17. november: Zdravie je v prírodnej rovnováhe, sloboda je stav ducha.

Rodná Cesta: V poslednej dobe si napísal viacero článkov, v ktorých si poukázal na prevažujúce zvládanie nákazy koronavíru prirodzenou imunitou.

Žiarislav: Áno. Prirodzená odolnosť je to, čo pomohlo a pomáha drvivej väčšine ľudí zvládať aj túto nákazu.

RC: Píšeš o tom články, ale – niektorých to dráždi – tvrdia  že proti korone prírodná odolnosť nejestvuje.  Sám si dal vedieť, že si nebol na testovaný…

ŽS: Keby prirodzená odolnosť nejestvovala, tak by už všetci, čo mali vírus, boli mŕtvi, alebo výrazne chorí. Lenže na ošetrení ich bol len maličký zlomok. Každý má svoju cestu a sú rôzne  spôsoby, účinné spôsoby sebaovládania. Nevedomejší súdia aj bez priamej znalostí veci a často vidia svet čiernobielo. Prírodné spôsoby sebaovládania, a to aj liečenia a uzdravovania, nie sú v rozpore s vedou a veda nie je v rozpore s nimi. Sú ľudia, ktorí taký rozpor vidia, pretože ho majú v sebe. Dnes sú aj sieťové stránky, kde sa hromadne vylievajú zúriví obhajcovia akože vedy, ktorí z nejakého pochabého dôvodu potrebujú zhadzovať prírodné spôsoby sebaovládania a sebaliečby či liečby. Dá sa, pravdaže, chápať snaha odhaľovať nepravdivé tvrdenia o účinku niektorých spôsobov, ktoré vyšli či už z vedeckých, alebo nevedeckých kruhov, ale keď už niekto útočí na celé prírodné liečiteľstvo ako na šarlatánstvo, tak to je za čiarou zdravého rozumu. Predsa ani lekár nechce, aby sa mu do ambulancie nahrnulo desaťkrát viac pacientov, než koľko dokáže ošetriť. Aj lekár, keď nemá na očiach klapky, je len rád, keď sa ľudia liečia hoci aj čajmi z byliniek, dúškou, podbeľom, šalviou, hoci aj cesnakom, zdravou životosprávou a nezapchajú mu čakáreň s tým, čo si od veky vekov vieme liečiť prirodzeným spôsobom.

Niektorí hovoria, že ale keď je už niekomu riadne zle, spoľahne sa skôr na lekára, ako na prírodné liečby.

Ako kto. V ťažkom stave niektorí sa spoľahnú či na jedno, či na druhé. Mnoho ľudí však skúša aj to, aj to. Ono sa to nevylučuje. Príroda nemusí byť v rozpore s vedou a ani veda s prírodou. Istým spôsobom sú vedy nasledovníckymi vývojovymi stupňami vedomectva, najprv bol vedomec a potom vedec. A iným  spôsobom – ostalo čosi ako užité, jadrové vedomectvo a to nemusí byť v rozpore s vedami. Akýkoľvek spôsob je závislý na ľuďoch, ktorí ho uskutočňujú. Či už vedecký, alebo vedomecký. Dôležitý je vedomý prístup ku zdraviu. Treba si uvedomiť, že samotné liečenie je potrebné až vtedy, keď niečo zlyhá, keď je porušená rovnováha, súlad, zdravá Cesta. Osobne sa človek radšej zaoberá udržiavaním tohto  týmto prvotného súladu, než  aby chytal rybu za chvost (i keď aj to niekedy treba). V tomto si prírodné duchovno a veda neodporujú. No a čo sa týka nápravy straty nerovnováhy, tam sú rozdiely v spôsoboch pochopiteľné. Môžu sa ale dopĺňať.

Niekedy sú rozdiely aj v samotnom predchádzaní. Napríklad niektorí sa nechávajú zaočkovať voči sezónnej chrípke.

Toto ale nie je nejaký všeobecný vedecký spôsob, lekári, ktorých osobne poznám, to nerobia. 

