Západný stredný prúd z nás robí koloniálne otupené stádo. V strede cédéčka je diera a v strede Európy tiež.
Podľa prieskumov „slovenské“ rádiá púšťajú z domácej hudby sotva 10 percent. Slovenský stredný prúd je teda v polohe menšinového žánru a menšinové žánre mediálne nejestvujú. To je rozdiel napríklad oproti Amerike, kde sa púšťa v podstate okolo 90 – 100 percent domácej hudby a menšinové žánre mimo hlavného hudobného priemyslu majú celkom slušnú sledovateľnosť. Sú tam napríklad rozhlasy s tvorivým americkým folklórom – kantry hudbou. Na Slovensku má podľa prieskumu z roku 2008 ľudová hudba a folklór 40 percentný záujem obyvateľstva, ale folklór a ľudovka nemá žiadnu rozhlasovú stanicu a vo folklóre platí nepísaný zákaz novej tvorby, takže pôvodná hudba v takýchto podmienkach je vývojovo odsúdená na zánik. Kým v Čechách je aspoň Rádio Etno, a v tomto smere sa vyhlasujú každoročne aj ceny, udeľované aj hudobníkom so vzťahom k moravskej a slovenskej pôvodnej hudbe, na Slovensku sme v polohe úplnej západnej kolónie. O tom, čo pustia slovenské rozhlasy, rozhodujú agenti západných vydavateľstiev, ako Bíemdží (a Íemaj, ktoré je už súčasťou Bíemdží). Takže je tu monopol cudzej kultúry.
DUCHOVNÉ NÁSLEDKY KOLONIZÁCIE
Kolonizácia Slovenska západným hudobným priemyslom má zhubné následky na slovenskú hudobnú tvorbu. Takmer nejestvuje nadväznosť na staré hudobné postupy, prejavujúce sa pôvodne pestrejšou stupnicou (slovenská horská „lydika“ a iné karpatské farebnosti). Takmer zanikol mužský spôsob spevu s použitím bránice a nahradil ho západný kult slabošských techník. Bezchrbtovosť je zvlášť vítaná v oblasti textov. Ak by ste v textoch hľadali nejaké prejavy svojprávnej kultúry, tak by ste sa riadne natrápili, kým by sme čo-to našli. Tento jav má isteže duchovné následky. Kultúrne vedomie v zmysle NAŠE kultúrne vedomie sa u mladých stráca, alebo sa priamo nevyvinie, keďže sú už deťmi rodičov nevyvinutého, alebo potlačeného nášho kultúrneho vedomia. Tak, ako v potravinách, aj v hudbe je častý skôr dovoz kultúrneho odpadu zo západu. Zo západu predsa nedovážame a nevtĺkame do hláv to najlepšie, ale to masovo najúspešnejšie. Je to asi také kvalitné, ako v potravinách hamburger a kola. Na chvíľu to zapchá ústa, ale vytvára to neustály hlad a smäd s následkami spuchnutosti a otupenosti. Tak je to aj s následkami počúvania meinstrímu (západný stredný prúd). Zvukári majú za sebou výcvik neuveriteľných techník, vďaka ktorým sa z takmer akejkoľvek piesne dá urobiť nenápadná, vtieravá a otupujúca bageta. Tento hudobný magľajz sa púšťa v rozhlasoch, v kaviarňach, všade, kde si to zapnete, ale hlavne nezapnete. Neminie vás to, pokiaľ bývate v meste a už aj na dedine. Je všeobecne známy prípad mučenia väzňov pravidelným kvapkaním vody na hlavu. Nezbláznia sa pre vodu, ale pre kvapkanie. Pravidelné, otupujúce, bezduché až zlomyseľné kvapkanie. Toto je to, čo neustále kvapká z rozhlasov. Nemusí to spôsobiť úplné zbláznenie, aj keď posledné štatistiky hlásia, že počet duševných chorôb vzrástol o 30 – 40 percent (ešte pred desiatimi rokmi v dedinských krčmách „meinstrím“ povinný nebol). Isteže, hudba vo všeobecnosti, keď si ju občas pustíte, duševné výkyvy nespôsobuje, môže aj duševne pomáhať, ale za istých hore uvedených okolností môže určitá hudba duševným nemociam napomôcť (známe sú štatistiky nárastu duševných chorôb po spustení britského rozhlasu). Isteže, duševný rozvrat jednotlivca, alebo spoločnosti, nenastáva, keď si zaspievate „po nábreží koník beží…“, ale nastáva, keď do vás chtiac – nechtiac niekto stále súka vlezlú a otupujúcu hudbu. Západ sa v tomto bráni dnes už obmedzovaním hladiny decibelov. My ani nie. Aj keď obmedzíte dávky vnucovaného jedu, neznamená, že žijete zdravo.
