, jedno nie je dobré ani zlé. Dobrý je len pocit – radosť, keď to jedno príjmeme s otvoreným srdcom, a nakoniec je asi jedno či je to jedno bytosť, vec, skúsenosť alebo okolnosť. A s radosťou sa ocitám znova na začiatku kruhu týchto párov riadkov. A aby som sa dostal na jeho úplný začiatok, tak spočiniem pri slove sila. Úprimne Vám, Vašej rodine a celému kruhu bytostí, ktorý žije na Medzi ďakujem za silu, ktorú ste nám obetovali. Umožnila málo možné, umožnila nie tak často možné. Vykliešťuje cesty a číri zmysly – uvidieť, vybrať si a vykročiť musí človek sám. PS: Bubon hrá výborne! Voľba kompromisu, ktorý viedol k jelenej koži sa nakoniec ukázala ako tá najlepšia voľba. Majte sa krásne! Rono
Víkend byl super! I přes tu únavu, byla jsem v podstate 6. den na cestě… z hor v severním Mexiku až do Kokavy. Veselá atmosféra začla už v místní lokálce, kde si celý vagón vyprávěl vtipy. Z okénka jsem viděla lovícího dravce, na kterého koukal o 100 metrů dál vlk, takže změna, po všech těch kojotech. Akorát ten 30 stupňový rozdíl v teplotě byl cítit, ale teplíčko a útulno v polozemnici na Medzi to vyrovnalo. Buben hraje, jen nevím, jestli jsem ho dost napnula, ještě schne… Karoli
Ahoj na Medzu. Cesta bola velmi príjemná. Ďakujem za inspiratívny koniec týždna. Víkend mi dal mnoho informácií, skúseností, dobrej nálady a výborneho jedla. Hneď v pondelok som náš dob vyčistil a natiahol blanu. Dva dni schol a zvuk bol úžasný. Do štvrtku rána praskol. No asi si mam v praxi vyskúšat aj lepenie a stahovanie bubna. Ďakujem aj za to. Chvála vám bytosti na Medzi. Ste velmi prijemní a dobrí ľudia. Ja osobne som sa u vás cítil ako doma. Rastislav
snímka Laco