Slovensko je zvláštny prípad – zaočkovanosť proti chrípke je len niečo cez 4 percentá, čo je vrámci Európy veľmi nízke číslo. Možno je to dané aj pomerne pestrou a zachovanou prírodou a prístupom k lesom, v porovnaní s niektorými západnými krajinami, ale Slováci viac dôverujú horám a materinej dúške, ako vakcínam na sezónne chrípky, ktoré majú vzhľadom na svoj vývoj, striedania a mutácie  výrazne malú  účinnosť. Teraz ale – keď prebehli tie čudné  manévre s plošným testovaním, po ktorých bola tá právne otázna  izolácia netestovaných, čo mala navyše menší účinok, než dočasné vypnutie pre všetkých – teraz si  mnohí si kladú otázku, či právne otázne znevýhodnenie tých, čo sa nedali testovať, nie je len taktickou prípravou na triedenie a znevýhodnenie tých občanov, čo odmietnu vakcináciu. Vytvára sa tu ovzdušie strachu, zlosti až paniky, čo je zlá poloha pre zvládanie nákazy. Oveľa lepšou základňou pre povzbudenie osobnej  i spoločenskej odolnosti, teda imunity, je vedomá rovnováha. V stave  vedomej rovnováhy lepšie zvládame aj ťažšie podmienky,  sme omnoho odolnejší telesne i duševne.

To sa teda týka aj údržby duševného stavu.

Áno. A aj ten sa vo všeobecnosti, keď pozorujeme spoločnosť, zhoršil. Niektorým viditeľne prepína, správajú sa celkom inak, ako predtým, ako keby sa premenili. Dlhodobo je núdzový stav a je to náročnejšie pre ľudí v mestách, než pre tých, čo žijú v prírode, alebo v jej blízkosti. Vnútorný svet niektorých ľudí ovládli  utkvelé predstavy a keď ich okolie nezdieľa, stávajú sa nátlakovými. Je ale predsa nejaký rovnovážny stav vecí, ktorý znamená približne to, že každý má svoje poslanie, alebo aspoň prácu, smerovanie…  Napríklad od počítačového odborníka by nik nemal očakávať, že bude chcieť zrušiť počítače. Od lekára by nemal nik očakávať, že vyhlási medicínu za zbytočnú vec.

A od Žiarislava by nemal nik očakávať,

– že sa vzdá prírodných a hodnôt prírodného duchovna že bude podporovať prepísknuté riešenia, nenávistné ťaženia a klamy v uvažovaní. Prirodzené hodnoty a vedomstvo je to, čoho sa človek bude držať, aj keby naokolo zúril blázinec.

Zúri?

Chvíľami to tak vyzerá.

Jedným z klamov vo vedomom uvažovaní je falošná  dilema ktorá je  bežným nástrojom politického vydierania. Ako napríklad –  keď nie si za NATO, si za Putina. Alebo – keď si nebol na výter (testovanie),  si neohľaduplný k ostatným. Alebo – keď nesúhlasíš s touto vládou, si za zlodejov, náckov a komunistov. To sú zavádzajúce nepravdy, mnoho ľudí zdieľa takéto slaboduchosti. Zavádzajúce hlášky a klamy, v ktorých sa možnosť zamieňa so zákonitosťou, sú sebeckým nástrojom ovládania masy, sú nákazlivé ako vírus, a i keď sa časom z toho väčšina nakazených dostane, lebo veď dejiny časom ukážu to, čo je práve skryté, alebo  nasilu väčšinou pretlačené, mnohí časom naletia na iný druh podobných podvrhov. Niektorí utrpia trvalejšie následky. Napríklad v osobnom stave a vo  vzťahoch. Povrchné uvažovanie býva často spojené s povrchnými súdmi.

V niektorých článkoch si predstavoval polohy novolazníkov a iných ľudí z prírodného okruhu, občas i na príklade svojich príbehov.

Áno, a niektorí to brali tak, že človek píše o sebe a že mu ide o svoje záujmy. To nebolo len o mne, osobne by som to mohol pokojne pozorovať pekne z kopčeka, lebo aj keby ma nie na dva týždne, ale na dva mesiace nepustili do banky, prežili by sme, a to aj v zime. Ale to bolo o množstve ľudí z prírodných, či iných  okruhov, ktorých záujmy a hodnoty akoby nemal kto zastupovať a mnohí nie sú natoľko odolní a nezávislí.  A pritom ide o prinajmenšom desiatky tisíc ľudí.