EKONOMICKÉ NÁSLEDKY
Keďže slovenským spevákom a hudobným tvorcom v rozhlasoch „nerotujú“ piesne, až na pár strednoprúdových výnimiek, sú znevýhodnený oproti zahraničným nasadeným „koňom“. Je to presne tak, ako v oblasti kapitálu – úľavy mal nie domáci, ale zahraničný kapitál. Domáci podnikateľ bol zdanený a zahraničný nie. Takže si tu ryžoval vďaka útlaku domáceho. Keď úľavy skončili, zbalil sa a odišiel. Pre západný pop je veľmi výhodné mať okrem svojho kultúrneho priestoru ešte priestor kultúrnych kolónií. Tieto kolónie berú aj druhotriedny tovar všetkými desiatimi a znásobujú zisky. Hudobný priemysel má zisky nielen z priameho predaja dosiek, ale i z autorských honorárov, ďalších obratov a isteže aj z koncertov, ktoré sa vďaka rozšírenému záberu lepšie predávajú. O toto všetko prichádzajú domáci hudobníci z nejakej kultúrnej kolónie, napríklad zo Slovenska. Zdanlivé vysvetlenie je v tom, že nemáme takú dobrú hudbu a hudobníkov. To je ako keby ste nasadili vytrvalostné kone do súťaže amerických štvrťkových koní (štv rťmíľové „quotr hors“). Isteže by neuspeli . Ani keby ste – naopak – nasadili amerických gitaristov do súťaže fujaristov, tiež by neuspeli. Lenže my sme so svojou lokajskou zvyklosťou leniví urobiť špičkové výrobky vo svojej oblasti, vo svojej kultúre a ľahšie nám je podľahnúť tlaku západného popu. Nie je to až také ťažké, keď sme z neho otupení. Je to zapeklitá krútňava. Kým slovenskí hudobníci, aby sa uživili, namiesto tvorby hrajú na firemných večierkoch, lebo vlastné koncerty ich v takomto prostredí neuživia, ani zvukári na tom nie sú najlepšie. Pochopiteľne, že takmer nikto nenahráva a štúdia teda nemajú obrat. Sú znevýhodnený v oblasti nákupu techniky a tento reťazec pokračuje ďalej… Z krajiny ročne putujú na západ obrovské peňažné prostriedky, ktoré sa asi ani nikto nesnažil spočítať. A takmer žiadny vývoz, žiadny návrat. Isteže, mohli by sme povedať, že je to tak všade. Lenže nie je. Južná a aj stredná Amerika sa o anglosaskú kultúru príliš nezaujíma. Hrá a spieva svoje štýly, ktoré nakoniec aj trochu poznáme. India a Čína si tiež hudie svoje a aj preto tieto krajiny sú schopné rastu. Rusko je niekde na pomedzí, Južní Slovania a ich susedia si veselo frčia na svojich balkánskych prúdoch, Poľsko a Maďarsko má v rozhlasoch podstatne viac pôvodnej hudby, ako my a my sme na tom asi najhoršie. V strede cédečka je diera a v strede Európy tiež. V krajine, kde je zachovaný rekordný počet ľudových piesní, v krajine, kde ešte pred nedávnom takmer každý spieval, v tejto krajine, kde má každá dedina festival svojich vlastných piesní, a niektorá aj štyri (a musí platiť odvody za spev ľudových piesní), v tejto krajine sa domáca tvorivosť do médií takmer nepremieta. Keby tie koloniálne rozhlasy zo dňa na deň úplne zanikli, našej kultúre by to možnože aj prospelo.