Spomenul si ten logický klam v odsúdení netestovaných…

Keď človek nebol na testovaní , lebo žil tak či tak so svojimi blízkymi bez prerušenia týždne na svojej lesnej samote, tak to nie preto, že by spochybňoval, alebo ohrozoval zdravie iných, ale naopak – preto, aby chránil zdravie seba a iných zotrvaním v hore. Človek chápe, že mnoho ľudí je podráždených a bojovne naladených , pretože si v rámci prehľadu udalostí pozrel a vypočul, o čom a ako hovoria vedúci politici. Tí najvedúcejší niekedy vystupujú ako vyšinutí, ľudí neupokojujú, čo by ale dobrí vodcovia v takých mimoriadnych udalostiach mali robiť, oni ich – hlavne niektorí –  vyslovene vykoľajujú, strašia, vyhrážajú sa a šíria nenávisť, útočia na odborníkov i na bežných občanov a duševne ich týrajú. Za takýchto okolností je pochopiteľné, že niektorí spoluobčania nezvládajú duševné sebaovládanie, či už sú na ich strane, alebo na niektorej opačnej. Netreba sa na týchto spoluobčanov hnevať, treba s nimi trpezlivo pracovať, ak je tá možnosť. Ak sú útoční , napríklad na sociálnych sieťach, je možné s nimi v záujme dobrých vzťahov jednoducho na nejakú dobu prerušiť spojenie. Niektorí ľudia by  niektoré veci v osobnom stretnutí nikdy nepovedali, ale na medzisieti zrazu majú pocit, že áno, že osobné napadnutie mimo predmetu rozpravy je v poriadku. Lenže rozpravy na sieti sú bez osobnej živy, nevidíte tvár, často dochádza k omylom, k nesprávnemu vysvetleniu viet. Ak v tom nie je súlad, zbytočne to živiť. Prepínanie dnes nie je nejakou slovenskou rázovitosťou, je to pandemické. Vidíme, čo sa dnes deje v Bielorusku, v Poľsku, ale aj inde, napríklad v Amerike.

V USA?

Tam tiež ľuďom už nejaký čas prepína, dejú sa tam nevídané spoločenské chody, médiá už priamo zasahovali do volieb a nová moc, ak teda bude nový prezident uznaný ako víťaz, lebo tam majú ťažkosti so spočítaním hlasov. Nový prezident sa chystá zmenou zákonov  zakročiť voči slobode na sociálnych sieťach. Na Slovensku začal krátko pred 17. novembrom platiť výnimočný stav so zákazom práva na zhromažďovanie, a to i tam, kde je testovaním zistená nákaza koronavíru takmer zanedbateľná. Je zaujímavé, že slovenská vládna predstaviteľka – na otázku zákazu zhromaždenia  prehlásila, že občania napriek tomuto zákazu môžu vyjadriť nesúhlas voči vláde – na sociálnych sieťach. Občania majú byť blahosklonne vďačný za takúto veľkorysosť?  Pritom sociálne siete sú zhodou okolností takmer všetky americké, s neskrývanými politickými smerovaniami, a chystá sa ich výrazné obmedzenie v zmysle slobody. Toto má nahradiť občianske práva národa Slovákov? Predsa by nemal člen slovenskej vlády vyhlásiť, že svoj názor na stav demokracie môžu po všeobecných zákazoch občania  prezentovať na pobočke nejakej – svojou pôsobnosťou dosť obmedzenej zahraničnej firmy! Tí istí „ochrancovia demokracie“, čo tlieskali, že demonštrácie sa napriek chrípkovému zákazu diali v Poľsku, tí istí tvrdia, že na Slovensku by byť nemali. Zakázané boli Dušičky, dobre, zapálili sme si ohne na záhradách, sviečky v kúte predkov. Zakázaný je sedemnásty november, hm, zakázaný je Zimný Slnovrat? Slnovratový obrad v máme – pri všetkej úcte – robiť s dedinčanmi, keď pôjdu z vianočnej omše? Alebo rovno v kostole, v ktorom platia výnimky? Či radšej na americkej sociálne sieti? Kde je Rodná cesta už rok a pol zablokovaná? Ako časopis pre udržanie a rozvoj pôvodných duchovných hodnôt? To už ani vtipné nie je.

Pritom veľká väčšina článkov na Rodnej ceste sa týka výsostne vedomectva, a len niektoré sú z oblasti celospoločenského diania.

Čo je aj potrebné. V prírodnom vedomectve nemáme politický predpis, ale osobnú, alebo aj spoločenskú zodpovednosť. A preto takisto, ako si v zdravotných veciach každý volí spôsoby, ktoré mu najviac vyhovujú, tak je to aj v spôsoboch spoločenských. Občianske náhľady podliehajú voľbe a rozhodnutiam každého občana. Súčasťou pôvodného – prírodného duchovna je aj sloboda a samospráva, v diktatúrach, či už v náboženských, alebo v politických, sa prírodnému duchovnu nedarilo. Takže – každý je zodpovedný za svoju cestu, a nech ju uskutoční v súlade so svojim svedomím a plným vedomím.

Čo môžeš, ako zodpovedný, povedať  k tomuto sviatku?

17. november nie je prírodný sviatok; na rozdiel od Slnovratov , Svätenia jari a iných sviatkov odvodených od prírodného vesmírneho chodu. 17. november môžeme vnímať ako spoločenskú udalosť – aj ako udalosť vzniku ČSR ako štátu Slovákov a Čechov, ktorý napriek svojim viacerým nedostatkom splnil svoju úlohu, pomohol nám na čas ochrániť a rozvíjať dovtedy dlhodobo  pošliapávanú národnú kultúru, ktorej súčasťou sú aj naše prirodzené duchovné hodnoty. Aj chvála česko-slovenskej a slovenskej štátnosti dnes napríklad hovoríme o rodnom duchovne v pôvodnom a zároveň  ušľachtilom a úradnom jazyku, čo nie je všade bežné – napríklad  Škóti, alebo Indiáni hovoria o svojich rodných duchovnách v inváznej anličtine, ktorá ich potláčala. My môžeme hovoriť v slovenčine, živo používať jadrový slovanský slovník, ktorý  bude z nášho prameňa povznesený na jazyk vedomého ducha.  17. November  – to je aj sviatok spojený s občianskou i spoločenskou slobodou a samosprávou,  ktorá síce nie je celkom naplnená a máme s ňou, aj dnes, početné ťažkosti, ale z pohľadu vedomectva je osobná i národná sloboda a samospráva hodnotou nielen občianskou, ale aj duchovnou. Slováci majú napríklad v prírodnom obradosloví na máje sviatok voľby svojich kráľov, teda – sviatok samosprávnej voľby – a nie len pomazania. Slobodná správa krajiny je súčasťou aj občianskeho, ale aj duchovného poňatia.

No a čo sa týka zajtrajšieho sviatku, vlastne už dnešného, môže dať Žiarislav nejakú výzvu?

Správajme sa vedome a sebavedome. Aj keď prejavujeme svoj nesúhlas s niektorými spoločenskými vecami a postupmi, malo by to byť zbavené neušľachtilých citov. A teda aj nenávisti a strachu. Konajme zodpovedne a duchaplne. Aj keď niektorí politici a občania zachádzajú za čiaru, kto je na vedomeckom chodníku, mal by sa správať nielen odvážne, ale aj rozvážne. Aj keď to vyzerá tak, že sa svet zopsul a že sa hrnie do záhuby a neslobody, nech tam nesmeruje náš svet. Chráňme, bráňme a rozvíjajme náš svet súladu duchovného, spoločenského, národného i celozemského. A držme si nielen vedomstvo, ale aj slobodu – pre seba, i pre veľkorodinu. Pretože – v plnom vedomí – sloboda je stav ducha.

Snímky: Ž.slav, Ladomíra

Podobné články:  17. november – súbor článkov

Ak chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:  CHCEM PODPORIŤ