VÝCHODISKO TU JE: ZVÝHODNENIE – UŽ NIE NAOPAK!
Do čoho je vchod, z toho je aj východ. Úvahy o tom, že by mal nejaký úradník, alebo vláda nariadiť nejaké percentá domácich piesní, ktoré by mali rozhlasy púšťať, takéto úvahy sa ukázali ako nešťastné. Zase nejaké nariadenia… Kultúra sa predsa nevyvíja nariadeniami, ako armáda. Kultúra sa vyvíja z ducha, z vnútra. A vyvíja sa lepšie tam, kde nie je utláčaná. V podmienkach útlaku ju môžeme zvýhodniť. Aspoň na čas, aby prežila. Naša kultúra je v podstate ohrozený druh. Švajčiarsko, keď malo ohrozený chov svojich plemien koní, zakázalo množenie niektorých cudzích plemien. Švajčiarsko v tomto nie je pre nás najlepší vzor. Dobrý vzor pre nás si musíme sami vytvoriť. Áno, je možné, že niektorí jedinci lokajskej povahy pri týchto riadkoch odpadávajú, dajte im prosím prvú pomoc. Východisko pre nás je dať (napríklad rozhlasom) daňové úľavy. Napríklad čiastočné úľavy rozhlasom, ktoré pustia dajme tomu aspoň 30 percent domácej hudby, veľké úľavy tým, čo viac, ako polovicu. Nikomu nič nenariaďovať (okrem Slovenského rozhlasu, ktorý je platený z našich daní a je preto priamo povinný pestovať našu kultúru a nie cudzí meinstrím). Ale zvýhodniť domácichobčanov a ich kultúru (veď načo je tu vlastne tento štát?! Len na to, aby bral dane?) To je všeobecne prípustné, keď zvýhodníme našu kultúru, to nám nemôže nik zo zahraničia vytknúť. Poľsko zvýhodňuje daňovo svoje potraviny, robí to aj Západ. Isteže, museli by sme určiť, čo to je „slovenská pieseň“. Napríklad ju môžeme zhovievavo určiť už aj len použití slovenského jazyka v texte. Už aj to by bol úspech. Stačilo by zatiaľ dať úľavy na 5 rokov. A potom urobiť vyhodnotenie. Prečo spievajú hokejisti svoju hymnu, a nie cudziu? Lebo ich to povzbudzuje k výkonu. Zaspievajme si svoje piesne, a uvidíte, ako to dobre zapôsobí na našu kultúru, hospodárstvo, denný život. Nedržme sa za každú cenu toho Západu, ktorý zapadá z roka na rok viac a viac. Jeho orgazmus sa končí. Starajme sa o seba! Držme sa svojich koreňov. Tvorme do nových kvetov a plodov. Len takto kultúrne prežijeme.
V Prahe, 10. 10. 2012
Žiarislav
podobné články:
18.9.12 Žiarislav: Druhú skupinu dávam dokopy v Prahe NÁROD MÁ TAKÉ MÉDIÁ, AKÉ SI ZASLÚŽI
26.7.12Civilizačná krútňava: médiá, móda, drogy a stres. JE CESTA OSLOBODENIA
19.3.12 Rozhlasy na Slovensku púšťajú menej ako desať percent slovenskej hudby. Nevieme, ako to riešiť, ale: VIEME, AKO TO NERIEŠIŤ
19.9.2011 Jedna vec je, keď sa niekto „opičí po cudzích kultúrach“ a druhá vec je, keď rôzne kultúry spolupracujú. – Žiarislav odpovedá na otázku slovenstva a indiánstva
30.7.2011Na internete letia aj ľudové piesne FOLKLÓR A NOVODREVO NA SIETI
24.7.2011 Ľudová hudba a folklór sú najobľúbenejšou hudbou na Slovensku, i keď MÓDA JE V RUKÁCH MUTANTOV
29.3.2010 KEĎ SI CTÍM RODNÉ HODNOTY, TO NEZNAMENÁ, ŽE BY SOM HANIL CUDZIE TU
9.9.2009 VÝCHOVA K IDIOTIZMU JE „IN“ – rozhovor
Zdroj: Ved.sk
